Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
72f/365947.ce5970.pdf
PDF · 116.79 KB
No categories available
2Sžo/204/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 204/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. – K. SR, s.r.o,
zastúpený Mgr. M. H., advokátom, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, zastúpený
JUDr. T. S. PhD., advokátom, v konaní o návrhu na prerušenie konania, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2010, č. k.
23 S 128/2009-59, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. mája 2010, č. k. 23 S 128/2009-59
o d m i e t a.
Účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. mája 2010 č. k. 23S
128/2009-59 podľa § 109 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zamietol žiadosť žalobcu o prerušenie konania vedeného na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 23 S 128/2009, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 922-1926/2009 zo 7. októbra 2009.
Po preskúmaní návrhu žalobcu na prerušenie konania dospel krajský súd
k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2
OSP, nakoľko neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá by mohla mať
vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca
odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil, nakoľko podľa
jeho názoru súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutočný stav veci.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 26. júla 2010, v ktorom
žiadal uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250ja v spojení
s § 246c OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné
odmietnuť.
Podľa § 202 ods. 3 písm. a) OSP, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,
ktorým sa upravuje vedenie konania.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné .
Podľa § 246c ods. 1 pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto
časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrte j časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je
prípustný.
V danom prípade je nepochybné, že krajský súd rozhodoval o prerušení
konania podľa § 109 ods. 2 OSP, ktoré ustanovenie patrí do tretej časti OSP, ktorej
ustanovenia sa podľa § 246c ods. 1 OSP použijú pre konanie v správnom súdnictve
primerane.
V § 109 ods. 2 OSP sú vymenované prípady, kedy súd môže prerušiť konanie,
či už na návrh účastníka, alebo aj bez takéhoto návrhu, ak neurobí iné vhodné
opatrenie. V danom prípade konajúci súd dospel k záveru, že nie je potrebné
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP a preto návrh na prerušenie
konania zamietol.
Otázkou zostáva, či takéto rozhodnutie, t. j. rozhodnutie, na základe ktorého
súd pokračuje v konaní je rozhodnutím, proti ktorému zákon pripúšťa opravný
prostriedok, alebo je možné toto rozhodnutie považovať za rozhodnutie upravujúce
vedenie konania, proti ktorému odvolanie prípustné nie je.
Za rozhodnutia upravujúce vedenie konania sa považujú v zásade tie,
ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré v záujme
hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchlejšie riešenie, ale bez toho,
aby odopretie možnosti odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníkov alebo tretej
osoby a súd nimi nie je viazaný, t. j. môže ich zmeniť bez toho, aby bolo potrebné
podať odvolanie.
V danom prípade môže súd aj po takomto zamietajúcom rozhodnutí opätovne
kedykoľvek rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 OSP, ak nastanú
skutočnosti odôvodňujúce takýto postup a súd bude považovať takéto rozhodnutie
za potrebné.
Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, ak konajúci súd dospeje
podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP k záveru, že nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania a návrh účastníka, ktorý toto prerušenie žiadal, uznesením
zamietne, ide o analogický prípad, kedy súd v prerušenom konaní pokračuje,
len čo odpadla prekážka, ktorá bola pôvodne dôvodom prerušenia (§ 111ods. 2 OSP).
Aj v takomto prípade súd vydá uznesenie o pokračovaní v konaní, ktoré však
účastníkom ani nedoručuje a proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania,
a preto krajský súd pochybil, keď v poučení o opravnom prostriedku uviedol, že proti
tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR odvolaniu žalovaného nevyhovel
a toto, ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa,
podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k OSP s tým,
že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová