Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/112/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. J. Milučkého, v právnej veci ţalobcu: B., s. r. o., právne zastúpeného JUDr.

V. L., advokátkou, proti ţalovanému: Štátna energetická inšpekcia Trenčín,

o preskúmanie zo dňa

2. februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k.

-72 zo dňa 15. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č.k. -72 zo dňa 15. decembra 2009 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline rozsudkom č.k. -72 z 15. decembra 2009

zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č.

z 2. februára 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho

2

orgánu – Štátnej energetickej inšpekcie, Krajský inšpektorát Ţilina, č.

z 21. novembra 2008, ktorým správny orgán podľa § 65 ods. 8 písm. d) zákona

č. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o energetike“) v spojení s zákona o tepelnej

energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) uloţil ţalobcovi pokutu

vo výške 20 000,- Sk za porušenie povinností odberateľa, ktorý rozpočítava

mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa § 18 ods. 4 písm. d)

zákona o tepelnej energetike zistenej pri kontrole dodrţiavania povinností uloţených

zákonom u odberateľa tepla B., s.r.o. Po preskúmaní predmetného rozhodnutia

a vyjadrení účastníkov konania krajský súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je

dôvodná, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe postup ţalobcu

v roku 2006 pri rozúčtovaní tepla konečnému spotrebiteľovi, t. j. vlastníkom

a nájomcom obytného domu na H. ulici č. X., bol realizovaný, ako vyplýva z obsahu

správneho spisu, na základe rozhodnutia vlastníkov bytov z 22. marca 2004. Toto

rozhodnutie bolo prijaté na schôdzi vlastníkov bytov, kde sa zúčastnení vlastníci

bytov Ing. R. R., Ing. J. V., JUDr. I. D., Ing. J. Z., M. G. a Ing. J. K. dohodli tak, ţe

JUDr. I. D., Ing. J. Z. a M. G. podpísali, ţe ţiadajú namontovanie meračov dodávky

tepla ústredného kúrenia (ďalej len „merače“) počnúc novou vykurovacou sezónou,

pričom Ing. J. K. s týmto návrhom nesúhlasil, neţiadal ich namontovanie a na

uvedenej listine sa nenachádza podpis Ing. R. R. a Ing. J. V., avšak je tu uvedené

v kolónke zavedenie meračov pri ich mene bez podpisu slovo - neţiadam. Vzhľadom

na obsah tohto právneho úkonu bolo podľa názoru krajského súdu zrejmé, ţe za

zavedenie meračov sa vyjadrili traja zo šiestich vlastníkov bytov v obytnom dome so

šiestimi bytmi. Krajský súd poukázal na to, ţe podľa o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)

v znení účinnom k 22. marcu 2004, t. j. ku dňu, kedy k úkonu vyjadrenia vlastníkov

predmetných bytov došlo, k zavedeniu meračov bol potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu tohto

listinného dôkazu však vyplýva, ţe o zavedenie meračov ţiadali iba traja zo šiestich

vlastníkov bytov, bola síce daná nadpolovičná väčšina prítomných, ale nie všetkých

vlastníkov bytov na domovej schôdzi dňa 22. marca 2004. V tejto súvislosti poukázal

krajský súd aj na konanie vedené na Krajskom súde v Ţiline pod č.k.

a konanie vedené na Okresnom súde v Dolnom Kubíne č.k. , kde bola táto

otázka konajúcimi súdmi posúdená rovnako. Podľa názoru krajského súdu v konaní

3

ţalobca nepreukázal, ţe by mal k dispozícii pre rozúčtovanie tepla podľa § 7

vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úţitkovej vody na

odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu

teplej úţitkovej vody a rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla (ďalej len

„vyhláška“) podklad v súlade s § 14 zákona o vlastníctve bytov účinnom do 30. júna

2004. Z obsahu predloţených listinných dôkazov, na ktoré poukazoval ţalobca, či uţ

zo záznamu z domovej schôdze vlastníkov predmetných bytov z 22. marca 2004,

záznamy z 30. marca 2004, a 26. apríla 2004, resp. ďalších listinných dôkazov, táto

skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť podľa názoru krajského

súdu nebol ţalobca oprávnený rozúčtovať za vykurovacie obdobie roku 2006 teplo

na vykurovanie konečným spotrebiteľom - vlastníkom bytovej jednotky na H. ulici č.

X. v N. podľa § 7 vyhlášky a záver správneho orgánu o tom, ţe došlo k nesprávnemu

rozúčtovaniu tepla konečným spotrebiteľom zo strany navrhovateľa , ako správcu pre

vykurovaciu sezónu 2006, je vecne správny. Nakoľko správny orgán práve za toto

porušenie, ako vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, uloţil ţalobcovi

sankciu – pokutu vo výške 20 000,- Sk, krajský súd dospel k záveru, ţe toto

rozhodnutie je vecne správne. Ţalobcovi bola uloţená sankcia za porušenie

povinnosti rozúčtovať mnoţstvo dodaného tepla konečným odberateľom v súlade

s § 35 ods. 1 písm. c) zákona o tepelnej energetike, kde bola hranica výšky sankcie

stanovená v rozmedzí od 10 000,- Sk do 100 000,- Sk za porušenie povinnosti

rozpočítať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítania. Nakoľko pokuta

bola uloţená v dolnej hranici sadzby, aj výška uloţenej sankcie je podľa názoru

krajského súdu súladná so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca

a ţiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec

na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru podľa § 14 ods. 2 a 6

zákona o vlastníctve bytov je moţné prijať rozhodnutie vlastníkov nadpolovičnou

väčšinou prítomných vlastníkov na schôdzi aj v prípadoch, v ktorých sa inak

vyţaduje nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov. Taktieţ zopakoval,

ţe podľa jeho názoru neporušil § 18 ods. 4 písm. d) zákona o tepelnej energetike,

ani ţiadne iné ustanovenie tohto zákona, pretoţe ako správcovi bytového domu

mu bolo vlastníkmi bytového domu na H. ul. č. X. v N. 22. marca 2004 predloţené

rozhodnutie vlastníkov bytov, ktorí nadpolovičnou väčšinou hlasov písomne rozhodli

4

o namontovaní pomerových meračov tepla v bytoch. Toto rozhodnutie do konca roku

2006 nebolo zmenené a preto ho správca bol povinný rešpektovať.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 19. marca 2010 ţiadal napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, nakoľko dôvody, ktoré ţalob ca

uviedol v odvolaní nepovaţoval za opodstatnené a navyše tieto boli totoţné

s námietkami uvádzanými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal.

Poukázal na to, ţe odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému

spotrebiteľovi, rozpočítal mnoţstvo dodaného tepla na vykurovanie v objekte podľa

§ 7 vyhlášky aj napriek tomu, ţe odberateľ nezabezpečil obstaranie a zapojenie

pomerových rozdeľovačov tepla (ďalej len „PRT“) v celom bytovom dome,

t.j. v 6 bytových jednotkách. V predmetnom dome si traja koneční spotrebitelia

svojvoľne obstarali a zapojili PRT uţ v roku 2004. Odberateľ (ţalobca) v tomto

prípade nebol oprávnený vykonať rozpočítanie za rok 2006 podľa § 7 vyhlášky,

ako sa domáhali traja koneční spotrebitelia na základe uznesenia z 22. marca 2004

o namontovaní pomerových meračov tepla podľa zákona o vlastníctve bytov.

V danom prípade mal odberateľ pri rozpočítavaní postupovať podľa § 5 vyhlášky,

pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov sa nedohodli na inom spôsobe

rozpočítavania podľa § 5 ods. 6 vyhlášky a preto rozpočítanie vykonané za rok 2006

nebolo v súlade so záväzným ustanovením § 5 vyhlášky. Ţalovaný tieţ poukázal

na to, ţe ak všetci koneční spotrebitelia poţiadajú odberateľa, ktorý rozpočítava

mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla

tepla alebo o zapojenie PRT, je odberateľ, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného

tepla konečnému spotrebiteľovi povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo

pomerové rozdeľovače tepla do jedného roka od doručenia ţiadosti o zapojenie

týchto meradiel. Ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na i nom spôsobe

rozpočítavania mnoţstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla

tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Vzhľadom k tomu, ţe ţiadny

doklad o zapojení PRT zo strany kontrolovaného subjektu za rok 2006 nebol

predloţený, v takom prípade ani nemal a ani nemohol ţalobca vykonať rozpočítanie

mnoţstva dodaného tepla podľa § 7 vyhlášky. Podľa názoru ţalovaného v danom

prípade mal ţalobca pri rozpočítaní postupovať podľa § 5 ods. 1 vyhlášky s tým,

ţe ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované PRT, ani určené meradlá tepla

u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo

5

na vykurovanie sa rozpočítajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy

bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch

konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových

priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania v kontrolovanom období

od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006. Nakoľko termín povinnosti odberateľa

tepla, ktorý rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi,

zabezpečiť obstaranie a zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla uplynul

aţ 31. decembra 2008, odberateľ tepla mohol, ale nemusel v roku 2006 túto

povinnosť plniť. Odvolávanie sa na domovú schôdzu vlastníkov bytov zo dňa

22. marca 2004, je zo strany ţalobcu nepodstatné, nakoľko v danom období neplatil

zákon o tepelnej energetike, v ktorom sa uloţila povinnosť montáţe pomerových

meračov tepla. To, či si niektorí vlastníci bytov v bytovom dome dali v roku 2004

nainštalovať pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov vo svojom byte je vecou

kaţdého vlastníka, ale keď sa jedná o spôsob rozúčtovania nákladov na dodávku

tepla na vykurovanie pre celý bytový dom, potom tento musí byť v súlade

so zákonom o tepelnej energetike v platnom znení v tomto období a vyhláškou

v kontrolovanom období. Ţalobca podľa názoru ţalovaného pochybil aj v tom,

ţe keď nebola uzatvorená dohoda o montáţi pomerových rozdeľovačov vykurovacích

nákladov a o spôsobe rozpočítania vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome,

mal po uzákonení novej legislatívy a to zákona o tepelnej energetike ktorý nadobudol

účinnosť 1. januára 2005 a vyhlášky, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2006

iniciovať hlasovanie vlastníkov bytov k tejto problematike a nie konať podľa

vlastného uváţenia. Uvedeným konaním preto podľa názoru ţalovaného bola

naplnená skutková podstata porušenia ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o tepelnej

energetike pri vykonaní rozpočítania za kontrolovaný rok 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné

6

vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods.1 a 3

v spojení s veta prvá .

Predmetom konania pred krajským súdom bolo posúdenie zákonnosti pos tupu

správnych orgánov pri ukladaní pokuty za porušenie povinností účastníka na trhu

s teplom, konkrétne za porušenie povinnosti ţalobcu ako odberateľa, ktorý

rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi podľa zákona

o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov.

Podľa § 18 ods. 4 písm. d) tohto zákona dodávateľ alebo odberateľ, ktorý

rozpočítava mnoţstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, je povinný

rozpočítavať mnoţstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c) Inšpekcia uloţí pokutu od 10 000 Sk

do 100 000 Sk za porušenie ustanovení § 17 ods. 4, § 18 ods. 4 a 5, § 25 ods. 3

písm. b), § 26 ods. 2 a § 33 ods. 3.

Pravidlá rozpočítavania mnoţstva tepla dodaného na prípravu teplej úţitkovej

vody a na vykurovanie ustanovuje

Podľa § 5 ods. 1 tejto vyhlášky, ak v objekte rozpočítavania nie sú

nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných

spotrebiteľov podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie

sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu,

nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch

konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových

priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného

vzorca.

Podľa ods. 3 náklady na dodané teplo do spoločných priestorov

sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu

a nebytových priestorov jednotlivých konečných spotrebiteľov k celkovej podlahovej

ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte rozpočítavania.

Podľa ods. 6, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa

osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva

dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 aţ 5 sa neuplatňuje.

Podľa § 7 ods. 1, ak v objekte rozpočítavania sú zabezpečené pomerové

rozdeľovače tepla alebo určené meradlá tepla na meranie množstva tepla

u konečných spotrebiteľov rovnakej triedy presnosti, náklady na mnoţstvo

dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zloţku a spotrebnú zloţku.

Základná zloţka tvorí 40% a spotrebná 60% z celkových nákladov na dodané teplo

na vykurovanie. Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa osobitného

predpisu dohodnú, môţe byť základná zloţka minimálne 30% a maximálne 50%

a spotrebná zloţka minimálne 50% a maximálne 70% z celkových nákladov

na dodané teplo na vykurovanie.

Podľa ods. 2 základná zloţka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa

podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru základnej zloţky

2

na mvypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových priestorov

a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa príslušného vzorca.

Podľa ods. 10, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa

osobitného predpisu (§ 14 zákona o vlastníctve bytov) inak, rozpočítavanie mnoţstva

dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 2 aţ 9 sa neuplatňuje.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňujúc sa s podrobným odôvodnením

napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje

za vhodné doplniť, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namieta, ţe podľa platného znenia

zákona o vlastníctve bytov bolo vlastníkmi bytov prijaté rozhodnutie týkajúce sa

umiestnenia PRT v predmetnom objekte, tak táto skutočnosť z celého spisového

materiálu nevyplýva.

8

Zo znenia zákona o vlastníctve bytov účinného do 30. júna 2004, t .j v období,

kedy malo byť toto rozhodnutie prijaté je zrejmé, ţe pri hlasovaní na schôdzi

sa pre prijatie akéhokoľvek rozhodnutia vyţadovala nadpolovičná väčšina všetkých

vlastníkov bytov v predmetnom objekte. Keďţe v bytovom dome na H. č. X. v N. je

celkom 6 vlastníkov, nadpolovičná väčšina predstavuje hlasy aspoň 4 vlastníkov.

Rozhodnutie prijaté takouto väčšinou, a to ani na schôdzi vlastníkov ani per rollam,

ţalobcom nikdy predloţené nebolo a jeho argumenty týkajúce sa pouţitia § 14 ods. 6

zákona o vlastníctve bytov sú v danom prípade irelevantné, nakoľko tento odsek bol

do predmetného ustanovenia § 14 zavedený aţ s účinnosťou od 1. júla 2004.

Zo stanoviska ţalovaného ako aj z vyššie uvedených právnych predpisov

a skutkových zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca

bol povinný pri rozpočítavaní mnoţstva dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi

postupovať podľa zákona o tepelnej energetike a jeho vykonávacích predpisov, ktoré

stanovujú presné pravidlá rozpočítavania v § 5 a § 7 vyhlášky. Odchýlka od týchto

pravidiel je vo všeobecnosti pri bytových domoch moţná len vtedy, ak sa vlastníci

dohodnú inak, pričom v celom konaní ţalobca existenciu takejto dohody nepreukázal.

Keďţe v objekte na H. ul. č. X. v N. neboli v roku 2006 nainštalované

pomerové rozdeľovače tepla ani určené meradlá tepla u konečných spotrebiteľov

podľa osobitného zákona, náklady na dodané teplo na vykurovanie konečným

spotrebiteľom sa mali rozpočítať postupom určeným v § 5 vyhlášky v pomere

podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na

spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche

všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte

rozpočítavania podľa príslušného vzorca.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje

na to, ţe tieto sú zhodné s námietkami uvedenými uţ v odvolaní proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu, rovnako ako aj v ţalobe.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami,

9

ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti

daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalob cu nevyhovel

a rozsudok Krajského súdu v Ţiline, s ktorým sa stotoţnil v celom rozsahu,

ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa

a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová