Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej

veci ţalobcu: S. P. I. E., s. r. o., so sídlom Z., B., IČO: X., zastúpený

advokátkou JUDr. J. H. D., AK so sídlom D., B., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutí ţalovaného č. I/222/11202-81408/2008/991192-r zo dňa 20. októbra

2008, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.

-34 zo dňa 11. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -34 zo dňa 11. mája 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. -34 zo dňa

11. mája 2010 zamietol ţalobu ţalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia

ţalovaného č. I/222/11202-81408/2008/991192-r zo dňa 27. októbra 2008 (ktorým bol

potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I,

č. /Kra zo dňa 29. apríla 2009 o vyrubení dane z príjmov právnických

osôb za rok 2005 zo zisteného rozdielu dane v sume 16.361.495 Sk vo výške dane 3.108.685

Sk); ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný správne vyhodnotil všetky dôkazy predloţené

ţalobcom a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie v predmetnej veci a na základe

vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil. Podľa súdu ţalobca nepredloţil

pri daňovej kontrole dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe spoločnosť R.M., s. r. o. mala byť

nájdeným odberateľom, s ktorým sa v zmysle predmetných sprostredkovateľských zmlúv

mala uzavrieť zmluva na dodanie svetiel a svetelných zdrojov na jednotlivé časti „D.“,

nakoľko sa z predloţených faktúr, objednávok a dodacích listov nedalo zistiť, či boli pouţité

na akciu „D.“, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe z predloţených kníh dodávateľov

a odberateľov za roky 2001 aţ 2006, s obchodným partnerom R.M., s. r. o. obchodoval aj

v uvedenom období, a teda nepreukázal, ţe spoločnosť R. a. s. tohto odberateľa pre ţalobcu

našla. Daňové orgány preto nepovaţovali spoločnosť R.M., s. r. o. za novozískaného

obchodného partnera a túto skutočnosť sa nepodarilo zistiť ani u spoločnosti R. a. s., ktorej

skutočné sídlo sa nepodarilo zistiť, nakoľko na sídle zapísanom v obchodnom registri

sa nenachádzala. Ţalobca taktieţ v administratívnom konaní nepredloţil v zákonnej lehote

uvedenej v o správe daní (ďalej len „zákon o správe

daní“) ţiadne doklady o tom, ţe spoločnosť R.M., s. r. o. bola nájdeným odberateľom

v zmysle § 2 predmetných zmlúv o sprostredkovaní medzi ţalobcom a spoločnosťou R. a. s.

a ţe sprostredkovateľská činnosť bola realizovaná vystavením príslušných daňových

dokladov bez preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Keďţe spoločnosť

R.M., s. r. o uţ bola odberateľom ţalobcu aj podľa súdu správca dane a ţalovaný správne

neuznali existenciu právneho základu pre vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny v roku

2005 tak, ako to uvádzal ţalobca a preto upravil hospodársky výsledok za rok 2005 o sumu

15.750.500 Sk, o sumu 8.150 Sk v súvislosti s tým, ţe ţalobca nepreukázal správcovi dane

3

a aj ţalovanému, ţe prevoz a opravu motorového vozidla Škoda Felícia, nakoľko o uvedenom

vozidle neviedol ţiadnu evidenciu a nebolo v majetku ţalobcu a nepreukázal, ţe by

predmetné vozidlo bolo vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č.

o dani z príjmov, a preto ich neuznali za daňový výdavok. Krajský súd taktieţ

poukázal, ţe ţalovaný a správca dane taktieţ správne neuznal za daňový výdavok aj sumy

225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie

vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, keďţe

opodstatnenosť týchto výdavkov správcovi dane nepreukázal, nakoľko nepredloţil ţiadne

doklady, z ktorých by bolo zrejmé, aké obchody alebo rokovania o obchodoch v prospech

ţalobcu obaja uskutočnili v nadväznosti na čl. 2 bod 2 zmlúv o obchodnom zastúpení, čím

ţalobca nepreukázal správcovi dane, ţe k vyplateniu odplaty došlo v súvislosti s uzavretím

zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle § 17 ods. 2

písm. a/ , keďţe správca dane bol oprávnený skúmať nielen

existenciu právneho vzťahu, ale aj čí jednotlivé provízie boli vyplatené za dojednané zmluvy

a vykonanú prácu, resp. iné úkony v prospech a v zmysle uzavretých zmlúv o obchodnom

zastúpení. Preto krajský súd ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol

a nepriznal mu náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového

správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok

na náhradu trov konania. Uviedol, ţe na základe došlých faktúr od spoločnosti R. a. s.

zaúčtoval na účet 5181 sprostredkovanie v celkovej výške 15.750.500 Sk na základe § 3

zmlúv o sprostredkovaní uzavretých medzi ţalobcom a spoločnosťou R. a. s..

Nestotoţnil sa so závermi správnych orgánov a súdu prvého stupňa, ţe z predloţenej

dokumentácie nevyplýva účel, na ktorý ţalobca tovar, resp. sluţby spoločnosti R.M. s. r. o.

dodával, nakoľko uvedené je presne špecifikované v dodacích listoch, ktoré spĺňajú všetky

zákonom poţadované náleţitosti a tvrdenie správcu dane, ţalovaného a aj

prvostupňového súdu, ţe nájdený záujemca R.M., s. r. o. nebol novým obchodným partnerom,

ale obchodným partnerom starším, nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmlúv

o sprostredkovaní. Ţalobca nemohol mať vedomosť, ţe tento jeho starý obchodný partner má

záujem o sluţby, resp. tovary dodávané na základe sprostredkovania a preto podľa jeho

názoru, aj v prípade starého obchodného partnera, s ktorým sa obchoduje dlhšiu dobu, môţe

sa jednať o nájdeného nového odberateľa pre iné tovary a sluţby. V tejto veci poukázal

4

ţalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. RV I 1169/27 z ktorého podľa neho

vyplýva, ţe za činnosť sprostredkovateľa sa povaţuje nielen činnosť smerujúca k nájdeniu

nového odberateľa, ale aj činnosť spočívajúca v podávaní vhodných návrhov, informácií

o odberateľoch známych a existujúcich. Nesúhlasil s tvrdením ţalovaného aj súdu prvého

stupňa, ţe sprostredkovateľ bol povinný osobitným dôkazom – formálnym listom záujemcovi

dokladovať skutočnosť, ţe našiel pre neho určitého odberateľa, nakoľko takáto povinnosť

zo zmluvy nevyplýva. Podľa jeho vedomia, ţalovaný vôbec nekontaktoval spoločnosť R.M. s.

r. o. a nepoţadoval od nej objasnene skutkového stavu. Ţalobca tieţ nemal inú moţnosť ako

sa spojiť s R. a. s. neţ tú, akú mal správca dane, a preto v lehote osem dní nedoručil

poţadované dokumenty týkajúce sa sprostredkovania. Tento dôkaz však označil a bolo

povinnosťou správcu dane ho aj zabezpečiť a prešetriť. Taktieţ nesúhlasil ani s tvrdením

ţalovaného a súdu prvého stupňa, ţe bol povinný do ôsmich dní od doručenia protokolu

dôkazy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , ţe v daňovom konaní

neplatí koncentračná zásada a ţe odvolací orgán je povinný sa v odvolaní vysporiadať so

všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol

v doplnkoch odvolania. Preto, ţe tak, ţalovaný neurobil, hoci mu ţalobca dodatočne dôkazy

predloţil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu, ţe na tieto dôkazy neprihliadol,

keďţe boli predloţené po uplynutí osemdňovej lehoty uvedenej v § 15 ods. 10 zákona

č. . Ďalej napadol rozhodnutie v časti týkajúcej sa zmlúv o obchodnom zastúpení

uzavretých s Ing. V. B. za mesiace január aţ máj 2005 v sume 5 x 45.000 Sk a Ing. J. A. za

obdobie január aţ jún 2005 vo výške 165.000 Sk. Namietal, ţe provízie za obchodné

zastúpenie vyplácal na základe dodatkov k zmluvám o obchodnom zastúpení zo dňa 31.

decembr 2004, kde si dojednali pevnú paušálnu odmenu za kalendárny mesiac. Ţalobca

namietal, ţe ak by predmetné provízie obchodným zástupcom nevyplácal, hrozilo by mu

riziko prípadných súdnych sporov z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností.

Podľa jeho názoru správca dane bol oprávnený preskúmať doklady preukazujúce existenciu

právneho vzťahu a existenciu dokladov preukazujúcich úhradu jednotlivých faktúr, čo aj

ţalobca riadne preukázal. Keďţe provízia bola stanovená pevnou sumou nemali obchodní

zástupcovia povinnosť predkladať zoznam oslovených moţných odberateľov a prípadných

rokovaní s nimi a predkladať ich ţalobcovi (takáto povinnosti neboli dojednané v zmluvách

o obchodnom zastúpení). Zároveň si uplatnil ţalobca náhradu trov konania, a to

vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 3.041 Euro.

5

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridrţiava sa svojho stanoviska k ţalobe a trvá

na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového

správneho orgánu sú podľa jeho názoru vydané v súlade s právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1

) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( ) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke www.nsud.sk ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou

je aj administratívny spis ţalovaného zistil, ţe prvostupňový správny orgán Daňový úrad

Bratislava I. rozhodnutím – dodatočným platobným výmerom č. /Kra

zo dňa 29. apríla 2008 ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby

za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 3.108.685 Sk. Dôvodom bolo nepreukázanie

titulu zúčtovania odpisov, ktoré sa týkali motorového vozidla Nissan Maxima QX

obstaraného za cenu 300.000 Sk, a to v roku 2005 vo výške 75.000 Sk z dôvodu, ţe tento

podľa technického preukazu nebol vlastníctvom ţalobcu a následne neuznanie existencie

právneho základu pre vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny v roku 2005 spoločnosti R. a.

s. vo výške 15.750.500 Sk, a preto správca dane o túto sumu upravil hospodársky výsledok

ţalobcu za rok 2005, ako aj o sumu 8.150 Sk v súvislosti s tým, ţe ţalobca nepreukázal

správcovi dane a aj ţalovanému oprávnenosť nákladu, ţe prevoz a oprava motorového vozidla

Škoda Felícia, o ktorom neviedol ţiadnu evidenciu a ktoré nebolo v jeho majetku, ţe by bolo

ţalobcom vyuţívané na podnikanie v zmysle o

dani z príjmov, a preto mu neuznal sumu 8.150 Sk za daňový výdavok. Ďalej, ţe ţalovaný

a správca dane neuznal za daňový výdavok aj sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli

vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe

zmlúv o obchodnom zastúpení, nakoľko nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo

zrejmé, ţe k vyplateniu odplaty došlo v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu,

teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle Z.

6

z.. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ţalovaného č. I/222/11202-

81408/2008/991192-r zo dňa 20. októbra 2008.

V súdnom prieskume rozhodnutí na prvostupňovom súde ţalobca nespochybňoval

a nenamietal rozhodnutie ţalovaného a správcu dane v časti, ktorá sa týkala zaúčtovaných

odpisov obstaraného osobného vozidla Nissan Maxima QX v hodnote 300.000 Sk

a zúčtovaných v roku 2005 v sume 75.000 Sk a tieţ neuznaného nákladu (výdavku) v sume

8.150 Sk, ktorá bola ţalobcom vynaloţená na opravu a prevoz motorového vozidla Škoda

Felícia, o ktorom neviedol ţalobca ţiadnu evidenciu a ktoré nebolo v jeho majetku a nebolo

ţalobcom vyuţívané na podnikanie v zmysle

o dani z príjmov.

Podľa na účely tohto zákona sa rozumie

daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov

preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo

zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa výsledok hospodárenia alebo

rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši

o sumy, ktoré nemoţno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli

do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

Podľa o správe daní o výsledku zistenia z daňovej

kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol,

ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania

protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty

na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový

subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní

odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový

subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane

o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu,

7

môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu

prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený

vo výzve nemôţe zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel

zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného

daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti

najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho

zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety

vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu.

Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa o správe daní daňová kontrola je ukončená

dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu

s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom

spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni

prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške

dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým

je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, ţe daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať

daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová

povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode

o výške dane (§ 29 ods. 5) sa povaţuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu

dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na poţiadanie orgánov činných

v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane

(§ 45 ods. 2) sa povaţuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Podľa o správe daní

ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca

dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň

zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom

daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená

po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej

kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.

8

Z ustanovení , a vyplýva, ţe dôkazné bremeno

v daňovom konaní nesie daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového

konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Aj keď dokazovanie

v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt,

v tomto prípade ţalobca sa nemôţe zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich

tvrdení a to ani v prípade, ţe sa nevie svojho obchodného partnera dopátrať, resp. sa s ním

skontaktovať. Práve včasné preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne

určenie dane je zásadné pre ďalší postup daňových orgánov v daňovom konaní. Pokiaľ

daňový subjekt v zákonnej lehote, ktorej zmeškanie nemoţno odpustiť (§ 15 ods. 10 zákona

č. ), nepredloţí relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, daňový orgán

na ne neprihliadne.

V danom prípade pre uznanie daňového výdavku (§ 19 zákona o dani z príjmu)

nepostačuje len zaplatenie provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní a jej zaúčtovanie

v účtovníctve daňovníka, ale zároveň musí ísť o výdavok skutočne preukázateľne vynaloţený

na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov vynaloţený účelne. Toto však ţalobca

do skončenia daňovej kontroly správcovi dane nepreukázal. Po prerokovaní protokolu

o daňovej kontrole, začalo vyrubovacie konanie podľa o správe

daní.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne

s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného a správcu dane, v danom prípade bolo

pre uznanie výdavku (nákladu) rozhodujúce, či došlo skutočne k naplneniu

sprostredkovateľskej zmluvy podľa dohodnutých zmluvných podmienok, čo však ţalobca

v danom prípade do skončenia daňovej kontroly, ktorá bola ukončená prerokovaním

protokolu o kontrole dňa 23. apríla 2008 správcovi dane hodnoverne nepreukázal

a v zákonnej osemdňovej lehote ani dôkazy správcovi dane nepredloţil. V danom prípade

nie je rozhodujúce či boli splnené formálne náleţitosti, tak ako to vyţaduje zákon (riadne

uzavretá zmluva a riadne vyúčtované provízie) ale preukázanie skutočnosti, ţe tento výdavok

bol vynaloţený účelne na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, keďţe spoločnosť

R.M. s. r. o. bola podľa zistení správcu dane dlhoročným odberateľom ţalobcu a

9

spoločnosť R. a. s. a ani ţalovaný ţiadnym spôsobom nepreukázali ako reálne

k sprostredkovaniu obchodu medzi ţalobcom a spoločnosťou R.M. s. r. o došlo. Podľa

najvyššieho súdu teda ţalobca v daňovom a ani v súdnom konaní nepreukázal vecnú súvislosť

(účelnosť) vynaloţených výdavkov vo forme vyššie uvedených provízií, ktorú je

správca dane oprávnený skúmať, a preto v danom prípade predmetné provízie nebolo moţné

zahrnúť medzi daňové výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Účelom daňovej

kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov správcom dane, ale aj

preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky

(náklady) alebo výnosy u kontrolovaného daňového subjektu.

Námietku ţalobcu týkajúcu sa toho, ţe ţalovaný neprihliadol na dôkazy, ktoré

predloţil ţalobca v rámci odvolacieho konania, poukazujúc pritom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , ţe v daňovom konaní neplatí

koncentračná zásada, je neopodstatnená. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe zmenou

právneho predpisu () od 01. septembra 2007, a to konkrétne

písm. e/ zákona o správe daní došlo k zmene tejto zásady, tak, ţe správca dane je povinný

prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli predloţené v lehote uvedenej v § 15 ods. 10. veta

druhá o správe daní, t. j. 8 dňovej lehote, a preto je táto námietka

ţalobcu zjavne neopodstatnená.

Pokiaľ ide o zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré uzavrel ţalobca s Ing. V. B. a Ing.

J. A., aj keď ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe provízie musel obom obchodným zástupcom

na základe dodatku č. 2 k zmluve vyplácať, aby sa vyhol prípadným súdnym sporom s nimi,

pre neplnenie si zmluvných povinností, tak táto skutočnosť neznamená, ţe išlo o daňové

výdavky preukázateľne vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov

vynaloţených účelne. Ak VB. a J. A.nevyvinuli v posudzovaných obdobiach roku 2005 pre

ţalobcu ţiadnu činnosť z ktorej by vyplynulo uzavretie zmlúv o dodávkach tovaru, tak

ani podľa súdu nejde o účelne vynaloţené prostriedky, o ktoré by si ţalobca mohol zníţiť

daňový základ, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe pred podpísaním dodatku č. 2

k predmetným zmluvám o obchodnom zastúpení sa im provízia vyplácala len za zrealizované

obchody. Teda správca dane a aj ţalovaný správne neuznal za daňový výdavok aj

sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie

vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, nakoľko

ţalobca nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo zrejme, ţe k vyplateniu odplaty došlo

10

v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok

v zmysle .

Z uvedeného vyplýva, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali správne, keď

ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubili daň z príjmov právnickej osoby

vo výške 3.108.685 Sk za rok 2005. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav

a aplikoval naň príslušné ustanovenia , postupoval

preto správne, keď ţalobu ţalobcu smerujúcu proti rozhodnutiu ţalovaného zamietol ako

nedôvodnú podľa .

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219

ods. 1 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -34 zo dňa

11. mája 2010 ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1

v spojení s a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému

v tomto konaní náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková