Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c5d/360798.58ed72.pdf
PDF · 140.83 KB
No categories available
4Sžf/9/2010
Najvyšší súd 4Sžf/9/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej
veci ţalobcu: S. P. I. E., s. r. o., so sídlom Z., B., IČO: X., zastúpený
advokátkou JUDr. J. H. D., AK so sídlom D., B., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutí ţalovaného č. I/222/11202-81408/2008/991192-r zo dňa 20. októbra
2008, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.
3S/241/2008-34 zo dňa 11. mája 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S/241/2008-34 zo dňa 11. mája 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom, č. k. 3S/248/2008-34 zo dňa
11. mája 2010 zamietol ţalobu ţalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia
ţalovaného č. I/222/11202-81408/2008/991192-r zo dňa 27. októbra 2008 (ktorým bol
potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava I,
č. 600/232/74483/2008/Kra zo dňa 29. apríla 2009 o vyrubení dane z príjmov právnických
osôb za rok 2005 zo zisteného rozdielu dane v sume 16.361.495 Sk vo výške dane 3.108.685
Sk); ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný správne vyhodnotil všetky dôkazy predloţené
ţalobcom a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie v predmetnej veci a na základe
vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil. Podľa súdu ţalobca nepredloţil
pri daňovej kontrole dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe spoločnosť R.M., s. r. o. mala byť
nájdeným odberateľom, s ktorým sa v zmysle predmetných sprostredkovateľských zmlúv
mala uzavrieť zmluva na dodanie svetiel a svetelných zdrojov na jednotlivé časti „D.“,
nakoľko sa z predloţených faktúr, objednávok a dodacích listov nedalo zistiť, či boli pouţité
na akciu „D.“, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe z predloţených kníh dodávateľov
a odberateľov za roky 2001 aţ 2006, s obchodným partnerom R.M., s. r. o. obchodoval aj
v uvedenom období, a teda nepreukázal, ţe spoločnosť R. a. s. tohto odberateľa pre ţalobcu
našla. Daňové orgány preto nepovaţovali spoločnosť R.M., s. r. o. za novozískaného
obchodného partnera a túto skutočnosť sa nepodarilo zistiť ani u spoločnosti R. a. s., ktorej
skutočné sídlo sa nepodarilo zistiť, nakoľko na sídle zapísanom v obchodnom registri
sa nenachádzala. Ţalobca taktieţ v administratívnom konaní nepredloţil v zákonnej lehote
uvedenej v § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len „zákon o správe
daní“) ţiadne doklady o tom, ţe spoločnosť R.M., s. r. o. bola nájdeným odberateľom
v zmysle § 2 predmetných zmlúv o sprostredkovaní medzi ţalobcom a spoločnosťou R. a. s.
a ţe sprostredkovateľská činnosť bola realizovaná vystavením príslušných daňových
dokladov bez preukázania reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Keďţe spoločnosť
R.M., s. r. o uţ bola odberateľom ţalobcu aj podľa súdu správca dane a ţalovaný správne
neuznali existenciu právneho základu pre vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny v roku
2005 tak, ako to uvádzal ţalobca a preto upravil hospodársky výsledok za rok 2005 o sumu
15.750.500 Sk, o sumu 8.150 Sk v súvislosti s tým, ţe ţalobca nepreukázal správcovi dane
a aj ţalovanému, ţe prevoz a opravu motorového vozidla Škoda Felícia, nakoľko o uvedenom
vozidle neviedol ţiadnu evidenciu a nebolo v majetku ţalobcu a nepreukázal, ţe by
predmetné vozidlo bolo vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov, a preto ich neuznali za daňový výdavok. Krajský súd taktieţ
poukázal, ţe ţalovaný a správca dane taktieţ správne neuznal za daňový výdavok aj sumy
225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie
vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, keďţe
opodstatnenosť týchto výdavkov správcovi dane nepreukázal, nakoľko nepredloţil ţiadne
doklady, z ktorých by bolo zrejmé, aké obchody alebo rokovania o obchodoch v prospech
ţalobcu obaja uskutočnili v nadväznosti na čl. 2 bod 2 zmlúv o obchodnom zastúpení, čím
ţalobca nepreukázal správcovi dane, ţe k vyplateniu odplaty došlo v súvislosti s uzavretím
zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle § 17 ods. 2
písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z., keďţe správca dane bol oprávnený skúmať nielen
existenciu právneho vzťahu, ale aj čí jednotlivé provízie boli vyplatené za dojednané zmluvy
a vykonanú prácu, resp. iné úkony v prospech a v zmysle uzavretých zmlúv o obchodnom
zastúpení. Preto krajský súd ţalobu ţalobcu ako nedôvodnú podľa§ 250j ods. 1 OSP zamietol
a nepriznal mu náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie; uplatnil si nárok
na náhradu trov konania. Uviedol, ţe na základe došlých faktúr od spoločnosti R. a. s.
zaúčtoval na účet 5181 sprostredkovanie v celkovej výške 15.750.500 Sk na základe § 3
zmlúv o sprostredkovaní uzavretých medzi ţalobcom a spoločnosťou R. a. s..
Nestotoţnil sa so závermi správnych orgánov a súdu prvého stupňa, ţe z predloţenej
dokumentácie nevyplýva účel, na ktorý ţalobca tovar, resp. sluţby spoločnosti R.M. s. r. o.
dodával, nakoľko uvedené je presne špecifikované v dodacích listoch, ktoré spĺňajú všetky
zákonom poţadované náleţitosti a tvrdenie správcu dane, ţalovaného a aj
prvostupňového súdu, ţe nájdený záujemca R.M., s. r. o. nebol novým obchodným partnerom,
ale obchodným partnerom starším, nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmlúv
o sprostredkovaní. Ţalobca nemohol mať vedomosť, ţe tento jeho starý obchodný partner má
záujem o sluţby, resp. tovary dodávané na základe sprostredkovania a preto podľa jeho
názoru, aj v prípade starého obchodného partnera, s ktorým sa obchoduje dlhšiu dobu, môţe
sa jednať o nájdeného nového odberateľa pre iné tovary a sluţby. V tejto veci poukázal
ţalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. RV I 1169/27 z ktorého podľa neho
vyplýva, ţe za činnosť sprostredkovateľa sa povaţuje nielen činnosť smerujúca k nájdeniu
nového odberateľa, ale aj činnosť spočívajúca v podávaní vhodných návrhov, informácií
o odberateľoch známych a existujúcich. Nesúhlasil s tvrdením ţalovaného aj súdu prvého
stupňa, ţe sprostredkovateľ bol povinný osobitným dôkazom – formálnym listom záujemcovi
dokladovať skutočnosť, ţe našiel pre neho určitého odberateľa, nakoľko takáto povinnosť
zo zmluvy nevyplýva. Podľa jeho vedomia, ţalovaný vôbec nekontaktoval spoločnosť R.M. s.
r. o. a nepoţadoval od nej objasnene skutkového stavu. Ţalobca tieţ nemal inú moţnosť ako
sa spojiť s R. a. s. neţ tú, akú mal správca dane, a preto v lehote osem dní nedoručil
poţadované dokumenty týkajúce sa sprostredkovania. Tento dôkaz však označil a bolo
povinnosťou správcu dane ho aj zabezpečiť a prešetriť. Taktieţ nesúhlasil ani s tvrdením
ţalovaného a súdu prvého stupňa, ţe bol povinný do ôsmich dní od doručenia protokolu
dôkazy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Sţ/34/97, ţe v daňovom konaní
neplatí koncentračná zásada a ţe odvolací orgán je povinný sa v odvolaní vysporiadať so
všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, vrátane údajov, ktoré odvolávajúci uviedol
v doplnkoch odvolania. Preto, ţe tak, ţalovaný neurobil, hoci mu ţalobca dodatočne dôkazy
predloţil, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu, ţe na tieto dôkazy neprihliadol,
keďţe boli predloţené po uplynutí osemdňovej lehoty uvedenej v § 15 ods. 10 zákona
č. 511/1992 Zb.. Ďalej napadol rozhodnutie v časti týkajúcej sa zmlúv o obchodnom zastúpení
uzavretých s Ing. V. B. za mesiace január aţ máj 2005 v sume 5 x 45.000 Sk a Ing. J. A. za
obdobie január aţ jún 2005 vo výške 165.000 Sk. Namietal, ţe provízie za obchodné
zastúpenie vyplácal na základe dodatkov k zmluvám o obchodnom zastúpení zo dňa 31.
decembr 2004, kde si dojednali pevnú paušálnu odmenu za kalendárny mesiac. Ţalobca
namietal, ţe ak by predmetné provízie obchodným zástupcom nevyplácal, hrozilo by mu
riziko prípadných súdnych sporov z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných povinností.
Podľa jeho názoru správca dane bol oprávnený preskúmať doklady preukazujúce existenciu
právneho vzťahu a existenciu dokladov preukazujúcich úhradu jednotlivých faktúr, čo aj
ţalobca riadne preukázal. Keďţe provízia bola stanovená pevnou sumou nemali obchodní
zástupcovia povinnosť predkladať zoznam oslovených moţných odberateľov a prípadných
rokovaní s nimi a predkladať ich ţalobcovi (takáto povinnosti neboli dojednané v zmluvách
o obchodnom zastúpení). Zároveň si uplatnil ţalobca náhradu trov konania, a to
vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 3.041 Euro.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. Pridrţiava sa svojho stanoviska k ţalobe a trvá
na skutočnostiach v ňom uvedených. Rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu sú podľa jeho názoru vydané v súlade s právnymi predpismi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 OSP) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou
je aj administratívny spis ţalovaného zistil, ţe prvostupňový správny orgán Daňový úrad
Bratislava I. rozhodnutím – dodatočným platobným výmerom č. 600/232/ 74483/2008/Kra
zo dňa 29. apríla 2008 ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 3.108.685 Sk. Dôvodom bolo nepreukázanie
titulu zúčtovania odpisov, ktoré sa týkali motorového vozidla Nissan Maxima QX
obstaraného za cenu 300.000 Sk, a to v roku 2005 vo výške 75.000 Sk z dôvodu, ţe tento
podľa technického preukazu nebol vlastníctvom ţalobcu a následne neuznanie existencie
právneho základu pre vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny v roku 2005 spoločnosti R. a.
s. vo výške 15.750.500 Sk, a preto správca dane o túto sumu upravil hospodársky výsledok
ţalobcu za rok 2005, ako aj o sumu 8.150 Sk v súvislosti s tým, ţe ţalobca nepreukázal
správcovi dane a aj ţalovanému oprávnenosť nákladu, ţe prevoz a oprava motorového vozidla
Škoda Felícia, o ktorom neviedol ţiadnu evidenciu a ktoré nebolo v jeho majetku, ţe by bolo
ţalobcom vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. o
dani z príjmov, a preto mu neuznal sumu 8.150 Sk za daňový výdavok. Ďalej, ţe ţalovaný
a správca dane neuznal za daňový výdavok aj sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli
vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe
zmlúv o obchodnom zastúpení, nakoľko nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo
zrejmé, ţe k vyplateniu odplaty došlo v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu,
teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.
z.. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím ţalovaného č. I/222/11202-
81408/2008/991192-r zo dňa 20. októbra 2008.
V súdnom prieskume rozhodnutí na prvostupňovom súde ţalobca nespochybňoval
a nenamietal rozhodnutie ţalovaného a správcu dane v časti, ktorá sa týkala zaúčtovaných
odpisov obstaraného osobného vozidla Nissan Maxima QX v hodnote 300.000 Sk
a zúčtovaných v roku 2005 v sume 75.000 Sk a tieţ neuznaného nákladu (výdavku) v sume
8.150 Sk, ktorá bola ţalobcom vynaloţená na opravu a prevoz motorového vozidla Škoda
Felícia, o ktorom neviedol ţalobca ţiadnu evidenciu a ktoré nebolo v jeho majetku a nebolo
ţalobcom vyuţívané na podnikanie v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov.
Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov
preukázateľne vynaloţený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo
zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z. výsledok hospodárenia alebo
rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši
o sumy, ktoré nemoţno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli
do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
Podľa § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní o výsledku zistenia z daňovej
kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol,
ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty
na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový
subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemoţno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový
subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane
o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu,
môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu
prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený
vo výzve nemôţe zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel
zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného
daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti
najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety
vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu.
Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní daňová kontrola je ukončená
dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu
s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni
prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške
dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým
je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, ţe daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať
daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová
povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode
o výške dane (§ 29 ods. 5) sa povaţuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na poţiadanie orgánov činných
v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa povaţuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca
dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň
zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom
daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená
po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej
kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
Z ustanovení § 29 ods. 1, 2 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, ţe dôkazné bremeno
v daňovom konaní nesie daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Aj keď dokazovanie
v daňovom konaní vykonáva správca dane, ktorý daňové konanie vedie, daňový subjekt,
v tomto prípade ţalobca sa nemôţe zbaviť povinnosti predkladať dôkazy na podporu svojich
tvrdení a to ani v prípade, ţe sa nevie svojho obchodného partnera dopátrať, resp. sa s ním
skontaktovať. Práve včasné preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne
určenie dane je zásadné pre ďalší postup daňových orgánov v daňovom konaní. Pokiaľ
daňový subjekt v zákonnej lehote, ktorej zmeškanie nemoţno odpustiť (§ 15 ods. 10 zákona
č. 511/1992 Zb.), nepredloţí relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, daňový orgán
na ne neprihliadne.
V danom prípade pre uznanie daňového výdavku (§ 19 zákona o dani z príjmu)
nepostačuje len zaplatenie provízie na základe zmluvy o sprostredkovaní a jej zaúčtovanie
v účtovníctve daňovníka, ale zároveň musí ísť o výdavok skutočne preukázateľne vynaloţený
na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov vynaloţený účelne. Toto však ţalobca
do skončenia daňovej kontroly správcovi dane nepreukázal. Po prerokovaní protokolu
o daňovej kontrole, začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne
s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného a správcu dane, v danom prípade bolo
pre uznanie výdavku (nákladu) rozhodujúce, či došlo skutočne k naplneniu
sprostredkovateľskej zmluvy podľa dohodnutých zmluvných podmienok, čo však ţalobca
v danom prípade do skončenia daňovej kontroly, ktorá bola ukončená prerokovaním
protokolu o kontrole dňa 23. apríla 2008 správcovi dane hodnoverne nepreukázal
a v zákonnej osemdňovej lehote ani dôkazy správcovi dane nepredloţil. V danom prípade
nie je rozhodujúce či boli splnené formálne náleţitosti, tak ako to vyţaduje zákon (riadne
uzavretá zmluva a riadne vyúčtované provízie) ale preukázanie skutočnosti, ţe tento výdavok
bol vynaloţený účelne na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov, keďţe spoločnosť
R.M. s. r. o. bola podľa zistení správcu dane dlhoročným odberateľom ţalobcu a
spoločnosť R. a. s. a ani ţalovaný ţiadnym spôsobom nepreukázali ako reálne
k sprostredkovaniu obchodu medzi ţalobcom a spoločnosťou R.M. s. r. o došlo. Podľa
najvyššieho súdu teda ţalobca v daňovom a ani v súdnom konaní nepreukázal vecnú súvislosť
(účelnosť) vynaloţených výdavkov vo forme vyššie uvedených provízií, ktorú je
správca dane oprávnený skúmať, a preto v danom prípade predmetné provízie nebolo moţné
zahrnúť medzi daňové výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Účelom daňovej
kontroly nie je len formálne skontrolovanie daňových dokladov správcom dane, ale aj
preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov, ktoré majú vplyv na daňové výdavky
(náklady) alebo výnosy u kontrolovaného daňového subjektu.
Námietku ţalobcu týkajúcu sa toho, ţe ţalovaný neprihliadol na dôkazy, ktoré
predloţil ţalobca v rámci odvolacieho konania, poukazujúc pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Sţ/34/97, ţe v daňovom konaní neplatí
koncentračná zásada, je neopodstatnená. Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe zmenou
právneho predpisu (zákon č. 511/1992 Zb.) od 01. septembra 2007, a to konkrétne § 15 ods. 6
písm. e/ zákona o správe daní došlo k zmene tejto zásady, tak, ţe správca dane je povinný
prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli predloţené v lehote uvedenej v § 15 ods. 10. veta
druhá zákona č. 511/1992 zb. o správe daní, t. j. 8 dňovej lehote, a preto je táto námietka
ţalobcu zjavne neopodstatnená.
Pokiaľ ide o zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré uzavrel ţalobca s Ing. V. B. a Ing.
J. A., aj keď ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe provízie musel obom obchodným zástupcom
na základe dodatku č. 2 k zmluve vyplácať, aby sa vyhol prípadným súdnym sporom s nimi,
pre neplnenie si zmluvných povinností, tak táto skutočnosť neznamená, ţe išlo o daňové
výdavky preukázateľne vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov
vynaloţených účelne. Ak VB. a J. A.nevyvinuli v posudzovaných obdobiach roku 2005 pre
ţalobcu ţiadnu činnosť z ktorej by vyplynulo uzavretie zmlúv o dodávkach tovaru, tak
ani podľa súdu nejde o účelne vynaloţené prostriedky, o ktoré by si ţalobca mohol zníţiť
daňový základ, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe pred podpísaním dodatku č. 2
k predmetným zmluvám o obchodnom zastúpení sa im provízia vyplácala len za zrealizované
obchody. Teda správca dane a aj ţalovaný správne neuznal za daňový výdavok aj
sumy 225.000 Sk a 165.000 Sk, ktoré boli vyplatené ako provízia za obchodné zastúpenie
vykonávané Ing. V. B. a Ing. J. A. na základe zmlúv o obchodnom zastúpení, nakoľko
ţalobca nepredloţil ţiadne doklady, z ktorých by bolo zrejme, ţe k vyplateniu odplaty došlo
10 4Sţf/9/2010
v súvislosti s uzavretím zmlúv v prospech ţalobcu, teda, ţe u ţalobcu išlo o daňový výdavok
v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z. z..
Z uvedeného vyplýva, ţe správca dane ako aj ţalovaný postupovali správne, keď
ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubili daň z príjmov právnickej osoby
vo výške 3.108.685 Sk za rok 2005. Krajský súd správne vyhodnotil skutkový stav
a aplikoval naň príslušné ustanovenia zákona o dni z príjmov č. 595/2003 Z. z., postupoval
preto správne, keď ţalobu ţalobcu smerujúcu proti rozhodnutiu ţalovaného zamietol ako
nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/241/2008-34 zo dňa
11. mája 2010 ako vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 OSP a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému
v tomto konaní náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková