Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžnč/2/2010

Najvyšší súd -20 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. K., právne

zastúpený: Mgr. M. T., advokát, proti odporcovi: Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na najvyššom súde 11. decembra 2009

domáhal, aby najvyšší súd podľa a nasl. (ďalej

len „OSP“) uložil odporcovi konať a uzatvoriť dohodu o vydaní nehnuteľností

s navrhovateľom vo veci vedenej Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku

pod sp. zn. na parcely č. X. nachádzajúcimi sa vo VVP J., v kat. území

Ľ. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že 26. augusta 2003 požiadal v zmysle zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku (ďalej len „zákon o pôde“) Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku o vydanie

nehnuteľností vo VVP J., v katastrálnom území Ľ. Zároveň svoj návrh na vydanie

predmetných pozemkov doložil všetkými potrebnými dokladmi a

2

v zmysle § 9 ods. 1 zákona o pôde, 27. augusta 2003 zároveň vyzval povinnú osobu –

Ministerstvo obrany SR na vydanie predmetných pozemkov. Povinná osoba v zmysle

zákona o pôde s ním do 60 dní mala urobiť dohodu o ich vydaní, čo doposiaľ urobila

len čiastočne (až v roku 2009).

Dohodu doposiaľ neurobila ohľadom vyššie uvedených pozemkov, ktoré

neboli súčasťou dohody č. X.‚ a to napriek neustálemu prísľubu povinnej osoby.

V uvedenej veci niekoľkokrát písomne urgoval povinnú osobu, uskutočnilo sa

viacero rokovaní so zodpovednými pracovníkmi povinnej osoby na Obvodnom úrade

v Kežmarku s tým výsledkom, že neustále sa odsúval termín riešenia problému,

nikdy však nebol dodržaný.

Posledný termín bol 30. septembra 2009 (viď list Ministerstva obrany SR

z 3. augusta 2009), pričom navrhovateľ poukázal na to, že povinná osoba mala

dohodu uzatvoriť do 60 dní od podania žiadosti o vydanie.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním z 28. mája 2010,

v ktorom žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko predmetné nehnuteľnosti

sú súčasťou súboru objektov, ktoré slúžia na obranu štátu, a z tohto dôvodu tieto

parcely nebolo možné vydať.

Odporca poukázal na to, že identifikácia parciel č. X z 18. marca 2008, ktorou

boli tieto parcely identifikované ako parcely nachádzajúce sa v tzv. S. (ide

o formálne označenie vytvorené pre vnútornú potrebu MO SR, SMaV), je pre Správu

nehnuteľného majetku a výstavby K. záväzná.

Podľa informácií odporcu navrhovateľ v období rokov 2001 - 2007 podával

rôzne podnety a sťažnosti na úrady verejnej správy ako prejavy vyjadrenia svojej

nespokojnosti s priebehom vydávania nehnuteľností. V podávaní podnetov

pokračoval aj po tom, čo povinná osoba Správa nehnuteľného majetku a výstavby K.

vypracovala dohody o vydaní nehnuteľností pre ním nárokované nehnuteľnosti,

s výnimkou parciel, ktoré sú aj v súčasnosti označené ako objekty slúžiace na obranu

štátu. Na základe výsledkov terénnej obhliadky vykonanej 4. novembra 2009 za

účelom prehodnotenia zastavaných pozemkov vojenských objektov vo vojenskom

3

obvode J., ktorej sa zúčastnili aj pracovníci správy nehnuteľného majetku a výstavby,

bude súbor parciel v katastrálnom území Ľ. postupne riešený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2

písm. b) sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu,

ako aj s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

je neodôvodnený, a preto podľa rozhodol o návrhu uznesením

bez pojednávania tak, že tento zamietol.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,

že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným

príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať,

aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh

nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis.

Podľa ods. 3 orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný

bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis.

K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho

orgánu.

Podľa ods. 4 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd

návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,

predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhš iu ako tri

mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh

orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd

zamietne.

Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O SP "Konanie

proti nečinnosti orgánu verejnej správy" je poskytnúť fyzickým a právnickým

osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy.

Z ustanovenia vyplýva, že konanie sa začína na návrh,

v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná

bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,

4

že je v konaní nečinný. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáha teda preskúmania

zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v jeho právnej veci.

Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho

orgánu ( ), ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc

vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje aktívny po stup podľa

procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne

zaväzujú na úkony v priebehu konania.

Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach,

v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky

na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce,

či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej

zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady

oficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci

vôbec, resp. iba s neodôvodnenými prieťahmi (ide o nevykonávanie zákonom

predpísaných úkonov), správny orgán tvrdí, že nemá právomoc na vydanie

rozhodnutia a vec namiesto rozhodnutím vybaví listom alebo informáciou,

resp. zastaví konanie. Nečinnosť sa môže prejavovať aj v opomenutí správneho

orgánu vykonať zákonom predpísané úkony (napr. účastníka upovedomiť o začatí

konania, dať mu možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom

na jeho vydanie a pod.).

Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania

nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu,

t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými

zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti

činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákon om predpísané

úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný

úkon.

Nečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho

konania, resp. v jeho jednotlivých štádiách, pričom ide o tieto štádiá: postup

správneho orgánu po začatí správneho konania (zaobstarávanie podkladov na vydanie

5

rozhodnutia, dokazovanie, hodnotenie výsledkov dokazovania, vydanie rozhodnutia,

jeho písomné vyhotovenie a doručenie); postup pri preskúmavaní rozhodnutí

(odvolacie konanie, konanie o rozklade, obnova konania, preskúmavanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania, konanie o proteste prokurátora); výkon rozhodnutia

(úkony pri zabezpečovaní nútených plnení uložených správnymi rozhodnutiami) .

Keďže aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané

dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu

iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu.

Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov

v správnom konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné,

ale aj hmotnoprávne normy.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde nárok (na vydanie nehnuteľností) uplatní

oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu n a vydanie

nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania

výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Podľa ods. 4, ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve

oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.

Navrhovateľ v návrhu namietal, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

ako osoba povinná podľa § 5 ods. 1 zákona o pôde s ním neuzavrelo dohodu

o vydaní predmetných nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 tohto zákona a žiadal,

aby najvyšší súd uložil odporcovi takúto dohodu s navrhovateľom uzavrieť.

Avšak, vykonanie tohto úkonu v správnom konaní, ktorého sa dožaduje

navrhovateľ, príslušné procesné, ani hmotnoprávne normy odporcovi neurčujú.

Uzavretie dohody predpokladá vôľu na strane obidvoch účastníkov tohto

dvojstranného právneho úkonu. K uzavretiu dohody spravidla dochádza len v tých

prípadoch, keď vydaniu nehnuteľnosti nebránia žiadne iné okolnosti. Pokiaľ

na strane povinnej osoby nie je vôľa predmetnú dohodu uzavrieť, nemožn o

sa v súdnom konaní domáhať nahradenia tejto vôle, a to ani v konaní proti nečinnosti

orgánu verejnej správy.

6

Odmietnutie uzatvorenia dohody o vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods. 1

zákona o pôde povinnou osobou nemôže v žiadnom prípade predstavovať nečinnosť

orgánu verejnej správy a to ani v prípade, že povinnou osobou je, ako v tomto

prípade, ústredný orgán štátnej správy.

V danom prípade je nepochybné, že k uzavretiu dohody ohľadne vydania

predmetných nehnuteľností medzi odporcom, ako povinnou osobou a navrhovateľom,

ako oprávnenou osobou, nedošlo z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli

a v súčasnosti aj sú označené ako objekty slúžiace na obranu štátu. Táto okolnosť

bola navrhovateľovi známa najneskôr od 3. augusta 2009, ako vyplýva z listu

odporcu z tohto dátumu, v ktorom navrhovateľa informoval, že predmetné parcely

sú súčasťou súboru objektov slúžiacich na obranu štátu, formálne označovaného

ako S.

Pre takýto prípad zákon o pôde ustanovuje ďalší postup v § 9 ods. 4 tak,

že o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti rozhodne pozemkový úrad. Preto

navrhovateľovi žiadne okolnosti nebránili v tom, aby sa so žiadosťou o rozhodnutie

týkajúce sa vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam obrátil na príslušný

pozemkový úrad.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil návrh

navrhovateľa ako nedôvodný a preto ho podľa zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

a ich náhradu neúspešnému navrhovateľovi nepriznal.

Najvyšší súd nepriznal ani náhradu trov právneho zastúpenia ustanovenému

právnemu zástupcovi navrhovateľa z dôvodu, že tento v konaní nevykonal ani jeden

právny úkon.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová