Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/224/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E. Š., zastúpeného JUDr. P.

K., proti žalovanému S. B., IČO X., zastúpenému JUDr. I. H.H., o vrátenie sumy za

neoprávnené účtovanie dodávky tepla, príspevku do fondu opráv a vyplatenie

vyrovnávacieho podielu po zániku členstva družstva, vedenej na Okresnom súde Košice I,

pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. marca

2010, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

58,66 eur na účet jeho zástupcu JUDr. I. H.H., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 2. apríla 2009, č.k. -329 uložil

žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 20,84 € (628,- Sk) do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov

konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na účet právneho

zástupcu žalovaného v sume 571,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Stotožnil sa

so závermi znaleckého posudku znalca Doc. Ing. J. K., CSc., že vyúčtovanie úhrad na

dodávku tepla na vykurovanie za rok 2002, 2003 a 2004 bolo vykonané v súlade

s Prílohou č. 1 k Cenovému výmeru č. X. OÚ K. v roku 2002 a podľa Smernice S. na

vyúčtovanie platieb, a preto nárok žalobcu na vrátenie platieb za dodávku tepla považoval za

nedôvodný. Pokiaľ ide o príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv zistil, že všetci

vlastníci bytov okrem žalobcu v obytnom dome na T.

v K. platili v rokoch 2002 až 2004 preddavky vo výške 5,- Sk za m2 + 105,- Sk. Ďalej zistil,

že o poplatku za výkon správy rozhodlo zhromaždenie delegátov, je obsahom zálohového

predpisu pre jednotlivých užívateľov bytu a jeho výška bola stanovená

od 1. januára 2004 na sumu 210,- Sk. Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie vyrovnávacieho

podielu pri zániku člena družstva, poukázal na stanovy družstva, v zmysle ktorých z čl. 26

vyplýva, že výška vyrovnávacieho podielu sa rovná výške základného členského vkladu,

ktorý je podľa čl. 14 stanov 500,- Sk. Uviedol, že nárok na výplatu vyrovnávacieho podielu

vzniká uplynutím troch mesiacov po schválení ročnej účtovnej uzávierky za rok, v ktorom

členstvo zaniklo. Keďže žalobca vystúpil z ÚBD K., žalovaný uznal jeho nárok

na výplatu vyrovnávacieho podielu v družstve vo výške 500,- Sk. Nárok na výplatu vznikol

žalobcovi 10. marca 2005, preto žalobcovi okrem zaplatenia sumy 500,- Sk vznikol aj nárok

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne, čo spolu predstavuje sumu 628,- Sk.

Žalovaný v priebehu konania túto sumu žalobcovi zaslal, avšak tento ju neprijal. Preto súd

prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 628,- Sk (28,84 €) a v prevyšujúcej

časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. marca 2010, sp. zn.

na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny s poukazom

na ustanovenie Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy

odvolacieho konania v sume 69,50 € na účet advokáta JUDr. I. H. do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa o správnosti postupu

žalovaného pri vyúčtovaní úhrad na dodávku tepla na vykurovanie za rok 2002, 2003

a 2004. Rovnako za správne považoval aj závery súdu prvého stupňa o záväznosti

hlasovania o výške príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Konštatoval, že súd

prvého stupňa vychádzal zo správneho právneho záveru, a preto odvolanie žalobcu nie je

dôvodné. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1

v spojitosti s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením a K odňatiu

možnosti konať pred súdom ( ) došlo podľa názoru žalobcu tým, že

odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom mal za to, že ide o konanie, kde je

dôležitý verejný záujem, ďalej z dôvodu, že na pojednávaní by bol doplnil dokazovanie

dôkazmi, ktoré nemohli byť v konaní pred súdom prvého stupňa a v odvolaní predložené.

K odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa žalobcu aj tým, že súd na určenie

výšky vyrovnávacieho podielu po vystúpení z družstva neustanovil napriek žiadosti žalobcu

znalca. V dovolaní žalobca namietal, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Namietal, že súdy nižších stupňov rozhodovali

vo veci podľa nepravdivého znaleckého posudku č. 1/2007 vypracovaného Doc. Ing. J. K.,

CSc., pričom v rokoch 2002, 2003 a 2004 platili na rozpočítanie spotreby tepla

na ústrednom kúrení a tepla na ohrev úžitkovej vody pre užívateľov bytov, domácností a pre

ostatných odberateľov iné technické a právne predpisy. V súvislosti s nesprávnym právnym

posúdením namietal aj výšku trov konania pred súdom prvého stupňa z dôvodu

neuskutočnených pojednávaní. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako

neprípustné odmietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou

uvedenou v ustanovení ku ktorej malo dôjsť tým, že odvolací súd

nenariadil vo veci pojednávanie ako aj tým, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz- ustanovenie

znalca.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

. Z toho vyplýva, že ak má ísť o naplnenie predpokladu

prípustnosti dovolania podľa ustanovenia , musí zo strany súdu ísť

o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je

odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom. Pokiaľ však procesný predpis

výslovne určitú povinnosť neukladá (ako napr. ustanovenie ), nemôže tomu

zodpovedajúci postup súdu naplniť predpoklady prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem.

Podľa v tomto znení, v ostatných prípadoch možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku

prvostupňového súdu, teda mal za to, že tento dostatočne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu

ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu

osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach

a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie

vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd

v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,

ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu nemal

za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že tým, že odvolací súd nenariadil

pojednávanie, mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože na pojednávaní by bol doplnil

dokazovanie dôkazmi, ktoré nemohli byť v prvostupňovom konaní, ani v odvolaní

predložené.

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

K procesným podmienkam v odvolacom konaní od účinnosti ,

ktorým sa novelizoval , patrí aj - v rámci zavedenej zásady

koncentrácie konania - že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom

čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v

rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie

odvolaním napáda môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže

využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť

odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká.

Podľa ustanovenia odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný.

Toto ustanovenie obmedzuje preskúmavaciu právomoc odvolacieho súdu maximálne

na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 O.s.p).

Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej

lehote ( a O.s.p) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.

Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd venoval

pozornosť všetkým odvolacím dôvodom, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, vrátene tých,

ktoré označil ako ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

Skonštatoval, že z textu odvolania nie je možné vyvodiť existenciu takých skutočností alebo

dôkazov, u ktorých sú naplnené kvalifikované dôvody podľa ustanovenia , preto

tento dovolací dôvod nie je daný (strana 5, ods. 2, posledná veta odôvodnenia rozsudku

odvolacieho súdu). Nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

možnosť odvolateľa rozširovať odvolacie dôvody zaniká uplynutím odvolacej lehoty,

nenariadenie pojednávania odvolacím súdom nemohlo mať vplyv na odňatie možnosti konať

pred súdom. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,

nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.

Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobcovi znemožnila

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Rovnako námietka žalobcu o postupe súdov nižších stupňov súvisiaca s nevykonaním

navrhnutého dôkazu (neustanovenie znalca) nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by

mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú

vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ). Ak súd

niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom,

a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti

rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, ktorá

spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol žalovanému

vypracovaním vyjadrenia z 8. septembra 2009 k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 51,45 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16

ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21eur )] predstavuje spolu predstavuje spolu 58,66 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. októbra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová