Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
60e/434654.2daf35.pdf
PDF · 175.46 KB
No categories available
2Sžo/52/2010
Najvyšší súd 2 Sžo 52/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor v Poprade,
proti žalovaným: 1/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Okresný
dopravný inšpektorát, 2/ P. L., 3/ H. M., o preskúmanie zákonnosti a postupu
rozhodnutia žalovaného v 1. rade zo dňa 4. apríla 2008, č. p.: ORP-238/DI-2-SK-
2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1 S 87/2008-
32 zo dňa 6. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 1 S 87/2008-32 zo dňa 6. novembra 2009 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1 S 87/2008-32 zo 6. novembra 2009
zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade zo 4. apríla 2008,
č.p.: ORP-238/DI-2-SK-2008, ktorým bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným
zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o priestupkoch“) a podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta
vo výške 4 000,- Sk, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
6 mesiacov.
Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu
dospel krajský súd k záveru, že tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal,
aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Poukázal na to, že prvostupňový súd v žalobe uvedené porušenie zákona,
ktoré žalobca videl v tom, že poškodená, žalovaná v 3. rade, nebola účastníkom
priestupkového konania, hoci ním podľa zákona mala byť, krajský súd označil
za formálne nedostatky priestupkového konania. S uvedeným rozhodnutím
sa žalobca nestotožnil a poukázal na § 72 písm. b) zákona o priestupkoch, podľa
ktorého účastníkom priestupkového konania je poškodený, ak ide o prejednávanie
majetkovej škody spôsobenej priestupkom. Z citovaného zákonného ustanovenia
vyplýva, že poškodený je parciálnym účastníkom konania, a to do otázky náhrady
škody. Poškodený sa teda môže v priestupkovom konaní aktívne domáhať náhrady
spôsobenej škody, a v tomto rozsahu využívať svoje procesné oprávnenia.
Poškodený je vždy účastníkom priestupkového konania v prípade, že bola spôsobená
majetková škoda. Nemôže byť preto podľa názoru žalobcu na úvahe správneho
orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie.
V prípade, že by bol poškodený účastníkom priestupkového konania,
mal možnosť si uplatniť náhradu škody. V preskúmanom prípade podľa názoru
žalobcu absentuje vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu výrok o náhrade
škody, či už pozitívny resp. negatívny, ktorý by rozhodnutie obsahovalo, ak by bol
účastníkom konania poškodený.
Ďalej žalobca poukázal na to, že rozhodnutie súdu v tejto konkrétnej veci plní
aj úlohu generálnej prevencie v ďalšej rozhodovacej činnosti žalovaného v 1. rade,
nakoľko pri previerkach prokuratúry na Okresnom dopravnom inšpektoráte
v Poprade bolo zistených niekoľko desiatok rozhodnutí, v ktorých bol zákon
porušený obdobným spôsobom. Z týchto rozhodnutí bola podaná žaloba len v tejto
jednotlivej veci s tým, že právny názor, ktorý súd vysloví, bude správny orgán
rešpektovať aj vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti v obdobných prípadoch.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili, žalovaná v 3. rade sa
vyjadrila podaním zo 14. januára 2010, v ktorom súhlasila, aby odvolací súd
rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods. 1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Skutkové okolnosti prípadu neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala
otázka, či správny orgán je povinný konať s poškodeným ako s účastníkom konania
a či v danom prípade postupom správneho orgánu boli porušené práva poškodenej –
žalovanej v 3. rade, aktívne sa domáhať náhrady spôsobenej škody v priestupkovom
konaní.
Pokiaľ ide o otázku povinnosti správneho orgánu konať s poškodeným ako
s účastníkom konania, táto je vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedaná v ustálenej
judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky v tom zmysle, že právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou
základného práva na inú právnu ochranu.
Okruh účastníkov konania v konaní o priestupkoch stanovuje taxatívne § 72
zákona o priestupkoch, podľa ktorého v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
obvinený z priestupku, poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody
spôsobenej priestupkom, vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná,
a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci a navrhovateľ, na návrh ktorého bolo
začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
Poškodený je účastníkom priestupkového konania a to znamená, že má právo
dožadovať sa, aby správny orgán rozhodol v rozhodnutí o priestupkoch aj o náhrade
škody. Z návrhu poškodeného musí byť však zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške
uplatňuje nárok na náhradu škody. Poškodený ako účastník konania, ktorý si
v priestupkovom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, má právo zúčastniť sa
ústneho pojednávania, právo navrhovať dôkazy, ktoré sa týkajú zistenia škody
a jej výšky, právo podať odvolanie voči tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka náhrady
škody, resp. voči rozhodnutiu, ktorým sa o náhrade škody nerozhodlo, hoci sa malo
a iné práva.
Preto odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že nemôže byť na úvahe
správneho orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie.
Avšak, pokiaľ ide o porušenie práva žalovanej v 3. rade aktívne sa domáhať
náhrady spôsobenej škody v priestupkovom konaní, Najvyšší súd Slovenskej
republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu,
na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť , že toto právo postupom
ani napadnutým rozhodnutím žalovaného v 1. rade porušené nebolo.
Ako vyplýva z administratívneho spisu, zo Správy o výsledku objasňovania
priestupku zo 14. marca 2008, účastníci dopravnej nehody boli poučení o tom,
že poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody
v občianskoprávnom konaní priamo proti poisťovni. Zo záznamu o podaní
vysvetlenia k priestupku - dopravnej nehode z 13. marca 2008 vyplýva,
že poškodená, žalovaná v 3. rade si náhradu škody neuplatnila.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo 4. apríla 2008 vyplýva,
že na ústnom pojednávaní bol prítomný iba žalovaný v 2. rade a pracovníci
žalovaného v 1. rade. Poškodená sa tohto pojednávania nezúčastnila.
Zo zápisnice z pojednávania pred Krajským súdom v Prešove zo 6. novembra
2009 vyplýva, že žalovaná v 3. rade, ktorá bola na pojednávaní osobne prítomná,
žiadala žalobu žalobcu zamietnuť, pretože:“...som toho názoru, že zopakovaním
celého procesu by sa nič nevyriešilo, pretože náhrada škody mi bola uhradená
zo zákonného poistenia. Keby sa celý proces zopakoval, teda konanie, tak by som
sa vyjadrila tak, že náhradu škody si neuplatňujem, len to, čo mi už z havarijného
a zákonného poistenia nahradené bolo.“
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade pochybil, keď nekonal
so žalovanou v 3. rade ako s účastníčkou konania, nakoľko táto nesporne účastníčkou
konania pred správnym orgánom bola. Avšak, v tomto konkrétnom prípade,
keď si ako poškodená náhradu škody v správnom konaní neuplatnila, a v konaní
pred súdom prvého stupňa uviedla, že je spokojná s výškou náhrady škody, ktorá jej
bola poisťovňou vyplatená, nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že bolo porušené
právo poškodenej – žalovanej v 3. rade aktívne sa domáhať náhrady spôsobenej
škody v priestupkovom konaní.
Prejednanie výšky a spôsobu náhrady škody spôsobenej obvineným
z priestupku prichádza do úvahy v konaní pred správnym orgánom iba v prípade,
ak je poškodený aktívny a svoje právo si riadne uplatní, vrátane vyčíslenia výšky
náhrady škody a dôkazov tomu nasvedčujúcich. V tomto konaní však žalovaná
v 3. rade nielen že výšku škody, ktorá jej bola spôsobená nepreukázala, ale túto
si ani neuplatnila. Zrušenie rozhodnutia žalovaného v 1. rade a zopakovanie
priestupkového konania by bolo samoúčelné, zbytočné a nehospodárne.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán je povinný konať
v súlade so zákonom a dodržiavať všetky právne normy tak hmotnoprávne
ako aj procesné a pri prejednávaní priestupku postupovať tak, aby boli práva
všetkých účastníkov konania garantované.
Avšak zároveň poukazuje na to, že právne normy nepôsobia vo vákuu,
ale v spoločenských vzťahoch a ich účelom je úprava týchto vzťahov. Táto zásada
je premietnutá do § 250i ods. 3 OSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym
orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V danom prípade napadnutým rozhodnutím žalovaného v 1. rade bola
žalovanému v 2. rade uložená sankcia za porušenie zákona o priestupkoch, pričom
správny orgán postupoval v súlade s týmto zákonom. Skutočnosť, že týmto
rozhodnutím nebolo rozhodnuté o náhrade škody, by mohla ovplyvniť jeho
zákonnosť v tom prípade, keby sa poškodená aktívne domáhala náhrady škody
v správnom konaní, avšak postupom správneho orgánu by jej bola táto možnosť
odňatá. Takáto situácia však nenastala, nakoľko poškodená si náhradu škody
neuplatnila a medzičasom jej bola náhrada škody vyplatená poisťovňou.
Formálne zopakovanie administratívneho konania by v tomto prípade
nepredstavovalo ani pre žalovanú v 3. rade ani pre žalovaného v 2. rade reálnu
možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie.
Pokiaľ žalobca požadoval vydanie zrušujúceho rozhodnutia z dôvodu,
že v tejto konkrétnej veci plní aj úlohu generálnej prevencie v ďalšej rozhodovacej
činnosti žalovaného v 1. rade, odvolací súd upozorňuje na to, že každé rozhodnutie
súdu vychádza z individuálnych okolností toho ktorého konkrétneho prípadu a súd
nemôže pri posudzovaní správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu prihliadať na iné než skutkové okolnosti tohto konkrétneho prípadu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami,
ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti
daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel
a rozsudok Krajského súdu v Prešove, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu,
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP
a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .
V Bratislave dňa 20. októbra 2010
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová