Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
26f/365413.840c2e.pdf
PDF · 121.37 KB
No categories available
5Cdo/224/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 224/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E. Š., zastúpeného JUDr. P.
K., proti žalovanému S. B., IČO X., zastúpenému JUDr. I. H.H., o vrátenie sumy za
neoprávnené účtovanie dodávky tepla, príspevku do fondu opráv a vyplatenie
vyrovnávacieho podielu po zániku členstva družstva, vedenej na Okresnom súde Košice I,
pod sp. zn.
23 C 90/2005, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. marca
2010, sp.zn. 3 Co 265/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume
58,66 eur na účet jeho zástupcu JUDr. I. H.H., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 2. apríla 2009, č.k. 23 C 90/2005-329 uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 20,84 € (628,- Sk) do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov
konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na účet právneho
zástupcu žalovaného v sume 571,69 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Stotožnil sa
so závermi znaleckého posudku znalca Doc. Ing. J. K., CSc., že vyúčtovanie úhrad na
dodávku tepla na vykurovanie za rok 2002, 2003 a 2004 bolo vykonané v súlade
s Prílohou č. 1 k Cenovému výmeru č. X. OÚ K. v roku 2002 a podľa Smernice S. na
vyúčtovanie platieb, a preto nárok žalobcu na vrátenie platieb za dodávku tepla považoval za
nedôvodný. Pokiaľ ide o príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv zistil, že všetci
vlastníci bytov okrem žalobcu v obytnom dome na T.
v K. platili v rokoch 2002 až 2004 preddavky vo výške 5,- Sk za m2 + 105,- Sk. Ďalej zistil,
že o poplatku za výkon správy rozhodlo zhromaždenie delegátov, je obsahom zálohového
predpisu pre jednotlivých užívateľov bytu a jeho výška bola stanovená
od 1. januára 2004 na sumu 210,- Sk. Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie vyrovnávacieho
podielu pri zániku člena družstva, poukázal na stanovy družstva, v zmysle ktorých z čl. 26
vyplýva, že výška vyrovnávacieho podielu sa rovná výške základného členského vkladu,
ktorý je podľa čl. 14 stanov 500,- Sk. Uviedol, že nárok na výplatu vyrovnávacieho podielu
vzniká uplynutím troch mesiacov po schválení ročnej účtovnej uzávierky za rok, v ktorom
členstvo zaniklo. Keďže žalobca vystúpil z ÚBD K., žalovaný uznal jeho nárok
na výplatu vyrovnávacieho podielu v družstve vo výške 500,- Sk. Nárok na výplatu vznikol
žalobcovi 10. marca 2005, preto žalobcovi okrem zaplatenia sumy 500,- Sk vznikol aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne, čo spolu predstavuje sumu 628,- Sk.
Žalovaný v priebehu konania túto sumu žalobcovi zaslal, avšak tento ju neprijal. Preto súd
prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 628,- Sk (28,84 €) a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. marca 2010, sp. zn. 3 Co 265/2009
na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania v sume 69,50 € na účet advokáta JUDr. I. H. do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa o správnosti postupu
žalovaného pri vyúčtovaní úhrad na dodávku tepla na vykurovanie za rok 2002, 2003
a 2004. Rovnako za správne považoval aj závery súdu prvého stupňa o záväznosti
hlasovania o výške príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Konštatoval, že súd
prvého stupňa vychádzal zo správneho právneho záveru, a preto odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1
O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. K odňatiu
možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) došlo podľa názoru žalobcu tým, že
odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom mal za to, že ide o konanie, kde je
dôležitý verejný záujem, ďalej z dôvodu, že na pojednávaní by bol doplnil dokazovanie
dôkazmi, ktoré nemohli byť v konaní pred súdom prvého stupňa a v odvolaní predložené.
K odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa žalobcu aj tým, že súd na určenie
výšky vyrovnávacieho podielu po vystúpení z družstva neustanovil napriek žiadosti žalobcu
znalca. V dovolaní žalobca namietal, že rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietal, že súdy nižších stupňov rozhodovali
vo veci podľa nepravdivého znaleckého posudku č. 1/2007 vypracovaného Doc. Ing. J. K.,
CSc., pričom v rokoch 2002, 2003 a 2004 platili na rozpočítanie spotreby tepla
na ústrednom kúrení a tepla na ohrev úžitkovej vody pre užívateľov bytov, domácností a pre
ostatných odberateľov iné technické a právne predpisy. V súvislosti s nesprávnym právnym
posúdením namietal aj výšku trov konania pred súdom prvého stupňa z dôvodu
neuskutočnených pojednávaní. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako
neprípustné odmietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania
ale v dovolacom konaní neboli zistené.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou
uvedenou v ustanovení § 237 písm. f) O.s.p. ku ktorej malo dôjsť tým, že odvolací súd
nenariadil vo veci pojednávanie ako aj tým, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz- ustanovenie
znalca.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že
znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. Z toho vyplýva, že ak má ísť o naplnenie predpokladu
prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., musí zo strany súdu ísť
o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je
odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom. Pokiaľ však procesný predpis
výslovne určitú povinnosť neukladá (ako napr. ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p.), nemôže tomu
zodpovedajúci postup súdu naplniť predpoklady prípustnosti dovolania podľa ustanovenia
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý
verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení, v ostatných prípadoch možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku
prvostupňového súdu, teda mal za to, že tento dostatočne zistil skutkový stav a o veci aj
správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu
ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu
osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach
a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie
vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd
v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie,
ak to považuje za potrebné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že odvolací súd postupoval
v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu
vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu nemal
za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p. Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že tým, že odvolací súd nenariadil
pojednávanie, mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože na pojednávaní by bol doplnil
dokazovanie dôkazmi, ktoré nemohli byť v prvostupňovom konaní, ani v odvolaní
predložené.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
K procesným podmienkam v odvolacom konaní od účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z.,
ktorým sa novelizoval Občiansky súdny poriadok, patrí aj - v rámci zavedenej zásady
koncentrácie konania - že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom
čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie
odvolaním napáda môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže
využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť
odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.
Toto ustanovenie obmedzuje preskúmavaciu právomoc odvolacieho súdu maximálne
na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 O.s.p).
Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej
lehote (§ 204 O.s.p. a § 205 O.s.p) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.
Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd venoval
pozornosť všetkým odvolacím dôvodom, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, vrátene tých,
ktoré označil ako ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.
Skonštatoval, že z textu odvolania nie je možné vyvodiť existenciu takých skutočností alebo
dôkazov, u ktorých sú naplnené kvalifikované dôvody podľa ustanovenia § 205a O.s.p., preto
tento dovolací dôvod nie je daný (strana 5, ods. 2, posledná veta odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu). Nakoľko v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p.
možnosť odvolateľa rozširovať odvolacie dôvody zaniká uplynutím odvolacej lehoty,
nenariadenie pojednávania odvolacím súdom nemohlo mať vplyv na odňatie možnosti konať
pred súdom. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia,
nie je možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.
Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobcovi znemožnila
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Rovnako námietka žalobcu o postupe súdov nižších stupňov súvisiaca s nevykonaním
navrhnutého dôkazu (neustanovenie znalca) nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.
Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je ani postupom, ktorým by
mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd
niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom,
a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti
rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 238 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, ktorá
spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol žalovanému
vypracovaním vyjadrenia z 8. septembra 2009 k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10
ods. 1 vyhlášky vo výške 51,45 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16
ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21eur )] predstavuje spolu predstavuje spolu 58,66 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. októbra 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová