Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/88/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobkyne: A. D., zastúpená: Mgr. J. B.,

advokát, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.: SVS-230-2009/00369/TJH zo

dňa 10. februára 2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -28 zo dňa 20. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -28 zo dňa 20. januára 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. SVS-230-2009/00369/TJH zo dňa 10. februára 2009 ako aj rozhodnutie

Obvodného úradu v Bratislave, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-PR-

167/3-08V21 JGA zo dňa 24. októbra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobkyni titulom náhrady trov konania sumu

277,81€ na účet právneho zástupcu ţalobkyne Mgr. B., do 10 dní od doručenia

rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -28 z 20. januára 2010

zamietol ţalobu ţalobkyne proti rozhodnutiu ţalovaného č. SVS-230-2009/

00369/TJH zo dňa 10. februára 2009, ktorým ţalovaný správny orgán zamietol

odvolanie ţalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného úradu v Bratislave, odboru

všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-PR-167/3-08V21 JGA zo dňa 24. októbra 2008

a zároveň toto rozhodnutie potvrdil s tým, ţe pokuta za spáchanie priestupku

na úseku štátneho občianstva podľa

o štátnom občianstve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom

občianstve“), ktorého sa dopustila tým, ţe do 30 dní od oznámenia neplatnosti

osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré bolo vydané na jej

meno dňa 16. apríla 2004, nevrátila toto Ministerstvu vnútra SR, hoci bola na jeho

vrátenie opakovane vyzvaná a teda úmyselne porušila povinnosť uloţenú v § 9a

ods. 11 zákona o štátnom občianstve, vo výške 3 319,--€, jej bola uloţená

odôvodnene.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu

dospel krajský súd k záveru, ţe tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom, pričom

preskúmal aj oznámenie Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru

štátneho občianstva zo 6. augusta 2007 č. 223-2007/08035, nakoľko preskúmavané

správne rozhodnutia nadväzujú na toto oznámenie, ktoré ţalobkyňa v ţalobe

spochybňovala tvrdením, ţe nebolo preukázané, ţe by nebola štátnym občanom SR,

keďţe predmetné oznámenie nesprávne právne posúdilo existenciu domnienok

a pochybností o štátnom občianstve ţalobkyne.

Po preskúmaní tohto oznámenia sa krajský súd stotoţnil s názorom

ţalovaného, ţe podľa právnej úpravy platnej v čase narodenia ţalobkyne, narodením

nadobudli československé štátne občianstvo iba deti československého štátneho

občana. Otec ţalobkyne gróf A. K. nebol v čase narodenia ţalobkyne

československým štátnym občanom, pričom táto skutočnosť je jednoznačne

potvrdená záznamom v rodnej matrike, kde v zápise o narodení otca ţalobkyne je dňa

3

14. novembra 1932 zaznamenané prepustenie zo zväzku československé ho štátneho

občianstva. Ďalším dôkazom podľa názoru krajského súdu je aj zápis v sčítacom

hárku zo sčítania ľudu v roku 1940, kde má otec ţalobkyne uvedenú maďarskú štátnu

príslušnosť. V čase narodenia ţalobkyne ani jeden z jej rodičov nebol

československým štátnym občanom a preto ţalobkyňa nemohla nadobudnúť

občianstvo, ktoré nemali jej rodičia. Uvedené skutočnosti teda podľa názoru

krajského súdu jednoznačne preukazujú zákonnosť postupu správnych orgánov, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a obsah

správneho spisu preukazuje, ţe skutkový stav veci bol správnymi orgánmi zistený

dostatočne.

V predmetnom oznámení ministerstvo ţalobkyňu podrobne informovalo o tom,

ţe zistenie neplatnosti jej štátneho občianstva bolo vykona né v súlade s právnymi

predpismi, a zároveň bola oboznámená s tým, ţe nevrátenie osvedčenia o štátnom

občianstve je priestupkom.

Krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobkyňa ani po tejto opakovanej výzve

osvedčenie o štátnom občianstve nevrátila a preto následne ministerstvo listom

z 9. decembra 2007 poţiadalo príslušný správny orgán o prejednanie jej priestupku.

Pri rozhodovaní o sankcii uloţenej ţalobkyni postupovali správne orgány

podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom a neporušili § 9b ods. 1 písm. c)

zákona o štátnom občianstve, pričom správne vychádzali z existujúceho stavu.

Pokiaľ ide o návrh ţalovaného vyslovený vo vyjadrení k obsahu ţaloby

ohľadne zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ţe toto vydal nepríslušný odbor

ţalovaného, bol krajský súd toho názoru, ţe jednak táto námietka nebola medzi

ţalobnými dôvodmi, ktorými je súd viazaný, keďţe preskúmava l rozhodnutie

a postup správneho orgánu len v medziach ţaloby a zároveň nešlo o takú skutočnosť,

ktorá by znamenala nulitu správneho aktu, na ktorú by krajský súd musel prihliadnuť

z úradnej povinnosti, t.j. aj bez námietky ţalobkyne. Navyše krajský súd upozornil

na to, ţe ak je ţalovaný názoru, ţe vydal nezákonné rozhodnutie, má sám právne

moţnosti na nápravu takéhoto stavu.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie ţalobkyňa a ţiadala,

aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu

na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, ţe sa jej postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil , pretoţe

4

nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Tieţ poukázala na to, ţe o strate jej štátneho občianstva sa fakticky rozhodlo

v oznámení Ministerstva vnútra SR zo 6. augusta 2007 č. 223 -2007/08035 (ďalej

len „Oznámenie“), avšak neprebehlo ţiadne správne konanie, ktorého by bola

účastníčkou a o tejto skutočnosti nebolo vydané ţiadne správne rozhodnutie.

Podľa jej názoru krajský súd pri rozhodovaní o ţalobe neposudzoval len vady

a nezákonnosť v rozsahu podľa ţaloby, ale zaoberal sa zrejme podľa § 250i ods. 2

(ďalej len „OSP“) aj zákonnosťou Oznámenia

a stanoviska Krajského úradu v Bratislave z 23. mája 2007 č. 2416/2007-BB5

(ďalej len „Stanovisko“) a teda hmotnoprávnym predpokladom, ktorým je záver,

či ţalobkyňa je štátnym občanom Slovenskej republiky (ďalej len „štátny občan“).

Krajský súd sa však pri dokazovaní a skúmaní hmotnoprávneho predpokladu

tzn. existencie občianstva obmedzil len na dôkazy správnych orgánov, ktoré boli

súčasťou priloţeného spisu, opomenul otázku dostatočnosti dôkazov a nedal

ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k tejto otázke výzvou na predloţenie dôkazov,

a to ani na pojednávaní.

Z rozsudku nie je zrejmé, ktorý právny predpis povaţuje krajský súd

za „platný v čase narodenia ţalobkyne“, a síce ktorý právny predpis aplikuje

na posúdenie štátneho občianstva ţalobkyne. V tejto časti je rozsudok nedostatočne

odôvodnený, a teda je nepreskúmateľný. Hoci ţalobkyňa v ţalobe poukázala

na skutočnosť, ţe ţalovaný nezohľadnil ústavný zákon č. 255/1939 Sl. z. o štátnom

občianstve, krajský súd sa k moţnosti aplikácie tohto predpisu nijak nevyjadril.

Stanovisko a Oznámenie len spochybňujú existenciu štátneho občianstva ţalobkyne

na základe domnienky, ţe otec ţalobkyne bol v čase jej narodenia pravdepodobne

maďarský štátny občan. Stanovisko ani Oznámenie sa nezaoberalo otázkou,

či ţalobkyňa nenadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky inak, ako

po otcovi, pričom správne orgány podľa názoru ţalobkyne úplne opomenuli ústavný

zákon č. 255/1939 Sl. z. o štátnom občianstve a ďalšie relevantné predpisy.

Doklady, o ktoré sa Stanovisko a Oznámenie opierajú, pritom podľa názoru

ţalobkyne nepreukazujú jednoznačne neexistenciu jej štátneho občianstva tak,

ako to vyţaduje § 9a ods. 11 zákona o štátnom občianstve a preto je uloţenie pokuty

za nerešpektovanie tohto oznámenia v rozpore so zákonom, nakoľko takéto

oznámenie nie je oznámením v zmysle § 9a ods. 11 zákona o štátnom občianstve.

Ďalej ţalobkyňa poukázala na to, ţe pre určenie jej občianstva bolo

rozhodujúce občianstvo jej otca v čase jej narodenia, ktoré bolo podľa § 1 ods. 1

písm. a) ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z. o štátnom občianstve slovenské,

nakoľko podľa tohto zákona bola rozhodujúcou skutočnosťou nie národnosť otca

ţalobkyne, ale jeho domovské právo, ktoré bolo nepochybne na území vtedajšieho

slovenského štátu. Pre určenie domovského práva je určujúci zák. čl. XXII/1886

v nadväznosti na uhorský „obecný zákon“ číslo 18/1871, ktorý upravoval otázku

domovského práva na území bývalého Uhorska, po jeho rozpade platil naďalej

na slovenskej časti územia Československej republiky.

Podľa § 10 zák. čl. XXII/1886 sa domovské právo nadobúdalo tým, ţe osoba

sa trvalo zdrţiavala na území obce počas obdobia minimálne 4 rokov a prispievala

k tzv. obecným ťarchám. Domovské právo sa nadobúdalo tieţ narodením, kedy dieťa

nadobudlo domovskú príslušnosť k obci svojich rodičov.

Rodný list otca ţalobkyne ako aj sčítacie hárky z rokov 1930 a 1940

a napokon aj rodný list ţalobkyne preukazujú splnenie podmienok existencie

domovského práva otca ţalobkyne k obci na území slovenského štátu

v rozhodujúcom období, a teda aj existencie jeho slovenského občianstva.

Podľa vyššie uvedených predpisov, podľa názoru ţalobkyne, mal teda jej otec

v čase nadobudnutia platnosti ústavného zákona o štátnom občianstve domovské

právo na území, ktoré náleţalo slovenskému štátu (v Stupave), a teda sa stal

od 14. marca 1939 slovenským štátnym občanom bez ohľadu na to, či bol

československým štátnym občanom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Poukázala tieţ na to, ţe ústavný zákon č. 255/1939 Sl. z. ostal v platnosti

aj po prijatí zákona č. 1/1944 Sb. n. SNR.

6

Ţalobkyňa nadobudla slovenské štátne občianstvo narodením v súlade s § 2

ods. 1 ústavného zákona č. 255/1939 Sl. z., a je teda štátnym občanom v zmysle

v súčasnosti platných predpisov.

Ďalej doplnila, ţe jej otec ani jeho predkovia neuskutočnili ţiaden úkon

smerujúci k voľbe štátneho občianstva podľa § 4 zákona č. 236/1920 Sb.,

čo preukazuje sčítací hárok z roku 1930, podľa ktorého bol jej otec v tom čase

československým štátnym občanom.

K nemoţnosti prepustenia zo štátneho zväzku v prípade jej otca po roku 1930

ţalobkyňa poukázala na to, ţe v období po roku 1930 mohol jej otec podľa ústavného

zákona č. 236/1920 Sb. a uhorského zákona L/1879 stratiť štátne občianstvo

len prepustením zo štátneho zväzku, čo bolo podmienené rozhodnutím ministra

obrany o prepustení z obranného zväzku s Československou republikou a následným

vysťahovaním sa ţiadateľa z územia Československej republiky v lehote stanovenej

v rozhodnutí o prepustení zo štátneho zväzku, najneskôr však do jedného roka

od vydania rozhodnutia. Nakoľko je preukázané, ţe otec ţalobkyne sa nikdy

nevysťahoval z územia patriaceho československej republike, ak by aj došlo

k prepusteniu zo štátneho zväzku rozhodnutím, toto rozhodnutie by sa márnym

uplynutím lehoty na vysťahovanie stalo neplatným.

Vzhľadom na uvedené podľa názoru ţalobkyne nikdy neboli splnené

hmotnoprávne podmienky na prepustenie zo zväzku československého štátneho

občianstva. Rozhodnutie Okresného úradu č. 17.875/1932, ktoré malo byť

podkladom na prepustenie zo štátneho zväzku s Československou republikou, nebolo

nikdy ţalovaným predloţené a súdom preskúmané.

Podľa v danom čase platných predpisov bolo doplňujúce poznámky

na matričných dokladoch moţné vykonať buď na základe ţiadosti, alebo na základe

verejnej listiny. Na tak závaţné rozhodnutie o tom, ţe určitá osoba nie je občanom

Slovensky republiky, je podľa názoru ţalobkyne nevyhnutné, aby súd zohľadnil

a preskúmal príslušnú verejnú listinu – teda rozhodnutie okresného úradu z roku

1932.

7

Ţalobkyňa však existenciu takéhoto rozhodnutia spochybňuje, nakoľko

jej otec nikdy neuskutočnil kroky, ktoré by boli predpokladom na prepustenie

zo štátneho zväzku. Vzhľadom na uvedené nemôţe byť sčítací hárok jediným

dôkazom preukazujúcim existenciu, resp. neexistenciu štátneho občianstva.

Slovenské štátne občianstvo ţalobkyne je podľa jej názoru nepochybné.

Správne orgány spochybnili jej štátne občianstvo na základe nesprávnej

právnej úvahy, jednoznačne nesprávnej aplikácie právnych predpisov

a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Neexistenciu štátneho občianstva

ţalobkyne však nepreukázali.

Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril listom z 3. marca 2010, v ktorom ţiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa a

v spojení s veta prvá .

Podmienky nadobúdania, straty a osvedčovania štátneho občianstva

Slovenskej republiky a priestupky na úseku štátneho občianstva Slovenskej

republiky upravuje zákon o štátnom občianstve.

Podľa § 9a ods. 1 sa štátne občianstvo Slovenskej republiky preukazuje

platným osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky, platným

občianskym preukazom, platným cestovným pasom alebo potvrdením podľa odseku

13.

Podľa ods. 2 osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydáva

8

príslušný obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej ţiadosti o vydanie

osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorá sa podáva osobne

na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade

Slovenskej republiky.

Podľa ods. 11, ak sa po vydaní osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej

republiky preukáţe, ţe ţiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky,

osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je neplatné odo dňa jeho

vydania. Ministerstvo oznámi túto skutočnosť ţiadateľovi, ktorý je povinný vydané

osvedčenie vrátiť ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia. Mi nisterstvo vedie

evidenciu neplatných osvedčení o štátnom občianstve Slovenskej republiky.

Podľa § 9b ods. 1 písm. c) priestupku sa dopustí ten, kto nevráti vydané

osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní

od doručenia oznámenia ministerstva podľa § 9a ods. 11.

Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu,

ktorým bola ţalobkyni uloţená pokuta za porušenie povinnosti uloţenej v § 9b

ods. 1 písm. c) zákona o štátnom občianstve, nakoľko po doručení Oznámenia toto

nerešpektovala a osvedčenie o štátnom občianstve nevrátila.

Ţalovaný poukazoval na to, ţe zákonnosť udelenia štátneho občianstva

ţalobkyne a neplatnosť osvedčenia o jej štátnom občianstve správne orgány

rozhodujúce o priestupku neboli oprávnené preskúmať a touto otázkou ako

prejudiciálnou boli viazané.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa

preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné

a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa § 250i ods. 2, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol

o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných,

rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie,

súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným

9

správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,

opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať

dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Z napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, ţe v zmysle vyššie

uvedených ustanovení krajský súd postupoval správne, keď preskúmal

aj zákonnosť Oznámenia, avšak pochybil, keď nedoplnil dokazovanie pokiaľ

ide o skutkové okolnosti týkajúce sa štátneho občianstva otca ţalobkyne v čase

jej narodenia.

Z administratívneho spisu vyplýva, ţe neexistenciu štátneho občianstva

ţalobkyne správny orgán posudzoval iba na základe spochybnenia štátneho

občianstva jej otca v čase jej narodenia, s poukazom na poznámku v jeho rodnom

liste a údaje uvedené v sčítacích hárkoch.

Odvolací súd súhlasí s názorom ţalobkyne, ţe tieto dôkazy nepostačujú na to,

aby mohol na ich základe správny orgán rozhodnúť, ţe ţalobkyňa nie je a nikdy

nebola štátnym občanom Slovenskej republiky.

Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby

ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba ţije, pričom

obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom

príslušného štátu, a preto akékoľvek rozhodnutie o tom, ţe niekto je alebo nie je

štátnym občanom musí byť vydané po riadnom o nepochybnom preukázaní

rozhodných skutočností.

V danom prípade sa tak krajský súd ako aj správne orgány nevysporiadali

s mnoţstvom otázok a pochybností, ktoré pri zistení štátneho občianstva otca

ţalobkyne a ţalobkyne samotnej bolo potrebné zodpovedať. Predovšetkým otázka

aplikácie právneho predpisu účinného v čase narodenia ţalobkyne, posúdenie

občianstva jej otca vzhľadom na jeho domovské právo, reálna moţnosť prepustenia

otca ţalobkyne zo štátneho zväzku v roku 1932 vzhľadom na v tom čase platnú

a účinnú právnu úpravu, ako aj rozdiel medzi údajmi v rodnom liste otca ţalobkyne

nachádzajúcom sa v administratívnom spise a tým, ktorý predloţila ţalobkyňa.

10

Odvolací súd poukazuje na to, ţe Ministerstvo vnútra SR neurobilo všetky

úkony smerujúce k bezpochybnému zisteniu štátneho občianstva ţalobkyne

najmä potom, ako mu bolo doručené vyjadrenie ţalobkyne zo 6. septembra 2007,

v ktorom spochybňovala správnosť údajov uvedených v Oznámení. Napriek tomu,

ţe zákon o štátnom občianstve neupravuje osobitne postup správneho orgánu

pri preukazovaní, ţe ţiadateľ, ktorému bolo vystavené osvedčenie o štátnom

občianstve nie je štátnym občanom SR, ministerstvu vnútra nič nebránilo v tom,

aby po doručení sťaţnosti a námietok ţalobkyne opätovne preverilo okolnosti,

za akých mal jej otec byť prepustený zo štátneho zväzku v roku 1932, prípadne

si vyţiadať od ţalobkyne dôkazy podporujúce jej tvrdenia, a s týmito novými

skutočnosťami sa vysporiadať.

Bez odstránenia uvedených nezrovnalostí toto Oznámenie nemoţno

povaţovať za oznámenie podľa § 9a ods. 11 zákona o štátnom občianstve, nakoľko

oznámenie podľa tohto ustanovenia môţe ministerstvo vnútra vydať iba potom,

ako sa preukáţe, ţe ţiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Zo spisového materiálu ani z rozhodnutí správnych orgánov, krajského súdu

ani zo samotného oznámenia však nevyplýva, ţe táto skutočnosť bola preukázaná.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotoţnil s rozhodnutím krajského

súdu a uznal námietky ţalobkyne za dôvodné.

Keďţe súd prvého stupňa ţalobu ţalobkyne zamietol, postupoval odvolací súd

podľa tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil

podľa , keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.

Vzhľadom na to, ţe podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou

súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť ,

najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, zrušil odvolací súd napadnuté

rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec

ţalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, ţe v ďalšom konaní budú správne

orgány viazané právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia

skutočného stavu doplnia dokazovanie v naznačenom smere a príslušný odbor

11

Ministerstva vnútra SR vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie

aj náleţite odôvodní.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa , a úspešnej

ţalobkyni priznal ich náhradu, a to aj za konanie pred súdom prvého stupňa,

vo výške 277,81€. Tieto pozostávajú z náhrady súdneho poplatku za podanie ţaloby

a odvolania (2 x 33€) a náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej

pomoci á 53,49€ (príprava a prevzatie veci, podanie ţaloby a podanie odvolania),

19% DPH 30,49 € a trikrát reţijný paušál á 6,95€.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová