Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/50/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci žalobcu: E. C., narodený X., bytom U., dlhodobý pobyt na území SR I.,

zastúpeného JUDr. M. V., advokátom, S., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 206-

2006/03608 zo dňa 28. decembra 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -43 zo dňa 9. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S

75/2008-43 zo dňa 9. decembra 2009, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 206-2006/03608 zo dňa

28. decembra 2006. Žalovaný týmto rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy,

odboru štátneho občianstva a matrík č. 219191-2006/01277 zo dňa 13. októbra 2006, ktorým

bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

2

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že

napadnuté rozhodnutie ako postup správneho orgánu nie je v súlade s § 7 ods. 3 zákona

č. Z obsahu pripojeného spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňovým

rozhodnutím č.: 219191-2006/01277 zo dňa 13. septembra 2006 nebolo vyhovené žiadosti

žalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodu, že sa tento na území

Slovenskej republiky nezdržiaval a tak nebol dôvod na udelenie štátneho občianstva SR ani

na základe § 7 ods. 3 cit. zákona. Prvostupňový orgán nepovažoval pobyt žalobcu na území

Slovenskej republiky za nepretržitý pobyt najmenej 2 roky bezprostredne predchádzajúce

podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, pričom vychádzal zo

stanoviska oddelenia cudzineckej polície PZ v Michalovciach zo dňa 06. júla 2006, z ktorého

vyplynulo, že žalobca sa na adrese pobytu nezdržiava a navyše bolo zistené, že žalobca

prekračuje štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou mesačne 5 - 10x so vstupom

a výstupom v ten istý deň. Za tohto skutkového stavu sa súd stotožnil s názorom správnych

orgánov, že pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky nie je nepretržitým pobytom na

území Slovenskej republiky na účely zákona pri udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej

republiky. Pod nepretržitým pobytom na území SR sa rozumie pobyt cudzinca – žiadateľa,

ktorý má povolený prechodný alebo trvalý pobyt na území SR na účely zamestnania,

podnikania, zlúčenia rodiny a pod. s tým, že sa aj fyzicky na území SR zdržiava a býva na

adrese pobytu v SR. Ustanovenie § 7 ods. 3 cit. zákona je výnimkou pre tých žiadateľov,

ktorým bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí,

z podmienky dĺžky nepretržitého trvalého pobytu aspoň 5 rokov pred podaním žiadosti

ustanovenej v § 7 ods. 1 písm. a/ zákona. Súd sa stotožnil so záverom správnych orgánov, že

žalobca nesplnil podmienku dĺžky nepretržitého pobytu na použitie tejto výnimky. V závere

uviedol, že na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok, a to ani

po splnení zákonných podmienok. Pretože napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie

je v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie, súd postupom podľa

(ďalej len „OSP“) žalobu ako nedôvodnú

zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 250k ods. 1 tak, že v konaní

neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie s odôvodnením, že

napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože jeho odôvodnenie je nedostatočné.

Prvostupňový súd sa stotožnil so závermi napadnutého rozhodnutia správneho orgánu bez

3

podrobnejšej právnej analýzy predovšetkým ustanovenia

Namietal tiež konštatovanie súdu, že predkovia žalobcu mohli po roku 1945 využiť právo

opcie a zvoliť si štátne občianstvo vtedajšieho Československa, čo je zjednodušené chápanie

oveľa zložitejšieho problému v kontexte vtedajších historických udalostí. Aj za predpokladu,

že by bol právny názor prvostupňového súdu v otázke výkladu pojmu nepretržitý pobyt

správny, vzhľadom na podstatný odstup času od vydania napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu, mal podľa názoru žalobcu v tomto smere aj bez návrhu prvostupňový súd doplniť

dokazovanie nepretržitého pobytu žalobcu aj v tomto následnom období, čo neurobil, preto

jeho rozhodnutie vychádza nielen z nesprávneho právneho názoru, ale aj z nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu, odkazuje na obsah podanej

žaloby. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne aby zrušil rozhodnutie žalovaného

zo dňa 28. decembra 2006 č. 206-2006/03608.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom

vyjadrení z 28. mája 2008. Znova poukázal na skutočnosť, že z výpisov informačného

systému Policajného zboru Boris jasne vyplynulo, že žalobca prekračuje štátnu hranicu

s Ukrajinou niekoľkokrát za mesiac a v rovnaký deň vstupu aj vycestuje späť na územie

Ukrajiny, kde trvalo žila jeho rodina, čo nemožno považovať za nepretržitý pobyt na území

Slovenskej republiky. Pretože žiadateľ musí podmienku pobytu na území Slovenskej

republiky spĺňať pred podaním žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,

neobstojí jeho námietka, že súd mal doplnil svoje zistenia týkajúce sa pobytu žalobcu; podľa

je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého

rozhodnutia. Zdôraznil, že na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny

nárok ani po splnení zákonných podmienok a v zmysle SR štátne

občianstvo Slovenskej republiky nemožno nikomu odňať.

Ministerstvo vnútra SR pri rozhodovaní posudzuje každú žiadosť osobitne, a to nielen

z hľadiska splnenia podmienky dĺžky pobytu, ale prihliada aj na iné kritériá, ako

bezúhonnosť, ovládanie slovenského jazyka, začlenenie do spoločnosti, ako cudzinec

dodržiava právny poriadok Slovenskej republiky a plní si povinnosti z jeho pobytu

vyplývajúce a prihliada aj na stanoviská osobitných útvarov Policajného zboru a iných

dotknutých štátnych orgánov. Zákon umožňuje správnemu orgánu zamietnuť žiadosť, ak

žiadateľ nespĺňa iné zákonné podmienky a dĺžku pobytu áno. Pretože žalobca zákonnú

4

podmienku dĺžky nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky pred podaním žiadosti

o udelenie štátneho občianstva nesplnil, žalovaný by postupoval v rozpore so zákonom, ak by

mu udelil štátne občianstvo a takéto rozhodnutie by bolo nezákonné. Navrhol preto, aby súd

odvolanie žalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu

( s použitím ), vo veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania ( prvá veta ), rozsudok verejne vyhlásil po tom, ako bolo jeho

vyhlásenie oznámené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a postupom podľa druhá veta v spojení

ods. 1, 2 napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvorí aj administratívny spis

žalovaného zistil, že Minister vnútra SR rozhodnutím č. 206-2006/03608 zo dňa 28. decem-

bra 2006 zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva a matrík č. 219191-2006/01277

z 13. októbra 2006, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva

Slovenskej republiky, a toto rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie tohto rozhodnutia bolo

založené na zisteniach, že žiadateľovi bolo 28. mája 2001 priznané postavenie zahraničného

Slováka, na území Slovenskej republiky má povolený prechodný pobyt od 11. júla 2001,

žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podal 5. apríla 2005, žiadateľ je

síce formálne prihlásený na území Slovenskej republiky na prechodný pobyt, ale reálne sa tu

nepretržite nezdržiava a nežije tu, čo aj sám potvrdzuje vo svojom rozklade. Podľa zistení

Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Michalovciach žiadateľ prekračuje štátnu

hranicu Slovenskej republiky 5 až 10 krát mesačne, pričom v deň vstupu na územie

Slovenskej republiky toto územie aj opúšťa, teda žiadateľ sa na území Slovenskej republiky

reálne nepretržite nezdržiava.

Podľa v znení účinnom do 30. septembra 2007,

žiadateľovi, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka, možno udeliť štátne

občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienok uvedených v § 7 ods. 1 písm. a/ a h/

zákona, ak má nepretržitý pobyt najmenej 2 roky bezprostredne predchádzajúce podaniu

žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.

5

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný vec správne

právne posúdil a vydal vo veci zákonné rozhodnutie, pretože, tak ako už uviedol krajský súd,

pod nepretržitým pobytom nemožno rozumieť vstupy a výstupy na územie Slovenskej

republiky v ten istý deň niekoľkokrát do mesiaca, keď žalobca túto skutočnosť ani

nespochybnil. Zmyslom tejto zákonnej požiadavky je, aby žiadateľ po určenú dobu reálne žil

na území Slovenskej republiky s cieľom jeho integrácie do spoločnosti, zžitím sa s právnym

poriadkom Slovenskej republiky, čo žalobca ako žiadateľ pred podaním žiadosti nesplnil.

Odvolací súd má za to, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne

vysporiadal s námietkami žalobcu a jeho dôvody považuje za správne. K jedinej novej

námietke, ktorú žalobca uviedol v podanom odvolaní, že krajský súd mal vzhľadom na

časový odstup doplniť dokazovanie ohľadne jeho nepretržitého pobytu v tomto období,

odvolací súd uvádza, že takáto požiadavka nie je dôvodná.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu musí súd

vychádzať zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i

ods. 1 ) a z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo relevantné iba obdobie

dvoch rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky formálne aj

obsahové náležitosti vyžadované správnym poriadkom, je z neho zrejmé, ktoré skutočnosti

boli podkladom pre jeho vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení

dôkazov a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutie vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, z ktorého správne orgány vyvodili aj správny právny záver a jeho

obsah zodpovedá právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podanej žaloby.

Krajský súd preto postupoval v súlade so zákonom, ak žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j

ods. 1 zamietol.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní

proti rozsudku krajského súdu sú nedôvodné a nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho

orgánu ani prvostupňového súdu v danej veci, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa v spojení s veta druhá potvrdil.

6

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1

v spojení s tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože

v odvolacom konaní nebol neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská