Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6d1/362403.a45d1f.pdf
PDF · 117.53 KB
No categories available
3Tdo/49/2010
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 49/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského
na verejnom zasadnutí v Bratislave 20. októbra 2010 v trestnej veci obvineného
Ing. M. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vedenej
na Okresnom súde v Ruţomberku pod sp. zn. 8T 5/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený
Ing. M. B., zastúpený JUDr. A. S., advokátom v Dolnom Kubíne, proti rozsudku Krajského
súdu v Ţiline z 29. apríla 2009, sp. zn. 2To 19/2009, takto
rozhodol:
Na základe § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podľa § 386 ods. 1 Tr. por. sa vyslovuje,
ţe rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 29. apríla 2009, sp. zn. 2To 19/2009,
bol porušený zákon
v ustanovení § 212 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por.
- napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje;
- zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu v Ruţomberku z 19. januára 2009, sp. zn. 8T 5/2008;
- zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu v Ruţomberku sa prikazuje, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Ruţomberku z 19. januára 2009, č. k. 8T 5/2008-110,
obvinený Ing. M. B. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeţe podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe
v presne nezistenom čase v marci 2008 bez vedomia majiteľa pravými kľúčmi
odomkol vstupnú bránku na oplotení a potom technologickú stavbu v obci L., v ktorom bolo
umiestnené zariadenie vysielača televízneho signálu, odkiaľ z bloku spracovania vstupných
signálov odcudzil moduly a dekódovacie karty, čím majiteľovi zariadenia obci L. spôsobil
škodu 26 705 Sk (886,44 €).
Okresný súd podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/
a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., obvinenému uloţil peňaţný trest 7 000 Sk (232,36 €) a podľa
§ 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace; podľa § 287
ods. 1 Tr. por. obvinenému uloţil nahradiť obci L. škodu 26 705 Sk (886,44 €) a podľa § 288
ods. 2 Tr. por. túto obec so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal
na občianskoprávne konanie.
Na základe odvolania obvineného rozsudkom Krajského súdu v Ţiline
z 29. apríla 2009, sp. zn. 2 To 19/2009, podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. rozsudok
súdu prvého stupňa bol vo výroku o náhrade škody zrušený a na základe § 322 ods. 1 Tr. por.
podľa § 288 ods. 1 Tr. poškodená obec L. s jej nárokom na náhradu škody bola odkázaná na
občianske súdne (občianskoprávne) konanie.
Proti rozsudku krajského súdu obvinený Ing. M. B. (zastúpený obhajcom) podal
dovolanie opierajúce sa o jeho dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.; domáhal
sa ním, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom v ustanovení
§ 212 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného, aby rozsudky krajského a okresného súdu
zrušil a aby Okresnému súdu v Ruţomberku prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokovať a rozhodnúť.
Obvinený ako dovolateľ vyslovil názor, ţe oprávnene prerušil šírenie televízneho
signálu v obci, lebo táto verejná sluţba bola jej uţívateľom (obcou) zneuţívaná na jeho úkor.
Dovolateľ z tohto vyvodil, ţe jeho konaním nebola naplnená skutková podstate ţiadneho
trestného činu.
Prokurátor navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu nenaplnenia jeho dôvodov podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne konštatoval, ţe dovolanie
je prípustné, ţe bolo podané oprávnenou osobou v stanovenej lehote a príslušným spôsobom,
ţe boli splnené jeho podmienky a má predpísaný obsah (§ 368 ods. 1, § 369 ods. 2 písm. b/,
§ 370, § 372 aţ § 374 Tr. por.); dospel tieţ k rezultátu, ţe sú splnené dôvody tohto
mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda ţe rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Najvyšší súd k týmto záverom v intenciách § 384 ods. 1 Tr. por. dospel na verejnom
zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu jemu predchádzajúceho konania, so zameraním na dôvody
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ a § 374 Tr. por. v ňom uvedené.
Najvyšší súd v intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. správnosť a úplnosť zisteného
skutku síce neskúma, ale je prípustné konštatovať, ţe stav veci opísaný najmä v rozsudku
okresného súdu zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Bolo konštatované, ţe vlastníkom
odcudzených predmetov bola obec L. a obvinený na základe zmluvy mal prevádzkovať
zariadenie na televízne vysielanie pre obec. Medzi obcou a obvineným v týchto vzťahoch
existovali mnohé rozpory, pričom obec namietala kvalitu sluţieb poskytovaných obvineným
a tento zas neplnenie (najmä finančných) povinností obce voči nemu. Sú náznaky rôznych
protirečivých akcií oboch strán, ako aj vydanie dvoch povolení na prevádzku zariadenia,
jednak pre obvineného a jednak pre obec a pod. Obvinený však z hľadiska
zák. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (o elektronických komunikáciách) je tzv.
podnik, ktorý podľa § 42 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona má právo dočasne prerušiť, alebo
obmedziť poskytovanie verejnej sluţby z dôvodu jej zneuţívania alebo vykonanie
technických opatrení zamedzujúcich jej zneuţívanie.
Obvinený toto zneuţívanie videl v neplnení povinnosti obce vo vzťahu k nemu,
čo vyriešil odobratím časti zariadenia v presvedčení, ţe koná lege artis. Odobraté časti
zariadenia nedal k dispozícii obci ako ich vlastníkovi z dôvodu, ţe situácia by sa nevyriešila
a pokračovalo by (podľa jeho názoru) zneuţívanie spomínanej verejnej sluţby.
Súdy ustálili (výrok rozsudku okresného súdu), ţe obvinený komponenty zariadenia
odcudzil. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia spomínaného rozsudku však vyplýva záver,
ţe obvinený odpojením komponentov zariadenia zabránil vlastne zneuţívaniu verejnej sluţby,
teda ţe konal v súlade so zákonom, účinným a oprávneným spôsobom.
Podstata deliktu krádeţe je v tom, ţe protiprávnym konaním páchateľa dôjde
k zmenšeniu majetku poškodeného a zároveň k zodpovedajúcemu nárastu majetku delikventa.
Protiprávnosť konania obvineného Ing. M. B. je spochybnená uţ uvedenými
vyjadreniami okresného súdu, hoci ku škode na majetku obce reálne (aspoň v určitom
časovom období) došlo. Táto okolnosť v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu (ale aj súdu
krajského) je prezentovaná ako základný znak posúdenia skutku ako deliktu krádeţe.
Okresný súd síce konštatoval, ţe obvinený konal v nepriamom úmysle (§ 15 písm. b/
Tr. zák. – okresný súd nesprávne poukazuje na ustanovenie § 4 písm. b/ Tr. zák.),
ale bez bliţšej špecifikácie, či teda páchateľ deliktu bol minimálne uzrozumený s tým,
ţe protiprávne zmenšil majetok iného a sám sa v takom rozsahu aj obohatil. Naproti tomu súd
prvého stupňa predpokladanú snahu obvineného získať majetkový prospech (aspoň podľa
odôvodnenia rozsudku) zistil v tom, ţe odňatím časti zariadenia z dispozície obce
ako majiteľa chcel dosiahnuť vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu dlhovala obec
pre neplnenie zmluvných podmienok (neuhrádzanie faktúr za prevádzkovanie zariadenia).
Tieto nedostatky pri posudzovaní subjektívnej stránky pri napĺňaní skutkovej podstaty
trestného činu krádeţe nevysvetlil, resp. neodstránil ani krajský súd, ktorý v meritórnej otázke
viny obvineného potvrdil neujasnený rezultát súdu prvého stupňa a v podstate akceptujúco
poukázal na znenie jeho rozhodnutia.
Uvedené stanoviská doteraz konajúcich trestných súdov navodzujú skôr otázku
prípadného právneho kvalifikovania konania obvineného podľa iných ustanovení Trestného
zákona, čo však je v rozpore so základným skutkovým zistením, ţe obvinený predmetné veci
odcudzil.
Najvyšší súd však konštatuje, ţe v doterajšom konaní v naznačenom smere nebola
u obvineného Ing. M. B. bez pochybností preukázaná subjektívna stránka prečinu krádeţe
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., teda ţe tento konal v úmysle prisvojením
si cudzej veci (jej zmocnením sa) spôsobiť škodu na cudzom majetku, resp. seba takto
obohatiť. Len na margo je potrebné poznamenať, ţe vo vzťahu medzi obcou a obvineným
v danom smere ide o komplex sporov, ktorých riešenie prostriedkami trestného práva
znamená nenáleţitú kriminalizáciu, hoci primárne riešenie je v iných právnych oblastiach.
Najvyšší súd preto rezultoval, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Dovolací súd potom podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe napadnutým rozsudkom
Krajského súdu v Ţiline z 29. apríla 2009, sp. zn. 2To 19/2009, bol porušený zákon
v ustanovení § 212 ods. 1 Tr. zák. (v neprospech obvineného Ing. M. B.); tento bol totiţ
uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeţe, hoci jeho úmyselné zavinenie
pri tomto delikte nebolo jednoznačne preukázané.
Dovolací súd v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. preto zrušil napadnutý rozsudok krajského
súdu, jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Ruţomberku z 19. januára 2009, č. k.
8T 5/2008-110, ako aj nadväzujúce rozhodnutia; zároveň podľa § 388 ods. 1 Tr. por.
uvedenému okresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať
a rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2010
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová