Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b31/365746.cd934d.pdf
PDF · 172.21 KB
No categories available
2Sžf/11/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Sžf 11/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: M. K. – A. D., zastúpeného JUDr. B. V.,
advokátom, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017518/2008-243 zo dňa
8. júla 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
4 S 76/2008-45 zo dňa 12. februára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4 S 76/2008-45 zo dňa 12. februára 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobný návrh
žalobcu, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/017518/2008-243 zo dňa 8. júla 2008, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Obvodného úradu v Bratislave č. OE/B/2008/10262-5/HJ zo dňa
10. apríla 2008, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu
vo výške 5000,- Sk v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon)
za nesplnenie povinnosti uzavrieť poistenie zodpovednosti na motorové vozidlo
zn. Peugeot 406, ev. č. X., k termínu 16.09.2005. Krajský súd takto rozhodol, keď sa
stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorého výklad zákona vzhľadom na
nejednoznačnosť právnej úpravy je podľa krajského súdu jediným logickým a reálnym
vyústením, pričom správny orgán sa taktiež dostatočne vysporiadal s námietkami
žalobcu. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu taktiež vyplýva, že súvisiaci zákon č.
315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v platnom znení v čase
vydania rozhodnutia neukladá dopravnému inšpektorátu pri evidenčnom zápise skúmať,
či osoba, ktorá nadobudla držbu vozidla bude toto vozidlo reálne používať v premávke
a povinnosť mať uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vyplýva preto jeho držiteľovi zo zákona bez ohľadu na
spôsob, akým bude s vozidlom nakladať a takáto povinnosť sa vzťahuje na osobu
zapísanú v dokladoch o vozidle.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd
SR rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti
žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň zaviaže žalovaného
na zaplatenie trov konania. Poukázal na to, že zákon o povinnom zmluvnom poistení
rozlišuje medzi pojmami „držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla“
a „deň prvého použitia motorového vozidla“. Podľa žalobcu nie je možné pr i výklade
uvedených pojmov postupovať podľa výkladu pojmu prevádzka vozidla v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cz 42/71 – aj keď motorové vozidlo len stojí
a motor je v chode, resp. príprava k jazde a výkony potrebné na udržovanie vozidla.
Podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení sa stanovuje povinnosť uzatvorenia
poistnej zmluvy v deň prvého použitia motorového vozidla. Podľa žalobcu z jeho strany
neprišlo k použitiu vozidla v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení
a ani v zmysle výkladu prevádzky vozidla ustáleného judikatúrou, keďže motorové
vozidlo bolo z jeho strany účtované ako tovar, bolo uskladnené na vonkajšom sklade
žalobcu, k jeho prevádzke na pozemných komunikáciách vôbec nedošlo, na prepravu
motorového vozidla bola použitá vlastná odťahová služba žalobcu, resp. odťahové
služby tretích osôb a s motorovým vozidlom neboli uskutočnené žiadne úkony
smerujúce k prevádzke vozidla. Žalobca taktiež poukázal na to, že bol držiteľom
motorového vozidla, pričom však nie je možné výklad pojmu „použitie vozidla“
stotožňovať s pojmom „držba vozidla“, čo by nastalo v prípade správnosti výkladu
uskutočneného žalovaným. Zákon o povinnom zmluvnom poistení však povinnosť
uzatvoriť poistnú zmluvu na právnu skutočnosť držby neviaže, ale viažu ju na prvé
použitie motorového vozidla a podľa žalobcu zákonodarca nemal ani v úmysle viazať
povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu na právnu skutočnosť držby, pretože ak by tomu
tak bolo, tak ustanovenie zákona viažuce povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu na prvé
použitie vozidla by bolo v zákone nadbytočné. Žalobca taktiež poukázal na to, že hoci
ďalší zákon, a to zákon o premávke na pozemných komunikáciách stanovuje povinnosť
preukazovania poistenia pred zápisom zmeny v evidencii motorových vozidiel,
tak podľa žalobcu to nemá vplyv na povinnosť stanovenú zákonom o povinnom
zmluvnom poistení. Dopravný inšpektorát na zápis zmeny v evidencii motorových
vozidiel vyžaduje uzatvorenie poistenia, pričom však je irelevantné používanie,
resp. nepoužívanie motorového vozidla a z tohto dôvodu nie je možné aplikovať
predmetné ustanovenie pri výklade „použitia motorového vozidla“ v zmysle zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na článok
2 ods. 2 a 3 Ústavy SR a ustanovenia § 3 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, § 46 Správneho
poriadku. Podľa žalobcu naviac správny orgán počas celého správneho konania
nepreukázal žalobcovi použitie motorového vozidla, a teda porušenie povinnosti
zakotvenej v § 3 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto pokuta uložená
správnym orgánom nemá právne opodstatnenie.
Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril a z hľadiska obsahu
vyjadrenia žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný
potvrdil. Poukázal na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 13.10.2008 k žalobe žalobcu
a na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Taktiež v správnom konaní
bolo preukázané, že žalobca bol ako držiteľ motorového vozidla Peugeot 406, zapísaný
v príslušnej evidencii vozidiel v období od 16.09.2005 do 31.12.2005, keď na predmetné
motorové vozidlo nebola uzavretá poistná zmluva, čím žalobca, ako držiteľ motorového
vozidla Peugeot 406, porušil zákonnú povinnosť stanovenú v § 3 ods. 1 zákona. Taktiež
žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní a ani v žalobe uvedenú skutočnosť
nerozporoval ale zotrval na názore, že zákonná povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
mu nevznikla, pretože z jeho strany nedošlo k prvému použitiu motorového vozidla.
Žalovaný poukázal na to, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v prípade tuzemských
motorových vozidiel, ktorým sa prideľuje evidenčné číslo vzniká už pri prvom pridelení
evidenčného čísla motorovému vozidlu a jeho zápisu do príslušnej evidencie. Poukázal
na znenie § 88 a § 88a zákona č. 315/1996 Z.z. platného v čase porušenia zákonnej
povinnosti. Pokiaľ žalobca namietal, že použitie a prevádzka motorového vozidla
sú odlišné pojmy, tak podľa názoru žalovaného ide o pojmy súvisiace, nakoľko
pri oboch existuje reálna možnosť spôsobenia škody motorovým vozidlom, za ktorú
má povinná osoba objektívnu zodpovednosť. Z tohto dôvodu preto žalovaný
pri interpretácii pojmu „prvé použitie motorového vozidla“ poukázal na konštantnú
judikatúru týkajúcu sa prevádzky vozidiel, konkrétne na judikát Najvyššieho súdu SR
sp. zn. Cz42/71, podľa ktorého motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, keď len stojí
ale jeho motor je v chode. Prevádzkou je aj príprava k jazde, aj výkony potrebné
na udržovanie vozidla. Podľa žalovaného povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
je zrozumiteľne stanovená v § 3 ods. 1 zákona, a to aj v prípade žalobcu ako držiteľa
motorového vozidla Peugeot 406, ev. č. X. v období od 16.09.2005 do 31.12.2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby
posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci. S ohľadom na námietky žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov
zisťoval, či konanie o správnom delikte bolo vedené takým procesným postupom, ktorý
zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim
pravidlám spravodlivého procesu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 328/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba,
na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten,
kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1 je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr
v deň prvého použitia motorového vozidla.
Podľa § 88a zákona č. 315/1998 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, okresný dopravný inšpektorát
prihlási motorové vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa
osobitného predpisu do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel
len po predložení dokladu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/1998 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách v znení platnom v čase vydania rozhodnutia, vlastník vozidla a držiteľ
vozidla, uvedený vlastníkom vozidla podľa § 88 ods. 2, sú povinní predložiť
na okresnom dopravnom inšpektoráte osvedčenie, doklady preukazujúce splnenie
podmienok na vykonanie evidenčných úkonov ustanovených v § 88 a § 88a, preukázať
svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivá, ako aj umožniť porovnanie údajov
uvádzaných v osvedčení s údajmi priamo na vozidle.
Ako vyplýva zo správneho spisu z jednotlivých listinných dôkazov,
tak žalobcovi zaslal prvostupňový správny orgán, teda Obvodný úrad v Bratislave, odbor
ekonomický, výzvu č. OE/B2008/10262-1/HJ zo dňa 08.02.2008, ktorou bol žalobca
vyzvaný, aby do 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy predložil správnemu orgánu
doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla (Peugeot 406, e.č. X.), ktoré malo byť uzatvorené ku dňu
16.09.2005 a taktiež doklad o zaplatení poistného k dátumu splatnosti. Sám žalobca
v následnej korešpondencii so správnym orgánom poukázal na skutočnosť,
že je podnikateľským subjektom, ktorého hlavným predmetom činnosti je nákup a predaj
ojazdených motorových vozidiel – autobazár, a že uvedené vozidlo, ktorého držiteľom
bola firma žalobcu bolo zakúpené výlučne za účelom jeho ďalšieho predaja
a dosiahnutia zisku v rámci predmetu podnikania firmy a že predmetné vozidlo bolo
evidované iba ako tovar. Podľa tvrdení žalobcu predmetné motorové vozidlo
Peugeot 406 bolo až do okamihu predaja konečnému spotrebiteľovi odstavené
na príslušnom parkovisku ako predajnej ploche a žalobcom nikdy nebolo používané
v prevádzke na pozemných komunikáciách.
Ako vyplýva z administratívneho spisu ako i z preskúmavacieho konania
pred Krajským súdom v Bratislave mal Najvyšší súd SR nesporne za preukázané,
že na obdobie od 16.09.2005 do 31.12.2005 nebolo na predmetné motorové vozidlo
uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Uvedené obdobie, nepokryté povinným
zmluvným poistením, nebolo medzi účastníkmi konania sporné.
Žalobca namietal, že za uvedené obdobie, nepokryté povinným zmluvným
poistením, nebol on povinným subjektom ale takýmto subjektom mal byť až konečný
spotrebiteľ, ktorému príslušné motorové vozidlo by odpredal.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd SR poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z., kde zákonodarca konkrétne zakotvil prípady, v zmysle ktorých
zaniká povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie. Z jednotlivých listinných
dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise má odvolací súd
za preukázané, že z pozície žalobcu sa v danom prípade nejedná ani o jeden z taxatívne
vymenovaných dôvodov zániku povinného zmluvného poistenia, tak ako to má na mysli
ustanovenie § 9 ods. 1 uvedeného zákona.
V danom prípade žalobca ako podnikateľský subjekt i podľa právneho názoru
Najvyššieho súdu SR jednoznačne prevzal na seba, v dôsledku nadobudnutia
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Peugeot 406, ev. č. X., práva a povinnosti,
ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a preto mu vznikla
zákonná povinnosť podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona uzavrieť povinné zmluvné
poistenie a zaplatiť príslušné poistné k dátumu splatnosti.
Nakoľko si žalobca nesplnil zo zákona mu vyplývajúcu povinnosť, správne preto
správny orgán v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uložil
žalobcovi sankciu vo výške 5000,- Sk, a preto pokiaľ krajský súd zamietol žalobný
návrh žalobcu, postupoval súladne so zákonom a vzhľadom na uvedené skutočnosti
Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi právo
na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo a žalovanému správnemu orgánu
v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, a preto žiadnemu z účastníkov trovy
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová