Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/13/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

1 Tdo V – 13/2010

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Milana Karabína, JUDr. Juraja Klimenta, JUDr. Petra Szaba,

JUDr. Petra Hatalu, v trestnej veci proti obvinenému Ing. V. T. , vedenej na Špeciálnom súde

v Pezinku pod sp. zn. PK 1-Tš 2/2006, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa

19. októbra 2010 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. V. T., zastúpený

obhajcom JUDr. J. K., advokátom v M., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 6. novembra 2008, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. V. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku z 28. marca 2008, sp. zn.

PK , bol obvinený Ing. V. T. uznaný za vinného z trestného činu prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody podľa , účinného do

1.januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že

v období od začiatku mesiaca máj 2004 do 17. mája 2005 v S., v služobnom pomere

colníka Colného úradu v P., s funkčným zaradením hlavný colný referent, počas výkonu

stáleho daňového dozoru v skladových priestoroch spoločnosti D. s.r.o., na ulici P. č. X.,

obchodujúcej s liehovinami, navodzoval situácie, pri ktorých navrhoval konateľovi J. K., že

za odplatu prehliadne prípadné nedostatky pri činnosti spoločnosti a zabezpečí vývoz tovaru

zo skladu spoločnosti bez príslušnej daňovej evidencie s tým, že

2

- v presne nezistený deň v uvedenom období žiadal predaj alkoholu, ktorý by nebol

zaťažený príslušnými daňovými platbami,

- dňa 13. mája 2005 v priestoroch kancelárie žiadal úplatok vo výške 30% z hodnoty

nešpecifikovaného množstva alkoholu, ktoré by bolo v budúcnosti s jeho pomocou nezákonne

vyvezené z prevádzky D. s.r.o,

- dňa 17. mája 2005 v priestoroch kancelárie si nechal sľúbiť úplatok vo výške 20%

z hodnoty 2856 litrov alkoholu, čo predstavovalo sumu 57 120 Sk, ktoré množstvo litrových

fliaš malo byť počas jeho služby vyvezené bez príslušnej daňovej evidencie z prevádzky D.

s.r.o.

Za tento trestný čin uložil bývalý Špeciálny súd v Pezinku obvinenému Ing.

V. T. podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil

obvineného do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený Ing. V. T. Na základe jeho odvolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom zo 6. novembra 2008, sp.

zn. , podľa , č. v znení

neskorších predpisov, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

a rozhodujúc vo veci v zmysle , uložil obvinenému Ing.

V. T. podľa § 160a ods. 2 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2

(dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. obvinenému výkon trestu podmieneč-

ne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému Ing. V. T. a jeho obhajcovi JUDr. J. K.

doručený 6. apríla 2009.

Špecializovaný trestný súd predložil 3. júna 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. V. T. prostredníctvom obhajcu na

3 1 Tdo V 13/2010

Špecializovanom trestnom súde dňa 17. mája 2010, proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 6. novembra 2008, sp. zn. . Domáha sa ním,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, vyslovil, že týmto rozsudkom bol

porušený zákon v jeho neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/,

písm. i/ , ktoré spočívajú v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V tejto súvislosti argumentoval nasledovne:

Najvyšší súd pochybil, keď vyslovil právny názor, že sa stotožnil so závermi hodnote-

nia dôkazov súdu prvého stupňa. Najvyšší súd neuznal námietku odvolateľa, že odsudzujúci

rozsudok nemožno oprieť o dôkaz, ktorý bol získaný agentom - provokatérom (obrazovo-

zvukový záznam). Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež pochybil, keď vyslovil záver,

že výpovede svedkov J. K., M. G. a M. S. sú vierohodné. Tento záver je v rozpore

s výpoveďami týchto svedkov, ktoré si navzájom odporujú a sú zmätočné.

Agent - provokatér nesmie iniciatívne navádzať na trestnú činnosť. Veď obvinený bol

dňa 13. a 17. mája 2005 z iniciatívy agenta zatiahnutý do jeho kancelárie a ním bol navádzaný

na trestnú činnosť. Konanie obvineného nebolo spontánne. Pri rozhovore sa správal pasívne

a všetka iniciatíva išla od agenta- provokatéra, ktorý zavolal obvineného do svojej kancelárie.

Dôkazy získané agentom - provokatérom sú získané v rozpore s právom na spravodlivý

proces. Napr. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil názor, že vo veci Allan proti

Spojenému kráľovstvu nebol rozhovor obvineného s informátorom (agentom) spontánny

a samovoľný, ale ho vyvolal informátor inštruovaný políciou. Dôkaz získaný takým

spôsobom je nezákonný.

Skutok, za ktorý bol obvinený odsúdený, patrí medzi úmyselné trestné činy. Vina pri tomto

skutku musí byť jednoznačne preukázaná a nesmie byť žiadna pochybnosť, že obvinený takýto

skutok spáchal.

Z týchto dôvodov obvinený Ing. V. T. v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa z dôvodov uvedených v písm.

g/, písm. i/ vyslovil, že citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

4 1 Tdo V 13/2010

republiky, bol porušený zákon a podľa zrušil tento rozsudok, ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania žiadna z priamo

dotknutých strán nevyjadrila, hoci im Špecializovaný trestný súd v Pezinku určil

na vyjadrenie lehotu 10 pracovných dní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny

opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,

že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb,

ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/

až písm. l/ , resp. aj podľa

V dovolaní obvinený tvrdí, že obrazovo - zvukový záznam získaný prostredníctvom

agenta- provokatéra, ktorý ho údajne iniciatívne navádzal na spáchanie trestnej činnosti,

je dôkazom vykonaným nezákonným spôsobom, na podklade ktorého bol vynesený odsudzu-

júci rozsudok.

Vzhľadom k uvedenému je potrebné zdôrazniť, že z ustanovenia § 88b ods. 2 Trest-

ného poriadku účinného do 1.januára 2006, vyplýva, že konanie agenta musí byť v súlade

5 1 Tdo V 13/2010

s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní

alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie

trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu spáchanú verejným činiteľom alebo zahraničným

verejným činiteľom, ak možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin

aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

Otázka legálnosti použitia agenta je primárne otázkou skutkovou. Na základe

vykonaných dôkazov súdy oboch stupňov uzavreli, že podmienky citovaného ustanovenia

boli splnené. Poukázali v tejto súvislosti, že podmienka dôvodného predpokladu o spáchaní

trestného činu aj vtedy, ak by príkaz nebol vydaný, splnená bola. Vychádzali z preukázanej

aktivity obvineného ešte pred momentom ustanovenia agenta - svedka J. K., kedy obvinený

navádzal viacerých pracovníkov spoločnosti D. s.r.o. na nelegálny vývoz alkoholu, ako aj z

rozhovoru s agentom, kedy obvinený Ing. V. T. ako prvý popísal techniku nelegálneho

vývozu alkoholu. Tohto konania sa obvinený Ing. V. T. dopustil ako verejný činiteľ v zmysle

§ 89 ods. 9 Tr. zák., pretože bol zodpovedným pracovníkom orgánu štátnej správy, pričom sa

podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu na úseku daní a používal pritom právomoc, ktorá

mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená, pretože v zmysle nariadenia

Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 127/2004, s ktorým bol

oboznámený, disponoval oprávneniami a povinnosťami colníka pri výkone daňového dozoru.

Tieto závery nemôže dovolací súd bez ďalšieho prehodnocovať s poukazom na znenie

ods. písm. i/ Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že obvineným

uplatnený dovolací dôvod podľa nie je naplnený, nakoľko súd

nepostupoval v rozpore s č. z. v znení neskorších

predpisov.

Ďalším dôvodom dovolania je podľa dôvod,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pričom

obvinený Ing. V. T. poukazuje na rozporuplné výpovede svedkov a nedostatok dôkazov ako

aj na to, že jeho vina nebola jednoznačne preukázaná a úmysel dokázaný.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania

pripomína, že v zmysle dovolanie možno podať (aj vtedy), ak je

rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-

6

nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tohto zákonného imperatívu vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako

dovolací súd, aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd pri plnení svojej revíznej povinnosti

uzavrel, že skutok, pre ktorý bol obvinený uznaný za vinného, bol úplne a správne zistený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol tento skutok skúmať ani meniť, ale

zaoberal sa len tým, či je tento skutok správne právne posúdený.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou –

treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa

a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol

podľa základných zásad trestného konania, najmä zásady ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na

nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené na

nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom

posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. To znamená, že s

poukazom na dovolací dôvod uvedený v , ako už bolo uvedené,

nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie

založené. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Z obsahu argumentácie obvineného, ktorá má zakladať dovolací dôvod v zmysle § 371

ods. 1 písm. i/ jednoznačne vyplýva, že ide o skutkovú otázku. Záver o tom, či tu je

zavinenie v zmysle a v akej forme, je síce záverom právnym, avšak ten sa

musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.

Súdy oboch stupňov náležite odôvodňovali aj otázku zavinenia obvineného.

Skutočným obsahom dovolania obvineného sú však jeho námietky vo vzťahu ku skutkovým

7

zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu vykonaných dôkazov, čo všetko malo mať za

následok pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k trestnému činu prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 2 Tr. zák.

Na základe uvedeného, je potrebné konštatovať, že skutok ,ako ho ustálili súdy oboch

stupňov, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa účinného do 1. januára 2006,

spáchaného formou priameho úmyslu v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, , dovolací súd bez preskúmania veci podané dovolanie

obvineným Ing. V. T. odmietol na neverejnom zasadnutí. ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 19. októbra 2010

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová