Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
12c/365950.07b6d3.pdf
PDF · 191.87 KB
No categories available
2Sžo/92/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 92/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobkyne: B. D., zastúpenej advokátkou
JUDr. V. R., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1) M. S., 2) E. S., obidvaja zastúpení advokátkou
JUDr. Z. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: KSÚBB-2009-
545/847-l:OŠSS, St, My zo dňa 1. júna 2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24 S 41/2009-56 zo dňa 22. januára 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 24 S 41/2009-56 zo dňa 22. januára 2010, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 24 S 41/2009-56 zo dňa
22. januára 2010 zamietol ţalobu ţalobkyne o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného
č. KSÚBB-2009-545/847-l:OŠSS, St, My zo dňa 1. júna 2009, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – mesta Banská Bystrica (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) č. 1601/2009-MA zo dňa 6. marca 2009, ktorým
prvostupňový správny orgán povolil stavbu: „R.“ stavebníkom – manţelom M. S.
a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba rodinného domu + časť prípojok
inţinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok inţinierskych sietí) v k. ú. S.
Po preskúmaní predmetného rozhodnutia a vyjadrení účastníkov konania
krajský súd dospel k záveru, ţe dôvody podanej ţaloby, pre ktoré povaţuje
ţalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nezákonné, sú totoţné s uţ skôr podanými
námietkami uplatnenými ţalobkyňou v stavebnom konaní i v odvolaní voči
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní
stavebného povolenia, ako aj v oneskorene podanom odvolaní proti rozhodnutiu
o umiestnení stavby vydanému v územnom konaní.
Krajský súd poukázal na to, ţe s námietkami ţalobkyne uvedenými v ţalobe
týkajúcimi sa vydania stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, pri ktorej
sa počíta s vyuţitím pozemkov, na ktorých sa nachádzajú inţinierske siete vedúce
k rodinnému domu ţalobkyne, nerešpektovania ich ochranných pásiem, znemoţnenia
prístupu k vodovodnej šachte za účelom jej údrţby, vlastníctva pozemkov č. X. v k.
ú. S. a neriešenia prístupu k rodinnému domu premostením potoka, ako aj
k umiestneniu čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), sa tak prvostupňový
správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán zaoberali, vysporiadali sa s nimi
a rozhodli o nich.
Stavebný úrad postupoval podľa názoru krajského súdu v súlade s ust. § 61
ods. l a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej len „stavebný zákon“), pretoţe pred ţiadosťou o vydanie stavebného
povolenia bolo uţ vydané právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby,
v ktorom boli o. i. stanovené záväzné podmienky polohového umiestnenia stavby
tak rodinného domu, ako aj spôsob a trasy napojenia stavby na inţinierske siete,
vrátane umiestnenia dopravného sprístupnenia – premostenia R. potoka, napojenia na
rozvodné siete a kanalizáciu, vrátane umiestnenia ČOV, pričom umiestnenie stavby
kladne posúdili všetky dotknuté orgány a ich stanoviská boli zosúladené
a zapracované do podmienok rozhodnutia.
Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe vedenie inţinierskych sietí a napojenie
na ne (vrátane určenia ochranných pásiem) podlieha prísnemu technickému procesu,
ktorý určuje podmienky na schválenie ţiadosti o ich realizáciu, ako aj ich samotné
vyhotovenie. Podľa § 61 ods. l tretia veta stavebného zákona, na pripomienky
a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa neprihliada.
Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe vo svojich rozhodnutiach
sa tak ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán s námietkami ţalobkyne
týkajúcimi sa umiestnenia stavby (vrátane umiestnenia a napojenia inţinierskych
sietí) v stavebnom konaní podrobne vysporiadali, avšak vzhľadom na existujúce
právoplatné územné rozhodnutie k nim nebolo moţné prihliadať.
Navyše po preskúmaní pripojeného správneho spisu krajským súdom
sa niektoré tvrdenia ţalobkyne ukázali ako skreslené, zavádzajúce, resp. nepravdivé.
Z predloţenej dokumentácie vyplýva, ţe predmetnými pozemkami vo vlastníctve
stavebníkov (ďalších účastníkov) nevedie k rodinnému domu ţalobkyne ani trasa
zemného plynu, ani podzemné elektrické vedenie (nízkonapäťové vedenie elektrickej
energie vedené k rodinnému domu ţalobkyne je podľa výkresu X. len v minimálnej
miere vedené vzdušne rohom pozemku stavebníkov) a výstavba rodinného domu tieto
neovplyvní.
Pokiaľ ţalobkyňa namietala, ţe stavbou rodinného domu sa jej znemoţní
prístup k vodomernej šachte za účelom jej údrţby, krajský súd poukázal na to,
ţe aj toto tvrdenie je nepravdivé, keďţe ţalobkyňa nemá ţiadnu vodome rnú šachtu
vybudovanú a na verejnom vodovode prechádzajúcom pozemkom vo vlastníctve
stavebníkov sa nachádza len vodárenská armatúra – „šupátko“, od ktorého má
ţalobkyňa do svojho rodinného domu vedený prívod vody – domovú prípojku,
pre ktorú nie je potrebné zriadenie ochranného pásma.
Umiestnenie stavby rodinného domu ďalších účastníkov konania napriek tomu
tento prívod vody rešpektuje a podľa právoplatného územného rozhodnutia je stavba
umiestnená v najbliţšom bode 1,5m od predmetnej prípojky, t.j. vo vzdialenosti
stanovenej v zákone o verejných vodovodoch, ako ochranné pásmo v prípade,
ak by sa jednalo o verejný vodovod. Z územného rozhodnutia ďalej vyplýva,
ţe jeho súčasťou je aj umiestnenie premostenia R. potoka a napojenie na kanalizáciu,
pričom kanalizačná prípojka splaškovej kanalizácie bude vedená do
novovybudovanej ČOV, ktorej umiestnenie je súčasťou projektovej dokumentácie
predloţenej pre účely územného konania.
Pre úplnosť krajský súd povaţoval za potrebné poukázať na skutočnosť,
ţe tieto stavby podliehajú samostatnému stavebnému povoleniu špecializovaných
stavebných úradov podľa osobitných predpisov, pričom v preskúmavacom konaní
ďalší účastníci predloţili súdu fotokópiu podanej ţiadosti o vydanie stavebného
povolenia pre vybudovanie premostenia potoka a ţiadosti o stavebné – vodoprávne
povolenie na vybudovanie ČOV. Z uvedeného vyplýva, ţe prvostupňové správne
rozhodnutie o povolení stavby, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím
ţalovaného sa netýka vydania stavebného povolenia na vybudovanie premostenia
potoka, resp. ČOV.
Z listov vlastníctva predloţených v správnom konaní, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu je nesporné, ţe vlastníkmi dotknutých pozemkov (vrátane
pozemkov parc. č. X v k. ú. S.) sú stavebníci – ďalší účastníci konania, a preto boli
splnené podmienky stanovené v § 58 ods. 2 stavebného zákona, keď títo súčasne
preukázali iné právo podľa § 139 ods. l písm. a/ stavebného zákona k pozemku parc.
č. X.
Krajský súd tieţ povaţoval za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe súd
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy
na základe ţaloby musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na postup podľa
II. hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Jednou z podmienok je tvrdenie ţalobkyne, ţe rozhodnutím a postupom
ţalovaného bola ukrátená na svojich právach. V prípade, ţe táto náleţitosť ţaloby
je splnená, súd v priebehu konania zisťuje, či je tvrdenie ţalobkyne pravdivé.
Krajský súd v danom prípade zistil, ţe ţaloba neobsahuje expressis verbis tvrdenie
o tom, ţe ţalobkyňa bola rozhodnutím alebo postupom ţalovaného správneho orgánu
ukrátená na svojich právach, takúto skutočnosť je moţné nepriamo vyvodiť
len z tvrdenia, ţe vydaním stavebného povolenia na stavbu rodinného domu
na predmetných pozemkoch stavebníkov jej bude znemoţnený pristúp k vodomernej
šachte za účelom jej údrţby. Toto tvrdenie sa však tak v správnom konaní,
ako aj v súdnom prieskumom konaní ukázalo nepravdivým, resp. zavádzajúcim,
keďţe ţalobkyňa ţiadnu vodomernú šachtu vybudovanú nemá a teda jej nemôţe byť
napadnutým rozhodnutím znemoţnený prístup k nej za účelom jej údrţby.
Podľa názoru krajského súdu ţalobkyňa neuviedla ţiadne relevantné
skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by bola preukázala porušenie, alebo ohrozenie
svojich subjektívnych práv vyplývajúcich jej z právnych predpisov.
Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa
a ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe napadnuté
rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Podľa jej názoru stavebníci mali v zmysle stavebnej dokumentácie zabezpečiť
buď preloţku jej vodovodnej prípojky, čo sa nestalo, alebo dodrţať ochranné pásmo
jestvujúcej prípojky, k čomu tieţ podľa jej názoru nedošlo, nakoľko z grafickej časti
územného rozhodnutia a stavebného povolenia síce vyplýva vzdialenosť medzi
okrajom stavby 1,4metra, ale táto vzdialenosť nie je po vodovodné vedenie,
ale po breh susedného potoka. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie spoločnosti
V. zo 17. februára 2010, kde vodárenská spoločnosť konštatuje, ţe vodovodná
prípojka ţalobkyne, v jednom mieste pri rohu novostavby v dĺţke asi 2 metrov sa
pribliţuje k základom na vzdialenosť asi 1 metra. Toto vyjadrenie, kópiu ktorého
priloţila k odvolaniu, nemohla predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
z dôvodu, ţe ţiadosť o toto vyjadrenie z 2. októbra 2009 vodárenská spoločnosť
odignorovala a vyjadrenie vydala ţalobkyni aţ po osobnej urgencii a návšteve dňa
17. februára 2010.
Ďalej namietala samotný fakt, ţe stavebníci sú vlastníkmi parciel č. X., ktoré
parcely boli ešte nedávno brehmi potoka a dnes sa plánuje na nich stavať. Uvedené je
podľa jej názoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom č. 364/2004
Z. z. o vodách.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 1. marca 2010 ţiadal napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré
ţalobkyňa uviedla v odvolaní, nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli
totoţné s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne
vysporiadal.
Ďalší účastníci konania sa k odvolaniu ţalobkyne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejne ný minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods. 1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu
správnych orgánov v stavebnom konaní a zákonnosti rozhodnutia o povolení stavby -
„R.“ stavebníkom – manţelom M. S. a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba
rodinného domu + časť prípojok inţinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok
inţinierskych sietí) v k. ú. S.
Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udrţiavacie práce na nich
sa môţu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia
stavebnému úradu.
Podľa § 55 ods. 1 stavebné povolenie sa vyţaduje, pokiaľ tento zákon
a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
pri stavbách kaţdého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel
a čas trvania; stavebné povolenie sa vyţaduje aj pri zmene stavieb, najmä
pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Podľa § 58 ods. 1 ţiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi
a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník
stavebnému úradu. V ţiadosti uvedie účel a spôsob uţívania stavby, miesto stavby
a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu uţívania
stavby.
Podľa ods. 2 stavebník musí preukázať, ţe je vlastníkom pozemku alebo ţe má
k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť
na ňom poţadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom
konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.
Podľa § 61 ods. 1 stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu
uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne.
Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi
začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie
úplná.
Podľa ods. 2 od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústne ho pojednávania
môţe stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a ţiadosť
poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Podľa ods. 3 stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môţu
účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky
neprihliadne.
Podľa § 66 ods. 1 v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, d odrţanie
všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov
a technických noriem a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi,
predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţ ívania
na ţivotné prostredie.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.cz. o regulácii
v sieťových odvetviach, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu
vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo
objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája
na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu
s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza
voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená
na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 písm. j) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umoţňujú osobitné
uţívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä vodovodné
prípojky, ak
1. slúţia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych
stavieb,
2. slúţia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyţaduje vlastný systém
rozvodných potrubí,
3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku
vody,
4. sú dlhšie ako 100m a dodávajú vodu s denným priemerným mnoţstvom
väčším ako 0,5l za sekundu.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje
za vhodné doplniť len toľko, ţe pokiaľ ţalobkyňa k odvolaniu priloţila stanovisko
Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktoré malo dokázať nesprávne
skutkové zistenia, ku ktorým dospel krajský súd, ţe takéto skutočnosti z predmetného
stanoviska nevyplývajú.
V stanovisku sa doslovne uvádza:“... pri vytýčení verejného vodovodu bolo
zistené, že stavba nezasahuje do ochranného pásma verejného vodovodu a preto sa
upustilo z preložky. V našom stanovisku je osobitne podmienené, že vodovodnú
prípojku pre parc. č. X. nie je možné zrušiť. Ďalej medzi inými podmienkami bolo
požadované zriadenie časovo neobmedzeného práva vecného bremena ku všetkým
pozemkom, ktorými verejný vodovod prechádza. Vzhľadom na to, že vodovodná
prípojka nie je v zmysle zákona o verej. vodovodoch a kanalizáciách č. 442/2002 Z.z.
súčasťou verejného vodovodu, právo zriadenia vecného bremena na vodovodnú
prípojku si musí žiadateľ uplatniť formou občianskoprávneho konania. Ku vyjadreniu
manželov S. pripomíname, že preloženie vodovodnej prípojky pre parcelu č. X. je
možné len za predpokladu súhlasu vlastníka prípojky. Naša spoločnosť sa nikdy
nezaviazala preložením predmetnej prípojky, avšak bude s preložkou súhlasiť za
predpokladu dohody medzi spornými stranami.... Verejný vodovod v súčasnosti vedie
parcelou č. X. bez narušenia jeho ochranného pásma. Vodovodná prípojka pre
parcelu č. X. je napojená a celá vedie cez parcelu č. X. V jednom mieste pri rohu
novostavby v dĺžke asi 2m sa približuje k základom na vzdialenosť asi 1m. Pretože
vodovodná prípojka nepatrí k verejnému vodovodu a nie je vôľa medzi spornými
stranami sa dohodnúť, máme za to, že spor sa môže vyriešiť len v občianskoprávnom
konaní.“
Zo stanoviska ţalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov
a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe stavebníci
vodovodnú prípojku ţalobkyne nezrušili a ich stavba je umiestnená tak,
ţe nie je umiestnená na tomto prívode vody. Tvrdenie ţalobkyne, ţe stavebníci
porušili ochranné pásmo vodovodnej prípojky je zavádzajúce, nakoľko v skutočnosti
sa jedná o domový rozvod, pre ktorý ani zákon ani slovenské technické normy
ochranné pásmo nezriaďujú.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje
na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.
Skutočnosti, ktorými ţalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné
rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné
s námietkami, ktoré ţalobkyňa namietala uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa
krajský súd náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobkyne nevyhove l
a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorým sa stotoţnil v celom
rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobkyňa v konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová