Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej

veci žalobcu: S. P. P., a. s., M. B., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ul. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/221/11471-64392/2008/990331-r zo dňa 08. augusta 2008, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. mája 2010, č. k. -65, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 11. mája 2010, č. k. -65 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/221/11471-64392/2008/990331-r zo dňa

08. augusta 2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu

pre vybrané daňové subjekty č. /Ral zo dňa 05. marca 2008, ktorým bol

žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2003 v sume 31.151.500 Sk.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo (, , v spojení s

a nasl. /ďalej len /), dospel k záveru, že žalovaný, ako

aj prvostupňový správny orgán sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vysporiadali

so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uvádzal, správne zistili skutkový stav a vyvodili

správny záver, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého stupňa, keď predmetnú pohľadávku

posudzovali z hľadiska jej ekonomickej podstaty, teda z hľadiska jej vzniku, pričom

za kľúčové považoval jej odôvodnenosť vrátenia preddavku vo vyššej sume ako bol pôvodne

prijatý. Rovnako túto pohľadávku posudzoval aj z pohľadu jej účelnosti, pričom predmetná

pohľadávka voči spoločnosti S. G., a. s. vznikla z dôvodu, že žalobca okrem poskytnutého

preddavku, ktorý bol povinný vrátiť po skončení zmluvného vzťahu, uhradil spoločnosti S. G.

a. s. aj sumu 103.091.312,58 Sk, ktorá mu ako preddavok poskytnutá nebola, a teda zo strany

žalobcu išlo o plnenie bez právneho dôvodu. O tejto pohľadávke sa účtovalo v triede 2

a triede 3, teda nešlo o pohľadávku z obchodného styku voči odberateľom, ale o inú

pohľadávku. Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal z ustanovení § 23 ods. 1 a

a o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom čase.

Preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol krajský súd podľa tak, že žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc,

aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného

č. I/221/11471-64392/2008-990311-r zo dňa 08. augusta 2008 a rozhodnutie správcu dane

–Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 05. marca 2008 č. 500/6039/08/Ral

a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru sa súd

prvého stupňa dostatočne nevysporiadal s predloženou argumentáciou, že odpis odpísanej

pohľadávky bol vykonaný v súlade s osobitnými požiadavkami obsiahnutými v § 24 ods. 2

písm. s/ bod 5 o dani z príjmov (ďalej len „“)

a prípadne aj a preto v tejto časti zotrváva

na argumentácii uvedenej v žalobe, a dôkazmi preukazujúcimi skutočnosť, že súd prvého

stupňa nesprávne právne posúdil predmetnú vec. Poukázal, že protihodnotou, ktorú získal

voči spoločnosti S. G., a. s. bol právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

a tento nárok bol potvrdený aj rozhodnutím krajského súdu v Ostrave č. -41

z 02. marca 2001, a preto záver súdu prvého stupňa o žiadnej protihodnote je zjavne

nesprávny. Podľa jeho názoru mylne alebo duplicitné vrátenie preddavku vyplývalo z platnej

zmluvy uzavretej medzi nim a spoločnosťou S. G. a. s., a teda nešlo o dar, ako sa mylne

domnieval žalovaný a žalobca považoval tento výdavok za pohľadávku voči S. G. a. s.. Podľa

jeho názoru neobstojí ani argumentácia súdu prvého stupňa ohľadom toho či odpis odpísanej

pohľadávky je alebo nie je daňovým výdavkom a ani explicitne

nepodmieňuje v tým, že musí byť u dlžníka

zahrnutá do základu dane, za túto skutočnosť, že je zahrnutá do základu dane u dlžníka

zodpovedá tento daňovník a nie žalobca. Podľa jeho názoru podstatnou skutočnosťou pri

analýze daňovej uznateľnosti nákladu je otázka, kedy možno odpis pohľadávky považovať za

výdavok, ktorý bol preukázateľne vynaložený na dosiahnutie udržanie a zabezpečenie

príjmov. Táto skutočnosť nastala rozhodnutím krajského súdu v Ostrave vo veci 30 Cm

31/99-41 z 02. marca 2001, ktorý sa stal záväzným aj pre správcu dane a toto zistenie malo

byť postačujúce pre správcu dane aj v tom, že žalobca danú platbu odpísanie pohľadávky

vykonal na základe platnej zmluvy a v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň žiadal

priznať náhradu trov konania, ktorá spočívala v zaplatených súdnych poplatkoch za žalobu

a odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Žalovaný sa k odvolaniu navrhovateľa napriek výzve, ktorá mu bola doručená dňa

15. júla 2010 nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. I/221/11471-64392/2008/990331-r zo dňa 08. augusta 2008, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie správcu dane Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty

č. /Ral zo dňa 05. marca 2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane

z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume 31.151.500 Sk

a posúdenie, či toto rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 a 2

.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa daňovým výdavkom je výdavok (náklad)

daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,

5)

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9

85)

ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok

(náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku

výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť

do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Podľa daňové výdavky podľa odseku 1,

ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, je výdavok

vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške

68a)

odpisu menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva alebo hodnoty pohľadávky,

ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok

u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval

v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave

jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich

zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva:

1. u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

2. na základe výsledku konkurzného alebo vyrovnacieho konania,

3. ktorý zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

4. ktorá nepresahuje 1.000 Sk za každú pohľadávku jednotlivo, ak sa trvale upúšťa

od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

5. ak majetok dlžníka nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov

výkonu súdneho rozhodnutia a súd exekúciu na návrh oprávneného alebo výkon rozhodnutia

zastaví,

6. ak pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová a ak na túto pohľadávku možno tvoriť

opravnú položku zahŕňanú do výdavkov (nákladov) podľa osobitného zákona vo výške 100 %

nominálnej hodnoty pohľadávky.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho

i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalovaného i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zo strany žalovaného ani zo strany

správcu dane nedošlo k porušeniu citovaných zákonných ustanovení, tak ako to tvrdí žalobca

v svojom odvolaní.

Žalobca sa mylne domnieva, že platbu vo výške 103.091.312,58 Sk, ktorú poskytol

spoločnosti S. G. a. s. (zaslaná na účet R. Z.) omylom a bez právneho dôvodu, možno

považovať za daňový výdavok podľa . To, že nejde

o daňový výdavok podľa vyplýva jednak zo žaloby

žalobcu - podľa žalobcu išlo o chybnú platbu, tak ako to popisuje vo svojej žalobe (na strane 7

druhý odsek zdola) - a vyplýva to aj z rozhodnutia Krajského soudu v O. č. -41

z 02. marca 2001 (spor bol o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy sa spoločnosť S. G. a.

s. bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a to plnením za niečo čo sa nikdy neposkytlo).

Teda v žiadnom prípade nešlo o platbu žalobcu, ktorú by bolo možné charakterizovať ako

daňový výdavok podľa , keďže žalobca v daňovom a ani

v súdnom konaní nepreukázal vecnú súvislosť (účelnosť) chybnej platby zaslanej omylom

nad rámec zmluvy o budúcej zmluve na kúpu cenných papierov, ktorú uzavrel so

spoločnosťou S. G. a. s., a od ktorej na základe dodatku č. 1 zmluvné strany následne

odstúpili.

Nakoľko podľa platnej právnej úpravy v ,

možno daňové výdavky podľa odseku 1 uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených

v tomto zákone, pričom výdavok vo výške 103.091.312,58 Sk – ostatné pohľadávky,

nie je aj podľa názoru odvolacieho súdu možné posúdiť ako výdavok (náklad), ktorý bol

daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

a hoci bol tento zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu, a to aj v prípade ak majetok dlžníka

nepostačuje na krytie nákladov exekučného konania alebo na krytie trov výkonu súdneho

rozhodnutia a táto pohľadávka bola klasifikovaná ako stratová.

V daňovom konaní je na ťarchu daňového subjektu aby preukázal správcovi dane,

že uplatnené daňové výdavky, sú výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie príjmov. Toto však v danom prípade žalobca správcovi dane aj podľa

odvolacieho súdu nepreukázal.

Žalobca totiž uzavrel so spoločnosťou S. G. a. s. zmluvu o budúcej zmluve

o odplatnej kúpe cenných papierov, a to dňa 29. septembra 1998 a spoločnosť S. G. a. s.

poskytla žalobcovi preddavok na kúpu cenných papierov vo výške 320.000.000 Kč,

spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami. Dňa 01. decembra 1998 bol zmluvnými

stranami uzavretý dodatok č. 1 k tejto zmluve o budúcej zmluve s tým, že zmluvné strany od

tejto zmluvy odstúpili a boli si povinné vrátiť to čo si vzájomne plnili. Následne žalobca

nevrátil spoločnosti S. G. a. s. iba poskytnutý preddavok, čím došlo medzi nimi k zániku tohto

záväzku, ale zároveň aj poukázal na účet označený spoločnosťou S. G. a. s. sumu

o 103.091.312,58 Sk vyššiu než bol povinný vrátiť, pričom žalobca označil túto platbu za

chybnú platbu a nad rámec svojej povinnosti, ktorá mu vyplynula z dodatku č. 1 k uzavretej

budúcej zmluve o kúpe cenných papierov.

Nakoľko v danom prípade žalobca v predmetnej veci nepreukázal, že by z jeho strany

išlo o výdavok (náklad) účelne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

tak, ako to definuje o dani z prijmov, nezostalo

odvolaciemu iné, než sa stotožniť s právnym názorom daňových orgánov i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, že základ dane z príjmov za rok 2003 bol v zmysle ustanovenia § 23

ods. 1 písm. b/ zákona o správe daní zvýšený o sumu 103.091.312,58 Sk dôvodne, keďže

platba poskytnutá chybne bez právneho titulu nemôže mať charakter výdavku (nákladu)

definovaného v .

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

ďalšie námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli mať vplyv na posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

a s poukazom na veta prvá a , nakoľko žalobca v odvolacom konaní

úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková