Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e1f/365979.492e1d.pdf
PDF · 133.96 KB
No categories available
2Sžnč/2/2010
Najvyšší súd 2 Sžnč 2/2010-20 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. K., právne
zastúpený: Mgr. M. T., advokát, proti odporcovi: Ministerstvo obrany Slovenskej
republiky, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľa zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na najvyššom súde 11. decembra 2009
domáhal, aby najvyšší súd podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) uložil odporcovi konať a uzatvoriť dohodu o vydaní nehnuteľností
s navrhovateľom vo veci vedenej Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku
pod sp. zn. 56497/2009 na parcely č. X. nachádzajúcimi sa vo VVP J., v kat. území
Ľ. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že 26. augusta 2003 požiadal v zmysle zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku (ďalej len „zákon o pôde“) Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku o vydanie
nehnuteľností vo VVP J., v katastrálnom území Ľ. Zároveň svoj návrh na vydanie
predmetných pozemkov doložil všetkými potrebnými dokladmi a
v zmysle § 9 ods. 1 zákona o pôde, 27. augusta 2003 zároveň vyzval povinnú osobu –
Ministerstvo obrany SR na vydanie predmetných pozemkov. Povinná osoba v zmysle
zákona o pôde s ním do 60 dní mala urobiť dohodu o ich vydaní, čo doposiaľ urobila
len čiastočne (až v roku 2009).
Dohodu doposiaľ neurobila ohľadom vyššie uvedených pozemkov, ktoré
neboli súčasťou dohody č. X.‚ a to napriek neustálemu prísľubu povinnej osoby.
V uvedenej veci niekoľkokrát písomne urgoval povinnú osobu, uskutočnilo sa
viacero rokovaní so zodpovednými pracovníkmi povinnej osoby na Obvodnom úrade
v Kežmarku s tým výsledkom, že neustále sa odsúval termín riešenia problému,
nikdy však nebol dodržaný.
Posledný termín bol 30. septembra 2009 (viď list Ministerstva obrany SR
z 3. augusta 2009), pričom navrhovateľ poukázal na to, že povinná osoba mala
dohodu uzatvoriť do 60 dní od podania žiadosti o vydanie.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril podaním z 28. mája 2010,
v ktorom žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
sú súčasťou súboru objektov, ktoré slúžia na obranu štátu, a z tohto dôvodu tieto
parcely nebolo možné vydať.
Odporca poukázal na to, že identifikácia parciel č. X z 18. marca 2008, ktorou
boli tieto parcely identifikované ako parcely nachádzajúce sa v tzv. S. (ide
o formálne označenie vytvorené pre vnútornú potrebu MO SR, SMaV), je pre Správu
nehnuteľného majetku a výstavby K. záväzná.
Podľa informácií odporcu navrhovateľ v období rokov 2001 - 2007 podával
rôzne podnety a sťažnosti na úrady verejnej správy ako prejavy vyjadrenia svojej
nespokojnosti s priebehom vydávania nehnuteľností. V podávaní podnetov
pokračoval aj po tom, čo povinná osoba Správa nehnuteľného majetku a výstavby K.
vypracovala dohody o vydaní nehnuteľností pre ním nárokované nehnuteľnosti,
s výnimkou parciel, ktoré sú aj v súčasnosti označené ako objekty slúžiace na obranu
štátu. Na základe výsledkov terénnej obhliadky vykonanej 4. novembra 2009 za
účelom prehodnotenia zastavaných pozemkov vojenských objektov vo vojenskom
obvode J., ktorej sa zúčastnili aj pracovníci správy nehnuteľného majetku a výstavby,
bude súbor parciel v katastrálnom území Ľ. postupne riešený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2
písm. b) OSP sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu,
ako aj s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je neodôvodnený, a preto podľa § 250t ods. 4 OSP rozhodol o návrhu uznesením
bez pojednávania tak, že tento zamietol.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,
že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným
príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať,
aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh
nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.
Podľa ods. 3 orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný
bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis.
K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho
orgánu.
Podľa ods. 4 súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd
návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá,
predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhš iu ako tri
mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh
orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd
zamietne.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v štvrtej hlave piatej časti O SP "Konanie
proti nečinnosti orgánu verejnej správy" je poskytnúť fyzickým a právnickým
osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy.
Z ustanovenia § 250t ods. 1 OSP vyplýva, že konanie sa začína na návrh,
v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná
bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým,
že je v konaní nečinný. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáha teda preskúmania
zákonnosti postupu orgánu verejnej správy v jeho právnej veci.
Pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho
orgánu (§ 244 ods. 3 OSP), ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc
vymedzenú osobitnými zákonmi. Činnosť predstavuje aktívny po stup podľa
procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a súčasne
zaväzujú na úkony v priebehu konania.
Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach,
v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky
na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce,
či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej
zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady
oficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci
vôbec, resp. iba s neodôvodnenými prieťahmi (ide o nevykonávanie zákonom
predpísaných úkonov), správny orgán tvrdí, že nemá právomoc na vydanie
rozhodnutia a vec namiesto rozhodnutím vybaví listom alebo informáciou,
resp. zastaví konanie. Nečinnosť sa môže prejavovať aj v opomenutí správneho
orgánu vykonať zákonom predpísané úkony (napr. účastníka upovedomiť o začatí
konania, dať mu možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom
na jeho vydanie a pod.).
Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania
nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu,
t.j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými
zákonmi, je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti
činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákon om predpísané
úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný
úkon.
Nečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho
konania, resp. v jeho jednotlivých štádiách, pričom ide o tieto štádiá: postup
správneho orgánu po začatí správneho konania (zaobstarávanie podkladov na vydanie
rozhodnutia, dokazovanie, hodnotenie výsledkov dokazovania, vydanie rozhodnutia,
jeho písomné vyhotovenie a doručenie); postup pri preskúmavaní rozhodnutí
(odvolacie konanie, konanie o rozklade, obnova konania, preskúmavanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, konanie o proteste prokurátora); výkon rozhodnutia
(úkony pri zabezpečovaní nútených plnení uložených správnymi rozhodnutiami) .
Keďže aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané
dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu
iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu.
Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov
v správnom konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné,
ale aj hmotnoprávne normy.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde nárok (na vydanie nehnuteľností) uplatní
oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu n a vydanie
nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania
výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.
Podľa ods. 4, ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve
oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
Navrhovateľ v návrhu namietal, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
ako osoba povinná podľa § 5 ods. 1 zákona o pôde s ním neuzavrelo dohodu
o vydaní predmetných nehnuteľností podľa § 9 ods. 1 tohto zákona a žiadal,
aby najvyšší súd uložil odporcovi takúto dohodu s navrhovateľom uzavrieť.
Avšak, vykonanie tohto úkonu v správnom konaní, ktorého sa dožaduje
navrhovateľ, príslušné procesné, ani hmotnoprávne normy odporcovi neurčujú.
Uzavretie dohody predpokladá vôľu na strane obidvoch účastníkov tohto
dvojstranného právneho úkonu. K uzavretiu dohody spravidla dochádza len v tých
prípadoch, keď vydaniu nehnuteľnosti nebránia žiadne iné okolnosti. Pokiaľ
na strane povinnej osoby nie je vôľa predmetnú dohodu uzavrieť, nemožn o
sa v súdnom konaní domáhať nahradenia tejto vôle, a to ani v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.
Odmietnutie uzatvorenia dohody o vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods. 1
zákona o pôde povinnou osobou nemôže v žiadnom prípade predstavovať nečinnosť
orgánu verejnej správy a to ani v prípade, že povinnou osobou je, ako v tomto
prípade, ústredný orgán štátnej správy.
V danom prípade je nepochybné, že k uzavretiu dohody ohľadne vydania
predmetných nehnuteľností medzi odporcom, ako povinnou osobou a navrhovateľom,
ako oprávnenou osobou, nedošlo z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli
a v súčasnosti aj sú označené ako objekty slúžiace na obranu štátu. Táto okolnosť
bola navrhovateľovi známa najneskôr od 3. augusta 2009, ako vyplýva z listu
odporcu z tohto dátumu, v ktorom navrhovateľa informoval, že predmetné parcely
sú súčasťou súboru objektov slúžiacich na obranu štátu, formálne označovaného
ako S.
Pre takýto prípad zákon o pôde ustanovuje ďalší postup v § 9 ods. 4 tak,
že o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti rozhodne pozemkový úrad. Preto
navrhovateľovi žiadne okolnosti nebránili v tom, aby sa so žiadosťou o rozhodnutie
týkajúce sa vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam obrátil na príslušný
pozemkový úrad.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil návrh
navrhovateľa ako nedôvodný a preto ho podľa § 250t ods. 4 OSP zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250t ods. 5 OSP
a ich náhradu neúspešnému navrhovateľovi nepriznal.
Najvyšší súd nepriznal ani náhradu trov právneho zastúpenia ustanovenému
právnemu zástupcovi navrhovateľa z dôvodu, že tento v konaní nevykonal ani jeden
právny úkon.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová