Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/92/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobkyne: B. D., zastúpenej advokátkou

JUDr. V. R., proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, za

účasti ďalších účastníkov konania: 1) M. S., 2) E. S., obidvaja zastúpení advokátkou

JUDr. Z. F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: KSÚBB-2009-

545/847-l:OŠSS, St, My zo dňa 1. júna 2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -56 zo dňa 22. januára 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. -56 zo dňa 22. januára 2010, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -56 zo dňa

22. januára 2010 zamietol ţalobu ţalobkyne o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. KSÚBB-2009-545/847-l:OŠSS, St, My zo dňa 1. júna 2009, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – mesta Banská Bystrica (ďalej len

2

„prvostupňový správny orgán“) č. 1601/2009-MA zo dňa 6. marca 2009, ktorým

prvostupňový správny orgán povolil stavbu: „R.“ stavebníkom – manţelom M. S.

a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba rodinného domu + časť prípojok

inţinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok inţinierskych sietí) v k. ú. S.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia a vyjadrení účastníkov konania

krajský súd dospel k záveru, ţe dôvody podanej ţaloby, pre ktoré povaţuje

ţalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nezákonné, sú totoţné s uţ skôr podanými

námietkami uplatnenými ţalobkyňou v stavebnom konaní i v odvolaní voči

prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o vydaní

stavebného povolenia, ako aj v oneskorene podanom odvolaní proti rozhodnutiu

o umiestnení stavby vydanému v územnom konaní.

Krajský súd poukázal na to, ţe s námietkami ţalobkyne uvedenými v ţalobe

týkajúcimi sa vydania stavebného povolenia na stavbu rodinného domu, pri ktorej

sa počíta s vyuţitím pozemkov, na ktorých sa nachádzajú inţinierske siete vedúce

k rodinnému domu ţalobkyne, nerešpektovania ich ochranných pásiem, znemoţnenia

prístupu k vodovodnej šachte za účelom jej údrţby, vlastníctva pozemkov č. X. v k.

ú. S. a neriešenia prístupu k rodinnému domu premostením potoka, ako aj

k umiestneniu čistiarne odpadových vôd (ďalej len „ČOV“), sa tak prvostupňový

správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán zaoberali, vysporiadali sa s nimi

a rozhodli o nich.

Stavebný úrad postupoval podľa názoru krajského súdu v súlade s ust. § 61

ods. l a 2 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(ďalej len „stavebný zákon“), pretoţe pred ţiadosťou o vydanie stavebného

povolenia bolo uţ vydané právoplatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby,

v ktorom boli o. i. stanovené záväzné podmienky polohového umiestnenia stavby

tak rodinného domu, ako aj spôsob a trasy napojenia stavby na inţinierske siete,

vrátane umiestnenia dopravného sprístupnenia – premostenia R. potoka, napojenia na

rozvodné siete a kanalizáciu, vrátane umiestnenia ČOV, pričom umiestnenie stavby

kladne posúdili všetky dotknuté orgány a ich stanoviská boli zosúladené

a zapracované do podmienok rozhodnutia.

3

Krajský súd tieţ poukázal na to, ţe vedenie inţinierskych sietí a napojenie

na ne (vrátane určenia ochranných pásiem) podlieha prísnemu technickému procesu,

ktorý určuje podmienky na schválenie ţiadosti o ich realizáciu, ako aj ich samotné

vyhotovenie. Podľa § 61 ods. l tretia veta stavebného zákona, na pripomienky

a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní, sa neprihliada.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, ţe vo svojich rozhodnutiach

sa tak ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán s námietkami ţalobkyne

týkajúcimi sa umiestnenia stavby (vrátane umiestnenia a napojenia inţinierskych

sietí) v stavebnom konaní podrobne vysporiadali, avšak vzhľadom na existujúce

právoplatné územné rozhodnutie k nim nebolo moţné prihliadať.

Navyše po preskúmaní pripojeného správneho spisu krajským súdom

sa niektoré tvrdenia ţalobkyne ukázali ako skreslené, zavádzajúce, resp. nepravdivé.

Z predloţenej dokumentácie vyplýva, ţe predmetnými pozemkami vo vlastníctve

stavebníkov (ďalších účastníkov) nevedie k rodinnému domu ţalobkyne ani trasa

zemného plynu, ani podzemné elektrické vedenie (nízkonapäťové vedenie elektrickej

energie vedené k rodinnému domu ţalobkyne je podľa výkresu X. len v minimálnej

miere vedené vzdušne rohom pozemku stavebníkov) a výstavba rodinného domu tieto

neovplyvní.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala, ţe stavbou rodinného domu sa jej znemoţní

prístup k vodomernej šachte za účelom jej údrţby, krajský súd poukázal na to,

ţe aj toto tvrdenie je nepravdivé, keďţe ţalobkyňa nemá ţiadnu vodome rnú šachtu

vybudovanú a na verejnom vodovode prechádzajúcom pozemkom vo vlastníctve

stavebníkov sa nachádza len vodárenská armatúra – „šupátko“, od ktorého má

ţalobkyňa do svojho rodinného domu vedený prívod vody – domovú prípojku,

pre ktorú nie je potrebné zriadenie ochranného pásma.

Umiestnenie stavby rodinného domu ďalších účastníkov konania napriek tomu

tento prívod vody rešpektuje a podľa právoplatného územného rozhodnutia je stavba

umiestnená v najbliţšom bode 1,5m od predmetnej prípojky, t.j. vo vzdialenosti

stanovenej v zákone o verejných vodovodoch, ako ochranné pásmo v prípade,

ak by sa jednalo o verejný vodovod. Z územného rozhodnutia ďalej vyplýva,

ţe jeho súčasťou je aj umiestnenie premostenia R. potoka a napojenie na kanalizáciu,

4

pričom kanalizačná prípojka splaškovej kanalizácie bude vedená do

novovybudovanej ČOV, ktorej umiestnenie je súčasťou projektovej dokumentácie

predloţenej pre účely územného konania.

Pre úplnosť krajský súd povaţoval za potrebné poukázať na skutočnosť,

ţe tieto stavby podliehajú samostatnému stavebnému povoleniu špecializovaných

stavebných úradov podľa osobitných predpisov, pričom v preskúmavacom konaní

ďalší účastníci predloţili súdu fotokópiu podanej ţiadosti o vydanie stavebného

povolenia pre vybudovanie premostenia potoka a ţiadosti o stavebné – vodoprávne

povolenie na vybudovanie ČOV. Z uvedeného vyplýva, ţe prvostupňové správne

rozhodnutie o povolení stavby, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím

ţalovaného sa netýka vydania stavebného povolenia na vybudovanie premostenia

potoka, resp. ČOV.

Z listov vlastníctva predloţených v správnom konaní, ktoré sú súčasťou

administratívneho spisu je nesporné, ţe vlastníkmi dotknutých pozemkov (vrátane

pozemkov parc. č. X v k. ú. S.) sú stavebníci – ďalší účastníci konania, a preto boli

splnené podmienky stanovené v § 58 ods. 2 stavebného zákona, keď títo súčasne

preukázali iné právo podľa § 139 ods. l písm. a/ stavebného zákona k pozemku parc.

č. X.

Krajský súd tieţ povaţoval za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe súd

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy

na základe ţaloby musí najprv zistiť, či sú splnené predpoklady na postup podľa

II. hlavy V. časti (ďalej len „OSP“).

Jednou z podmienok je tvrdenie ţalobkyne, ţe rozhodnutím a postupom

ţalovaného bola ukrátená na svojich právach. V prípade, ţe táto náleţitosť ţaloby

je splnená, súd v priebehu konania zisťuje, či je tvrdenie ţalobkyne pravdivé.

