Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/52/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: Okresný prokurátor v Poprade,

proti žalovaným: 1/ Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade, Okresný

dopravný inšpektorát, 2/ P. L., 3/ H. M., o preskúmanie zákonnosti a postupu

rozhodnutia žalovaného v 1. rade zo dňa 4. apríla 2008, č. p.: ORP-238/DI-2-SK-

2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1 S 87/2008-

32 zo dňa 6. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -32 zo dňa 6. novembra 2009 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -32 zo 6. novembra 2009

zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného v 1. rade zo 4. apríla 2008,

č.p.: ORP-238/DI-2-SK-2008, ktorým bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným

zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

2

o priestupkoch“) a podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta

vo výške 4 000,- Sk, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu

6 mesiacov.

Po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj postupu správneho orgánu

dospel krajský súd k záveru, že tieto sú vecne správne a v súlade so zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal,

aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a vec vrátil správnemu orgánu

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poukázal na to, že prvostupňový súd v žalobe uvedené porušenie zákona,

ktoré žalobca videl v tom, že poškodená, žalovaná v 3. rade, nebola účastníkom

priestupkového konania, hoci ním podľa zákona mala byť, krajský súd označil

za formálne nedostatky priestupkového konania. S uvedeným rozhodnutím

sa žalobca nestotožnil a poukázal na § 72 písm. b) zákona o priestupkoch, podľa

ktorého účastníkom priestupkového konania je poškodený, ak ide o prejednávanie

majetkovej škody spôsobenej priestupkom. Z citovaného zákonného ustanovenia

vyplýva, že poškodený je parciálnym účastníkom konania, a to do otázky náhrady

škody. Poškodený sa teda môže v priestupkovom konaní aktívne domáhať náhrady

spôsobenej škody, a v tomto rozsahu využívať svoje procesné oprávnenia.

Poškodený je vždy účastníkom priestupkového konania v prípade, že bola spôsobená

majetková škoda. Nemôže byť preto podľa názoru žalobcu na úvahe správneho

orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie.

V prípade, že by bol poškodený účastníkom priestupkového konania,

mal možnosť si uplatniť náhradu škody. V preskúmanom prípade podľa názoru

žalobcu absentuje vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu výrok o náhrade

škody, či už pozitívny resp. negatívny, ktorý by rozhodnutie obsahovalo, ak by bol

účastníkom konania poškodený.

Ďalej žalobca poukázal na to, že rozhodnutie súdu v tejto konkrétnej veci plní

aj úlohu generálnej prevencie v ďalšej rozhodovacej činnosti žalovaného v 1. rade,

nakoľko pri previerkach prokuratúry na Okresnom dopravnom inšpektoráte

v Poprade bolo zistených niekoľko desiatok rozhodnutí, v ktorých bol zákon

3

porušený obdobným spôsobom. Z týchto rozhodnutí bola podaná žaloba len v tejto

jednotlivej veci s tým, že právny názor, ktorý súd vysloví, bude správny orgán

rešpektovať aj vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti v obdobných prípadoch.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili, žalovaná v 3. rade sa

vyjadrila podaním zo 14. januára 2010, v ktorom súhlasila, aby odvolací súd

rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania, podľa a v spojení s veta prvá

s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné

vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. októbra 2010 podľa § 156 ods. 1 a 3

v spojení s veta prvá .

Skutkové okolnosti prípadu neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala

otázka, či správny orgán je povinný konať s poškodeným ako s účastníkom konania

a či v danom prípade postupom správneho orgánu boli porušené práva poškodenej –

žalovanej v 3. rade, aktívne sa domáhať náhrady spôsobenej škody v priestupkovom

konaní.

Pokiaľ ide o otázku povinnosti správneho orgánu konať s poškodeným ako

s účastníkom konania, táto je vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedaná v ustálenej

judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej

republiky v tom zmysle, že právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou

základného práva na inú právnu ochranu.

Okruh účastníkov konania v konaní o priestupkoch stanovuje taxatívne § 72

zákona o priestupkoch, podľa ktorého v konaní o priestupku sú účastníkmi konania

obvinený z priestupku, poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody

spôsobenej priestupkom, vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná,

4

a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci a navrhovateľ, na návrh ktorého bolo

začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

Poškodený je účastníkom priestupkového konania a to znamená, že má právo

dožadovať sa, aby správny orgán rozhodol v rozhodnutí o priestupkoch aj o náhrade

škody. Z návrhu poškodeného musí byť však zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške

uplatňuje nárok na náhradu škody. Poškodený ako účastník konania, ktorý si

v priestupkovom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, má právo zúčastniť sa

ústneho pojednávania, právo navrhovať dôkazy, ktoré sa týkajú zistenia škody

a jej výšky, právo podať odvolanie voči tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka náhrady

škody, resp. voči rozhodnutiu, ktorým sa o náhrade škody nerozhodlo, hoci sa malo

a iné práva.

Preto odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že nemôže byť na úvahe

správneho orgánu, či s poškodeným bude konať ako s účastníkom konania alebo nie.

Avšak, pokiaľ ide o porušenie práva žalovanej v 3. rade aktívne sa domáhať

náhrady spôsobenej škody v priestupkovom konaní, Najvyšší súd Slovenskej

republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu,

na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť , že toto právo postupom

ani napadnutým rozhodnutím žalovaného v 1. rade porušené nebolo.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, zo Správy o výsledku objasňovania

priestupku zo 14. marca 2008, účastníci dopravnej nehody boli poučení o tom,

že poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody

v občianskoprávnom konaní priamo proti poisťovni. Zo záznamu o podaní

vysvetlenia k priestupku - dopravnej nehode z 13. marca 2008 vyplýva,

že poškodená, žalovaná v 3. rade si náhradu škody neuplatnila.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo 4. apríla 2008 vyplýva,

že na ústnom pojednávaní bol prítomný iba žalovaný v 2. rade a pracovníci

žalovaného v 1. rade. Poškodená sa tohto pojednávania nezúčastnila.

Zo zápisnice z pojednávania pred Krajským súdom v Prešove zo 6. novembra

2009 vyplýva, že žalovaná v 3. rade, ktorá bola na pojednávaní osobne prítomná,

žiadala žalobu žalobcu zamietnuť, pretože:“...som toho názoru, že zopakovaním

celého procesu by sa nič nevyriešilo, pretože náhrada škody mi bola uhradená

zo zákonného poistenia. Keby sa celý proces zopakoval, teda konanie, tak by som

sa vyjadrila tak, že náhradu škody si neuplatňujem, len to, čo mi už z havarijného

a zákonného poistenia nahradené bolo.“

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 1. rade pochybil, keď nekonal

so žalovanou v 3. rade ako s účastníčkou konania, nakoľko táto nesporne účastníčkou

konania pred správnym orgánom bola. Avšak, v tomto konkrétnom prípade,

keď si ako poškodená náhradu škody v správnom konaní neuplatnila, a v konaní

pred súdom prvého stupňa uviedla, že je spokojná s výškou náhrady škody, ktorá jej

bola poisťovňou vyplatená, nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že bolo porušené

právo poškodenej – žalovanej v 3. rade aktívne sa domáhať náhrady spôsobenej

škody v priestupkovom konaní.

Prejednanie výšky a spôsobu náhrady škody spôsobenej obvineným

z priestupku prichádza do úvahy v konaní pred správnym orgánom iba v prípade,

ak je poškodený aktívny a svoje právo si riadne uplatní, vrátane vyčíslenia výšky

náhrady škody a dôkazov tomu nasvedčujúcich. V tomto konaní však žalovaná

v 3. rade nielen že výšku škody, ktorá jej bola spôsobená nepreukázala, ale túto

si ani neuplatnila. Zrušenie rozhodnutia žalovaného v 1. rade a zopakovanie

priestupkového konania by bolo samoúčelné, zbytočné a nehospodárne.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že správny orgán je povinný konať

v súlade so zákonom a dodržiavať všetky právne normy tak hmotnoprávne

ako aj procesné a pri prejednávaní priestupku postupovať tak, aby boli práva

všetkých účastníkov konania garantované.

Avšak zároveň poukazuje na to, že právne normy nepôsobia vo vákuu,

ale v spoločenských vzťahoch a ich účelom je úprava týchto vzťahov. Táto zásada

je premietnutá do , podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym

6

orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V danom prípade napadnutým rozhodnutím žalovaného v 1. rade bola

žalovanému v 2. rade uložená sankcia za porušenie zákona o priestupkoch, pričom

správny orgán postupoval v súlade s týmto zákonom. Skutočnosť, že týmto

rozhodnutím nebolo rozhodnuté o náhrade škody, by mohla ovplyvniť jeho

zákonnosť v tom prípade, keby sa poškodená aktívne domáhala náhrady škody

v správnom konaní, avšak postupom správneho orgánu by jej bola táto možnosť

odňatá. Takáto situácia však nenastala, nakoľko poškodená si náhradu škody

neuplatnila a medzičasom jej bola náhrada škody vyplatená poisťovňou.

Formálne zopakovanie administratívneho konania by v tomto prípade

nepredstavovalo ani pre žalovanú v 3. rade ani pre žalovaného v 2. rade reálnu

možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie.

Pokiaľ žalobca požadoval vydanie zrušujúceho rozhodnutia z dôvodu,

že v tejto konkrétnej veci plní aj úlohu generálnej prevencie v ďalšej rozhodovacej

činnosti žalovaného v 1. rade, odvolací súd upozorňuje na to, že každé rozhodnutie

súdu vychádza z individuálnych okolností toho ktorého konkrétneho prípadu a súd

nemôže pri posudzovaní správnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu prihliadať na iné než skutkové okolnosti tohto konkrétneho prípadu.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami,

ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti

daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel

a rozsudok Krajského súdu v Prešove, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu,

7

ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa

a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .

V Bratislave dňa 20. októbra 2010

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová