Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/491/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. M. B., zastúpeného advokátom

JUDr. D. O., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného č. KRP-P-14/DI-BCP-2008-T zo dňa 5. februára

2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

-32 zo dňa 19. augusta 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č.k. -32 zo dňa 19. augusta 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -32 zo dňa

19. augusta 2009 zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobca

sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-14/DI-BCP-2008-T

zo dňa 5. februára 2008, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Pol icajného

zboru Bratislava IV č. ORP-P-1271/IV-DI-BCP-2007 zo dňa 26. novembra 2007,

ktorým mu bola podľa ustanovenia

o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej

len „zákon o priestupkoch“) uložená pokuta vo výške 4 000 Sk a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 2 mesiacov za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1

písm. i) a k) zákona o priestupkoch, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa

17. septembra 2007 v čase o 11.20 hod. viedol v B. po V. N. osobné motorové

vozidlo zn. Peugeot 806, EČ X., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície,

pričom počas kontroly nepredložil osvedčenie o evidencii a zároveň bolo kontrolou

zistené, že vozidlo nebolo podrobené technickej a emisnej kontrole, a tiež že na

vozidle (ktoré je typu N1) boli vykonané nepovolené úpravy (bola odstránená deliaca

mriežka oddeľujúca priestor pre pasažierov od nákladného priestoru). Uvedeným

konaním žalobca porušil ustanovenie a

Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o premávke na pozemných komunikáciách“) v spojení s § 2 písm. p)

vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č.

, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona

č. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so závermi žalovaného, uvádzajúc,

že pri kontrole vozidla je nevyhnutné, aby bol predložený originál osvedčenia

o evidencii, ktorý nie je možné nahradiť notársky overenou fotokópiou osvedčenia

o evidencii, z ktorej nie je možné zistiť originalitu osvedčenia o evidencii v zmysle

kritérií stanovených v § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky č. o osvedčení o evidencii

a technickom osvedčení vozidla (ďalej len „“), ako

aj ďalšie skutočnosti, t.j. či sú údaje o osvedčení aktuálne (či nedošlo k zmene

majiteľa alebo technického stavu daného vozidla).

Pokiaľ išlo o okolnosti týkajúce sa chýbajúcej technickej a emisnej kontroly

vozidla, krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu ako účelovú, nakoľko zistil,

že oprava vozidla bola vykonaná v servise so sídlom na D. ceste, vozidlo bolo

kontrolované policajnou hliadkou na V. N. a samotná technická kontrola bola

vykonaná až nasledujúci deň, 18.09.2007, na stanici technickej kontroly so sídlom na

P. Krajský súd dospel k záveru, že smer pohybu vozidla a jeho následná kontrola na

V. N. bola vykonaná v inej časti mesta B. ako sa nachádza stanica technickej

kontroly, na ktorú mal žalobca podľa jeho tvrdenia so svojim vozidlom smerovať.

Ohľadne vykonania nepovolených úprav na vozidle žalobcu odstránením

deliacej mriežky, krajský súd poukázal na rozpor v tvrdeniach žalobcu,

keď v správnom konaní uviedol, že si nevšimol, že má demontovanú mriežku,

nevie sa k tomu vyjadriť a ani tomu nerozumie, a následne v žalobe tvrdil,

že demontáž mriežky bola nevyhnutná v dôsledku predchádzajúcej dopravnej

nehody, kedy nebolo možné bez použitia násilia otvoriť zadné dvere a bez demontáže

mriežky sa do batožinového priestoru dostať. Toto tvrdenie je podľa krajského súdu

nelogické najmä v tom, že žalobca bol kontrolovaný hliadkou PZ dňa 17.09.2007

po ceste zo servisu, kde mu mali byť odstránené závady na motorovom vozidle,

z čoho vyplýva, že mali byť odstránené poruchy, ktoré bránili prístupu

do batožinového priestoru štandardným spôsobom. Vzhľadom na uvedené nebol

dôvod nenamontovať predpismi požadovanú deliacu mriežku.

K formálnemu nedostatku správneho rozhodnutia ohľadne toho, že v prvostupňovom

rozhodnutí nebol žalobca dostatočne identifikovaný, krajský súd poznamenal,

že označenie žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí malo byť doplnené o výraznejší

identifikačný údaj, ako napríklad miesto narodenia a miesto bydliska , avšak tento

nedostatok prvostupňového rozhodnutia dostatočne zhojil druhostupňový správny

orgán, ktorý vo veci právoplatne rozhodol, pričom dostatočne označil osobu, ktorá

priestupok spáchala. Preto žalobca nebol nijakým spôsobom poškodený

na svojich právach.

Podľa krajského súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného

dostatočne odôvodnil aj povahu a primeranosť uložených sankcií.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,

eventuálne navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalobca má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k záveru,

ktorý je v rozpore so zákonom. Rozsudok krajského súdu napadol z dôvodov

uvedených v samotnej žalobe, pričom tieto doplnil o nasledovné.

Žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že notársky osvedčená fotokópia

osvedčenia o evidencii motorového vozidla je platným dokladom a je možné sa ňou

preukazovať i vo vzťahu k polícii pri cestnej kontrole. Výklad správneho orgánu

i prvostupňového súdu je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom a ne má oporu

v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyhlášky č. nemožno vyvodiť záver,

že nie je možné vyhotoviť fotokópiu takejto verejnej listiny a túto fotokópiu

používať v úradnom styku.

Jednak vyhláškou ako podzákonnou právnou normou nemožno subjektom

právnych vzťahov zakladať práva a ukladať povinnosti a jednak žiadne ustanovenie,

či už zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej

republiky, nezakazuje vyhotovovať a používať riadne osvedčenú kópiu osvedčenia

o evidencii motorového vozidla. Práve naopak, ide o jediný spôsob, ako sa okrem

predloženia originálu riadne preukázať platným osvedčením o evidencii. V prípade

vyhotovenia notársky osvedčenej fotokópie akejkoľvek listiny (verejnej či súkromnej)

totiž ide, rovnako ako v prípade originálu, o listinu rovnakej právnej sily. Platí

tu zásada, že listina sa považuje za pravú, pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom

prípade nebolo žalobcovi preukázané, že by listinu falšoval, pozmeňoval, alebo

že by údaje v nej nezodpovedali skutočnému stavu veci v deň vykonania kontroly

alebo kedykoľvek predtým či potom.

Z dôvodu, že notár osvedčil súlad fotokópie s originálom, žalobca nesúhlasí

s tvrdením, že predložením fotokópie osvedčenia o evidencii nie je možné zistiť jeho

originalitu. Taktiež nesúhlasí s tvrdením, že z fotokópie osvedčenia o evidencii

nie je možné zistiť ani ďalšie skutočnosti, a to či sú údaje v osvedčení aktuálne.

Polícia i pri bežnej cestnej kontrole disponuje v dnešnej dobe dostatočnými

technickými prostriedkami, ktorými si môže hneď na mieste samom overiť

aktuálnosť údajov o každom motorovom vozidle.

V súvislosti so záverom krajského súdu, že námietka žalobcu ohľadom zámeru

vykonať technickú a emisnú kontrolu je účelová, žalobca poukázal na skutočnosť,

že nikdy neuvádzal, že dňa 17.09.2007 smeroval na vykonanie emisnej a te chnickej

kontroly na stanicu STK na P. Pri policajnej kontrole 17.09.2007 o 11.20

hod. na V. N. mu boli z vozidla odňaté tabuľky s evidenčným číslom vozidla, z čoho

logicky vyplýva, že v uvedený deň už žalobca nemohol vykonať technickú a emisnú

kontrolu. Žalobca preto po uskutočnení policajnej kontroly už ďalej nepokračoval

v jazde v smere na technickú a emisnú kontrolu, ale sa vrátil domov. Technickú

a emisnú kontrolu absolvoval až po získaní tabuliek s evidenčným číslom vozidla

nasledujúci deň a urobil tak na mieste najbližšom k miestu, kde zaparkoval svoje

vozidlo, t.j. v areáli Slovenskej akadémie vied na P.

Súd si nezabezpečil žiadne ďalšie dôkazy (napr. výpoveď pracovníka

autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava; zistenie, na ktorú stanicu technickej

kontroly žalobca smeroval a či nemal vozidlo na uvedený čas na niektorej STK

aj objednané), ktoré by odôvodňovali jeho záver, že ide len o úč elovú námietku

žalobcu. Zároveň sa nijako nevysporiadal s logickou skutočnosťou, že ak žalobcovi

boli odňaté tabuľky s číslom vozidla, nemohol už v ten deň vykonať emisnú

a technickú kontrolu.

K chýbajúcej deliacej mriežke vo vozidle žalobca uviedol, že o dôvodoch,

pre ktoré nebola vo vozidle umiestnená deliaca mriežka, sa dozvedel až následne

a tieto uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho

orgánu a v žalobe samotnej. Nejednalo sa o nedovolenú úpravu vozidla typu N1,

ale len o dočasnú demontáž za účelom vykonania opravy vozidla.

Žalobca rovnako ako v žalobe poukázal na skutočnosť, že prvostupňové

rozhodnutie trpí okrem vyššie uvedených vád i základným formálnym nedostatkom.

V rozhodnutí totiž nie je osoba priestupcu identifikovaná dostatočne na to,

aby nemohla byt' zameniteľná s inou osobou. Žalovaný správny orgán sa vo svojom

rozhodnutí o odvolaní touto námietkou žalobcu vôbec nezaoberal. Zároveň

aj v rozhodnutí o odvolaní (vo výroku i v odôvodnení) stále uvádza len slová

"JUDr. M. B.", a teda osobu páchateľa neidentifikuje v súlade so zákonom tak, ako to

uvádza súd v odôvodnení rozsudku.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa

11. novembra 2009, pričom sa plne stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského

súdu. K námietkam žalobcu uviedol, že aj napriek tomu, že žiaden zo všeobecne

záväzných právnych predpisov upravujúcich problematiku použitia osvedčenia

o evidencii vozidla výslovne nezakazuje v úradnom styku použiť overenú kópiu te jto

verejnej listiny, nie je prípustné, aby overená kópia osvedčenia o evidencii vozidla

bola plnohodnotným dokladom nahradzujúcim originál osvedčenia o evidencii

v prípade, v ktorých len originál tejto verejnej listiny zakladá vznik určitých

právnych skutočností. Originalita osvedčenia o evidencii vozidla sa skúma vždy

pri kontrole vozidiel v cestnej premávke, pri výkone zmeny vlastníckych práv

k vozidlu, pri zmene držby vozidla. Osvedčenie o evidencii vozidla je verejnou

listinou, ktorá z dôvodov uvedených v § 67 zákona o premávke na pozemných

komunikáciách mohla byť vodičovi zadržaná. Pokiaľ zákon umožňuje zadržať

osvedčenie o evidencii vozidla, má na mysli jeho originál v takej podobe

a vyhotovení s ochrannými prvkami ako je to upravené v § 23 zákona

č. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách“) a vo vyhláške č.

K námietkam žalobcu, že nemohol absolvovať technickú a emisnú kontrolu

svojho motorového vozidla v zákonom určenej lehote z dôvodu, že jeho vozidlo b olo

po dopravnej nehode v oprave v servise a pri ceste zo servisu, dňa 17.9.2007, mu boli

pri kontrole hliadkou PZ zadržané tabuľky s evidenčným číslom od vozidla , a z toho

dôvodu technickú a emisnú kontrolu bol nútený vykonať až po vrátení zadržaných

tabuliek v nasledujúci deň t.j. 18.9.2007, žalovaný uviedol, že povinnosť pravidelne

vozidlo podrobovať technickej a emisnej kontrole vyplýva zo zákona o prevádzke

vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, pričom lehoty na vykonanie

technickej a emisnej kontroly vozidiel určuje V zmysle

predmetnej právnej úpravy technická a emisná kontrola vozidla kategórie N 1

sa vykonáva v lehote štyroch rokov od jeho prvého prihlásenia do evidencie vozidiel

a potom periodicky v dvojročných lehotách. Vozidlo, ktorým žalobca jazdil bolo

prvý krát prihlásené do evidencie dňa 26.3.2001 a technickej a emisnej kontrole malo

byť pristavené do 26.3.2007. Zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k priestupku

je bez pochybností zrejmé, že predmetné vozidlo takmer 6 mesiacov po uplynutí

lehoty (ani dňa 17.9.2007) nemalo platnú technickú a emisnú kontrolu.

Z odpisu evidenčnej karty vozidla je nespochybniteľné, že sa jedná o vozidlo

kategórie N1, u ktorého zákon požaduje, aby miesta na sedenie boli od batožinového

priestoru oddelené deliacou mriežkou. Vozidlo, ktorým žalobca jazdil v premávke,

nemalo túto deliacu mriežku osadenú, pričom pre spáchanie priestupku nie je

rozhodujúce, či prevádzkovateľ vozidla si túto skutočnosť všimol, či o nej vedel

alebo nevedel, pretože pre spáchanie priestupku postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.z. -32 zo dňa

19. augusta 2009 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s ) preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok ( ) ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis

žalovaného, vyplýva, že žalobca dňa 17. septembra 2007 v čase o 11.20 hod. viedol

v meste B. po V. N. osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 806, EČ X., bol zastavený

a kontrolovaný hliadkou polície, pričom počas kontroly predložil notársky overenú

fotokópiu osvedčenia o evidencii vozidla. Kontrolou bolo zároveň zistené, že vozidlo

nebolo podrobené technickej a emisnej kontrole a tiež, že na vozidle (ktoré je typu

N1) boli vykonané nepovolené úpravy (bola odstránená deliaca mriežka oddeľujúca

priestor pre pasažierov od nákladného priestoru).

Týmto konaním žalobca podľa žalovaného porušil ustanovenie § 4 ods. 2

písm. a) a b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 2

písm. p) vyhlášky č. a dopustil sa tým priestupku podľa ustanovenia

§ 22 ods. 1 písm. i) a písm. k) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta

vo výške 4 000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 22 ods. 1 písm. i) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten,

kto vedie vozidlo vyradené z cestnej premávky alebo vozidlo vyradené z evidencie

vozidiel, alebo vozidlo, ktoré nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti

podlieha, alebo vozidlo, ktoré nespĺňa podmienky na používanie v cestnej premávke.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten,

kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

(toto ustanovenie odkazuje na zákon o premávke na pozemných komunikáciách)

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o premávke na pozemných komunikáciách

vodič je povinný mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané

týmto zákonom alebo osobitnými predpismi.

(toto ustanovenie odkazuje napríklad na zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o cestnej doprave, o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon

č. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

Podľa § 23 ods. 1 zákona o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách osvedčenie o evidencii je doklad označený sériou a evidenčným

číslom, ktorým sa preukazuje zhodnosť vozidla s typovým schválením vozidla alebo

typovým schválením ES vozidla, alebo uznaním typového schválenia ES vozidla,

alebo jednotlivým schválením vozidla vydávaný vozidlám, kto ré podliehajú

prihláseniu do evidencie vozidiel. Osvedčenie o evidencii je verejná listina.

Podľa vyhlášky č. osvedčenie o evidencii a technické

osvedčenie vozidla sú vyhotovené v tvare formátu A4 a vytlačené na špeciálnom

papieri s ochranou proti falšovaniu použitím aspoň dvoch techník z týchto techník:

grafika, vodotlač, fluoreskujúce vlákna alebo fluoreskujúca tlač; tieto techniky

možno doplniť ďalšími vhodnými bezpečnostnými znakmi.

Podľa § 23 ods. 7 zákona o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách vodič vozidla je povinný mať osvedčenie o evidencii alebo technické

osvedčenie vozidla pri vedení vozidla vždy pri sebe.

Najvyšší súd zhodne s názorom žalovaného ako aj s právnym záverom

krajského súdu nemôže priznať úspech námietke žalobcu, že notársky overená

fotokópia osvedčenia o evidencii motorového vozidla je platným dokladom

a je možné sa ňou preukazovať i vo vzťahu k polícii pri cestnej kontrole. Podľa

žalobcu žiadne ustanovenie všeobecne záväzných právnych predpisov nezakazuje

vyhotovovať a používať riadne overenú kópiu osvedčenia o evidencii motorového

vozidla.

K uvedenému tvrdeniu žalobcu najvyšší súd uvádza, že aj keď zákon alebo

iný všeobecne záväzný právny predpis výslovne nezakazuje predložiť pri kontrole

príslušníkom PZ overenú kópiu osvedčenia o evidencii, z dikcie a účelu zákona

vyplýva, že ak § 23 ods. 7 zákona o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách ustanovuje pre vodiča vozidla povinnosť mať pri vedení vozidla

pri sebe osvedčenie o evidencii, má na mysli originál tohto osvedčenia vydaný

oprávnenou osobou. Ak je policajt v taxatívne uvedených prípadoch zo zákona

oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii, takéto opatrenie by nemalo význam,

ak by sa vodič mohol naďalej preukazovať jeho overenou fotokópiou.

Osvedčenie o evidencii je verejnou listinou, ktorej vydanie a vyhotovenie

podlieha prísnym kritériám uvedeným v zákone o prevádzke vozidiel v premávke

na pozemných komunikáciách, ako aj vo vykonávacom predpise (vyhláška

č. ). Osvedčenie sú oprávnené vydať len zákonom ustanovené subjekty

a jeho vyhotovenie musí mať ochranné prvky zabraňujúce jeho falšovaniu. Zvýšené

nároky/kritériá na vydanie tejto verejnej listiny majú zabrániť jej zneužitiu.

Vyhotovením overenej fotokópie by bola preukaznosť a hodnovernosť tejto verejnej

listiny značne oslabená.

Osvedčenie je verejnou listinou, v ktorej sa zaznamenávajú údaje ustanovené

všeobecne záväzným právnym predpisom a ich zmeny. Nemožno preto pripustiť

názor, že overená kópia osvedčenia o evidencii je verejnou listinou v plnej miere

nahradzujúcou toto osvedčenie, pretože takáto overená kópia nemôže preukaz ovať

aktuálnosť a originalitu v nej uvedených údajov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o premávke na pozemných komunikáciách

vodič je povinný použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nák ladu spĺňa

ustanovené podmienky.

Podľa vyhlášky č. vozidlo sa považuje

za technicky nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách,

ak je poškodený alebo deformovaný podvozok, rám alebo karoséria alebo na vozidle

boli vykonané nepovolené úpravy, alebo zabudovaný neschválený komponent aleb o

samostatná technická jednotka.

Nepovolenou úpravou je aj chýbajúca deliaca mriežka, ktorá na vozidle

kategórie N1 má oddeľovať miesta na sedenie od batožinového priestoru. Nie je

podstatná argumentácia žalobcu, že mriežka bola demontovaná v dôsledku opravy

vozidla v autoservise. Na spáchanie uvedeného priestupku zákon nevyžaduje

úmyselné zavinenie a bolo len na žalobcovi, aby si chýbajúcu deliacu mriežku

pred jazdou všimol a použil na jazdu len také vozidlo, ktoré spĺňa ustanovené

podmienky.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch obvinený z priestupku má právo

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom

o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy

a opravné prostriedky.

Podľa o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov účastník konania je povinný navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

K námietke, že žalobca nikdy neuvádzal, že dňa 17.09.2007 smeroval

na vykonanie emisnej a technickej kontroly na stanicu technickej kontroly

na P. a bolo úlohou súdu zabezpečiť dôkazy ozrejmujúce, na ktorú stanicu technickej

kontroly žalobca smeroval a či nemal vozidlo na uvedený čas na niektorej stanici

technickej kontroly aj objednané, najvyšší súd uvádza, že bolo právom

ale aj zákonnou povinnosťou žalobcu navrhnúť vykonanie dôkazu na svoju obranu,

ak mu taký dôkaz bol známy. Ak žalobca naozaj mal objednané vozidlo na niektorej

zo staníc technickej kontroly, nič mu nebránilo, aby túto skutočnosť uviedol

už v konaní pred správnym orgánom, nakoľko vedomosť o takomto dôkaze musela

byť žalobcovi v tom čase známa. Žalobca však ani v konaní pred správnym orgánom,

ani v súdnom preskúmavacom konaní sa o tejto skutočnosti vôbec nezmienil

a neprodukoval žiadne dôkazy. Aj v odvolaní namieta len skutočnosť, že krajský súd

nevykonal dokazovanie tejto skutočnosti, ale neuvádza na svoju obranu žiaden dôkaz

ani tvrdenie.

Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým

je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku

s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku

sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3),

o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného

opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania

(§ 79 ods. 1).

Podľa o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov v písomnom vyhotovení rozhodnutia

sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno

a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú

pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné

právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie trpí základným formálnym

nedostatkom, keďže v ňom nie je osoba priestupcu dostatočne identifikovaná,

najvyšší súd uvádza, že nejde o nedostatok, ktorý by spôsoboval nezákonnosť

rozhodnutia. Je pravdou, že osoba žalobcu je vo výroku prvostupňového rozhodnutia

označená len titulom, menom a priezviskom, avšak táto skutočnosť nespôsobuje

nezákonnosť rozhodnutia ani z dôvodu nenaplnenia zákonných požiadaviek na výrok

rozhodnutia, ani z dôvodu, že by malo dôjsť k zámene osoby priestupcu. Najvyšší

súd uvádza, že na konci rozhodnutia, kde správny orgán uvádza, komu

sa rozhodnutie doručuje, je ako účastník konania uvedený žalobca, s jeho menom,

priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Takto bol žalobca identifikovaný

aj v celom správnom konaní, a to v správe o výsledku objasňovania priestupku,

v zápisnici z pojednávania, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí.

Na záver ešte najvyšší súd poznamenáva (hoci o takýto prípad v konaní nejde),

že ustanovenie o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov dáva správnemu orgánu možnosť chyby

v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

kedykoľvek opraviť bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia.

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania

pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia (, ).

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel odvolací súd

k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe a v odvolaní nie sú takými

námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne

nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom prvostupňovom

konaní a ani v súdnom druhostupňovom odvolacom konaní.

Žalobca v odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu neuviedol žiadne

relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol vysporiadal a ktorými

by bol preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv, alebo

preukázal, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho

konania a konania o priestupkoch a žeby pri hodnotení dôkazov porušili ustanovenie

o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto

stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení

napadnutého rozsudku, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2

S 29/08-32 zo dňa 19. augusta 2009 ako vecne správny potvrdil (§ 219 Občianskeho

súdneho poriadku).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1

v spojení s a , nakoľko

žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania

zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová

.