Krajský súd v danom prípade zistil, ţe ţaloba neobsahuje expressis verbis tvrdenie

o tom, ţe ţalobkyňa bola rozhodnutím alebo postupom ţalovaného správneho orgánu

ukrátená na svojich právach, takúto skutočnosť je moţné nepriamo vyvodiť

len z tvrdenia, ţe vydaním stavebného povolenia na stavbu rodinného domu

na predmetných pozemkoch stavebníkov jej bude znemoţnený pristúp k vodomernej

šachte za účelom jej údrţby. Toto tvrdenie sa však tak v správnom konaní,

ako aj v súdnom prieskumom konaní ukázalo nepravdivým, resp. zavádzajúcim,

keďţe ţalobkyňa ţiadnu vodomernú šachtu vybudovanú nemá a teda jej nemôţe byť

napadnutým rozhodnutím znemoţnený prístup k nej za účelom jej údrţby.

Podľa názoru krajského súdu ţalobkyňa neuviedla ţiadne relevantné

skutočnosti ani tvrdenia, ktorými by bola preukázala porušenie, alebo ohrozenie

svojich subjektívnych práv vyplývajúcich jej z právnych predpisov.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa

a ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe napadnuté

rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Podľa jej názoru stavebníci mali v zmysle stavebnej dokumentácie zabezpečiť

buď preloţku jej vodovodnej prípojky, čo sa nestalo, alebo dodrţať ochranné pásmo

jestvujúcej prípojky, k čomu tieţ podľa jej názoru nedošlo, nakoľko z grafickej časti

územného rozhodnutia a stavebného povolenia síce vyplýva vzdialenosť medzi

okrajom stavby 1,4metra, ale táto vzdialenosť nie je po vodovodné vedenie,

ale po breh susedného potoka. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie spoločnosti

V. zo 17. februára 2010, kde vodárenská spoločnosť konštatuje, ţe vodovodná

prípojka ţalobkyne, v jednom mieste pri rohu novostavby v dĺţke asi 2 metrov sa

pribliţuje k základom na vzdialenosť asi 1 metra. Toto vyjadrenie, kópiu ktorého

priloţila k odvolaniu, nemohla predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

z dôvodu, ţe ţiadosť o toto vyjadrenie z 2. októbra 2009 vodárenská spoločnosť

odignorovala a vyjadrenie vydala ţalobkyni aţ po osobnej urgencii a návšteve dňa

17. februára 2010.

Ďalej namietala samotný fakt, ţe stavebníci sú vlastníkmi parciel č. X., ktoré

parcely boli ešte nedávno brehmi potoka a dnes sa plánuje na nich stavať. Uvedené je

podľa jej názoru v rozpore s a

Z. z. o vodách.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 1. marca 2010 ţiadal napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré

6

ţalobkyňa uviedla v odvolaní, nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli

totoţné s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne

vysporiadal.

Ďalší účastníci konania sa k odvolaniu ţalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejne ný minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné

vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods. 1 a 3

v spojení s veta prvá .

Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu

správnych orgánov v stavebnom konaní a zákonnosti rozhodnutia o povolení stavby -

„R.“ stavebníkom – manţelom M. S. a E. S., na pozemku parc. č. X. (stavba

rodinného domu + časť prípojok inţinierskych sietí), na pozemku K. (časť prípojok

inţinierskych sietí) v k. ú. S.

Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udrţiavacie práce na nich

sa môţu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia

stavebnému úradu.

Podľa § 55 ods. 1 stavebné povolenie sa vyţaduje, pokiaľ tento zákon

a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,

pri stavbách kaţdého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel

a čas trvania; stavebné povolenie sa vyţaduje aj pri zmene stavieb, najmä

pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Podľa § 58 ods. 1 ţiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi

a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník

7

stavebnému úradu. V ţiadosti uvedie účel a spôsob uţívania stavby, miesto stavby

a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu uţívania

stavby.

Podľa ods. 2 stavebník musí preukázať, ţe je vlastníkom pozemku alebo ţe má

k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť

na ňom poţadovanú stavbu. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom

konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

Podľa § 61 ods. 1 stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania

dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie

spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu

uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne.

Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní

alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi

začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie

úplná.

Podľa ods. 2 od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústne ho pojednávania

môţe stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a ţiadosť

poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Podľa ods. 3 stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania

najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho

pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môţu

účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky

neprihliadne.

Podľa § 66 ods. 1 v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, d odrţanie

všeobecných technických poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov

a technických noriem a dodrţanie poţiadaviek určených dotknutými orgánmi,

predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej uţ ívania

na ţivotné prostredie.

Podľa o verejných vodovodoch

a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení Z.cz. o regulácii

v sieťových odvetviach, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu

vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo

objektu okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája

na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu

s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza

voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená

na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného

predpisu.

Podľa o vodách a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umoţňujú osobitné

uţívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä vodovodné

prípojky, ak

1. slúţia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych

stavieb,

2. slúţia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyţaduje vlastný systém

rozvodných potrubí,

3. sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku

vody,

4. sú dlhšie ako 100m a dodávajú vodu s denným priemerným mnoţstvom

väčším ako 0,5l za sekundu.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením

napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje

za vhodné doplniť len toľko, ţe pokiaľ ţalobkyňa k odvolaniu priloţila stanovisko

Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktoré malo dokázať nesprávne

9

skutkové zistenia, ku ktorým dospel krajský súd, ţe takéto skutočnosti z predmetného

stanoviska nevyplývajú.

V stanovisku sa doslovne uvádza:“... pri vytýčení verejného vodovodu bolo

zistené, že stavba nezasahuje do ochranného pásma verejného vodovodu a preto sa

upustilo z preložky. V našom stanovisku je osobitne podmienené, že vodovodnú

prípojku pre parc. č. X. nie je možné zrušiť. Ďalej medzi inými podmienkami bolo

požadované zriadenie časovo neobmedzeného práva vecného bremena ku všetkým

pozemkom, ktorými verejný vodovod prechádza. Vzhľadom na to, že vodovodná

prípojka nie je v zmysle

súčasťou verejného vodovodu, právo zriadenia vecného bremena na vodovodnú

prípojku si musí žiadateľ uplatniť formou občianskoprávneho konania. Ku vyjadreniu

manželov S. pripomíname, že preloženie vodovodnej prípojky pre parcelu č. X. je

možné len za predpokladu súhlasu vlastníka prípojky. Naša spoločnosť sa nikdy

nezaviazala preložením predmetnej prípojky, avšak bude s preložkou súhlasiť za

predpokladu dohody medzi spornými stranami.... Verejný vodovod v súčasnosti vedie

parcelou č. X. bez narušenia jeho ochranného pásma. Vodovodná prípojka pre

parcelu č. X. je napojená a celá vedie cez parcelu č. X. V jednom mieste pri rohu

novostavby v dĺžke asi 2m sa približuje k základom na vzdialenosť asi 1m. Pretože

vodovodná prípojka nepatrí k verejnému vodovodu a nie je vôľa medzi spornými

stranami sa dohodnúť, máme za to, že spor sa môže vyriešiť len v občianskoprávnom

konaní.“

Zo stanoviska ţalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov

a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe stavebníci

vodovodnú prípojku ţalobkyne nezrušili a ich stavba je umiestnená tak,

ţe nie je umiestnená na tomto prívode vody. Tvrdenie ţalobkyne, ţe stavebníci

porušili ochranné pásmo vodovodnej prípojky je zavádzajúce, nakoľko v skutočnosti

sa jedná o domový rozvod, pre ktorý ani zákon ani slovenské technické normy

ochranné pásmo nezriaďujú.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje

na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.

10

Skutočnosti, ktorými ţalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné

rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné

s námietkami, ktoré ţalobkyňa namietala uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa

krajský súd náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti

daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobkyne nevyhove l

a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorým sa stotoţnil v celom

rozsahu, ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa

a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobkyňa v konaní nebola úspešná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová