Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/49/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

na verejnom zasadnutí v Bratislave 20. októbra 2010 v trestnej veci obvineného

Ing. M. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. vedenej

na Okresnom súde v Ruţomberku pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený

Ing. M. B., zastúpený JUDr. A. S., advokátom v Dolnom Kubíne, proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline z 29. apríla 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Na základe podľa sa vyslovuje,

ţe rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 29. apríla 2009, sp. zn. ,

bol porušený zákon

v ustanovení § 212 ods. 1 Tr. zák.

2

Podľa

- napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje;

- zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu v Ruţomberku z 19. januára 2009, sp. zn. ;

- zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu v Ruţomberku sa prikazuje, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Ruţomberku z 19. januára 2009, č. k. -110,

obvinený Ing. M. B. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeţe podľa

§ 212 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe

v presne nezistenom čase v marci 2008 bez vedomia majiteľa pravými kľúčmi

odomkol vstupnú bránku na oplotení a potom technologickú stavbu v obci L., v ktorom bolo

umiestnené zariadenie vysielača televízneho signálu, odkiaľ z bloku spracovania vstupných

signálov odcudzil moduly a dekódovacie karty, čím majiteľovi zariadenia obci L. spôsobil

škodu 26 705 Sk (886,44 €).

Okresný súd podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/

a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., obvinenému uloţil peňaţný trest 7 000 Sk (232,36 €) a podľa

§ 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace; podľa § 287

ods. 1 obvinenému uloţil nahradiť obci L. škodu 26 705 Sk (886,44 €) a podľa

ods. 2 túto obec so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal

na občianskoprávne konanie.

3

Na základe odvolania obvineného rozsudkom Krajského súdu v Ţiline

z 29. apríla 2009, sp. zn. , podľa , rozsudok

súdu prvého stupňa bol vo výroku o náhrade škody zrušený a na základe

podľa § 288 ods. 1 Tr. poškodená obec L. s jej nárokom na náhradu škody bola odkázaná na

občianske súdne (občianskoprávne) konanie.

Proti rozsudku krajského súdu obvinený Ing. M. B. (zastúpený obhajcom) podal

dovolanie opierajúce sa o jeho dôvod podľa ; domáhal

sa ním, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona napadnutým rozsudkom v ustanovení

§ 212 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného, aby rozsudky krajského a okresného súdu

zrušil a aby Okresnému súdu v Ruţomberku prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokovať a rozhodnúť.

Obvinený ako dovolateľ vyslovil názor, ţe oprávnene prerušil šírenie televízneho

signálu v obci, lebo táto verejná sluţba bola jej uţívateľom (obcou) zneuţívaná na jeho úkor.

Dovolateľ z tohto vyvodil, ţe jeho konaním nebola naplnená skutková podstate ţiadneho

trestného činu.

Prokurátor navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu nenaplnenia jeho dôvodov podľa

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval, ţe dovolanie

je prípustné, ţe bolo podané oprávnenou osobou v stanovenej lehote a príslušným spôsobom,

ţe boli splnené jeho podmienky a má predpísaný obsah (§ 368 ods. 1, § 369 ods. 2 písm. b/,

, aţ ); dospel tieţ k rezultátu, ţe sú splnené dôvody tohto

mimoriadneho opravného prostriedku podľa , teda ţe rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Najvyšší súd k týmto záverom v intenciách dospel na verejnom

zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,

ako aj správnosť postupu jemu predchádzajúceho konania, so zameraním na dôvody

dovolania podľa a v ňom uvedené.

4

Najvyšší súd v intenciách správnosť a úplnosť zisteného

skutku síce neskúma, ale je prípustné konštatovať, ţe stav veci opísaný najmä v rozsudku

okresného súdu zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Bolo konštatované, ţe vlastníkom

odcudzených predmetov bola obec L. a obvinený na základe zmluvy mal prevádzkovať

zariadenie na televízne vysielanie pre obec. Medzi obcou a obvineným v týchto vzťahoch

existovali mnohé rozpory, pričom obec namietala kvalitu sluţieb poskytovaných obvineným

a tento zas neplnenie (najmä finančných) povinností obce voči nemu. Sú náznaky rôznych

protirečivých akcií oboch strán, ako aj vydanie dvoch povolení na prevádzku zariadenia,

jednak pre obvineného a jednak pre obec a pod. Obvinený však z hľadiska

v znení neskorších predpisov (o elektronických komunikáciách) je tzv.

podnik, ktorý podľa § 42 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona má právo dočasne prerušiť, alebo

obmedziť poskytovanie verejnej sluţby z dôvodu jej zneuţívania alebo vykonanie

technických opatrení zamedzujúcich jej zneuţívanie.

Obvinený toto zneuţívanie videl v neplnení povinnosti obce vo vzťahu k nemu,

čo vyriešil odobratím časti zariadenia v presvedčení, ţe koná lege artis. Odobraté časti

zariadenia nedal k dispozícii obci ako ich vlastníkovi z dôvodu, ţe situácia by sa nevyriešila

a pokračovalo by (podľa jeho názoru) zneuţívanie spomínanej verejnej sluţby.

Súdy ustálili (výrok rozsudku okresného súdu), ţe obvinený komponenty zariadenia

odcudzil. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia spomínaného rozsudku však vyplýva záver,

ţe obvinený odpojením komponentov zariadenia zabránil vlastne zneuţívaniu verejnej sluţby,

teda ţe konal v súlade so zákonom, účinným a oprávneným spôsobom.

Podstata deliktu krádeţe je v tom, ţe protiprávnym konaním páchateľa dôjde

k zmenšeniu majetku poškodeného a zároveň k zodpovedajúcemu nárastu majetku delikventa.

Protiprávnosť konania obvineného Ing. M. B. je spochybnená uţ uvedenými

vyjadreniami okresného súdu, hoci ku škode na majetku obce reálne (aspoň v určitom

časovom období) došlo. Táto okolnosť v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu (ale aj súdu

krajského) je prezentovaná ako základný znak posúdenia skutku ako deliktu krádeţe.

5

Okresný súd síce konštatoval, ţe obvinený konal v nepriamom úmysle (§ 15 písm. b/

Tr. zák. – okresný súd nesprávne poukazuje na ustanovenie § 4 písm. b/ Tr. zák.),

ale bez bliţšej špecifikácie, či teda páchateľ deliktu bol minimálne uzrozumený s tým,

ţe protiprávne zmenšil majetok iného a sám sa v takom rozsahu aj obohatil. Naproti tomu súd

prvého stupňa predpokladanú snahu obvineného získať majetkový prospech (aspoň podľa

odôvodnenia rozsudku) zistil v tom, ţe odňatím časti zariadenia z dispozície obce

ako majiteľa chcel dosiahnuť vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu dlhovala obec

pre neplnenie zmluvných podmienok (neuhrádzanie faktúr za prevádzkovanie zariadenia).

Tieto nedostatky pri posudzovaní subjektívnej stránky pri napĺňaní skutkovej podstaty

trestného činu krádeţe nevysvetlil, resp. neodstránil ani krajský súd, ktorý v meritórnej otázke

viny obvineného potvrdil neujasnený rezultát súdu prvého stupňa a v podstate akceptujúco

poukázal na znenie jeho rozhodnutia.

Uvedené stanoviská doteraz konajúcich trestných súdov navodzujú skôr otázku

prípadného právneho kvalifikovania konania obvineného podľa iných ustanovení Trestného

zákona, čo však je v rozpore so základným skutkovým zistením, ţe obvinený predmetné veci

odcudzil.

Najvyšší súd však konštatuje, ţe v doterajšom konaní v naznačenom smere nebola

u obvineného Ing. M. B. bez pochybností preukázaná subjektívna stránka prečinu krádeţe

podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., teda ţe tento konal v úmysle prisvojením

si cudzej veci (jej zmocnením sa) spôsobiť škodu na cudzom majetku, resp. seba takto

obohatiť. Len na margo je potrebné poznamenať, ţe vo vzťahu medzi obcou a obvineným

v danom smere ide o komplex sporov, ktorých riešenie prostriedkami trestného práva

znamená nenáleţitú kriminalizáciu, hoci primárne riešenie je v iných právnych oblastiach.

Najvyšší súd preto rezultoval, ţe napadnuté rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Dovolací súd potom podľa vyslovil, ţe napadnutým rozsudkom

Krajského súdu v Ţiline z 29. apríla 2009, sp. zn. , bol porušený zákon

6

v ustanovení § 212 ods. 1 Tr. zák. (v neprospech obvineného Ing. M. B.); tento bol totiţ

uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeţe, hoci jeho úmyselné zavinenie

pri tomto delikte nebolo jednoznačne preukázané.

Dovolací súd v zmysle preto zrušil napadnutý rozsudok krajského

súdu, jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Ruţomberku z 19. januára 2009, č. k.

-110, ako aj nadväzujúce rozhodnutia; zároveň podľa

uvedenému okresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať

a rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová