Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/166/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B.,

zastúpenej A. – S., a.s. D., proti žalovaným 1/ P., so sídlom v B., 2/ Š. D., bývajúcemu v B.,

v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. R., advokátom v B., o 198 090,-- Sk

(6 575,38 Eur) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 23. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného 2/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 12. júna 2007 č.k. -148 uložil

žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 198 090,-- Sk (6 575,38 Eur) so 6 % úrokom

z omeškania od 14. apríla 2005 do zaplatenia a tiež trovy konania v sume 9 800,-- Sk

(325,30 Eur), všetko do troch dní. Žalobu žalobkyne proti žalovanému 1/ zamietol

a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v sume

85 341,-- Sk (283,80 Eur) na účet jeho právneho zástupcu do troch dní. Na základe

vykonaného dokazovania uzavrel, že žaloba čo do základu aj čo do výšky je dôvodná len voči

žalovanému 2/. V konaní mal preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný 2/ bol

zamestnancom žalovaného 1/, ktorý bol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola

spôsobená škoda, náhradu ktorej žalobkyňa v konaní uplatnila. V prejednávanej veci

zodpovednosť žalovaného 1/ za vzniknutú škodu je vylúčená vzhľadom k tomu, že žalovaný

2/ vykonal čiernu jazdu služobným motorovým vozidlom, preto žalobu voči žalovanému 1/

zamietol. Žalovaný 2/ bez vedomia žalovaného 1/ použil služobné motorové vozidlo spolu

2

s ďalšími dvoma zamestnancami žalovaného 1/ po tom, čo požili alkohol a žalovaný 2/

v stave ťažkej opitosti spôsobil dopravnú nehodu s následkom smrti dvoch osôb. Uplatnený

nárok predstavuje sumu, ktorú žalobkyňa vyplatila pozostalým poškodeným v dôsledku

dopravnej nehody a to na vdovských dôchodkoch a sirotskom dôchodku, spolu vo výške

198 090,-- Sk (6 575,38 Eur). S poukazom na ustanovenie § 423, § 430 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a , a vyhl. č. žalobe voči

žalovanému 2/ v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného 2/ rozsudkom z 23. apríla 2009

sp. zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa

povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 198 090,-- Sk (6 575,38 Eur) a v časti

týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 6 % z priznanej

istiny od 17. augusta 2005 do zaplatenia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,

že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne posúdil vec po právnej stránke

a v tomto smere považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Za správne

považoval aj dôvody napadnutého rozsudku a stotožnil sa aj s priznanou výškou náhrady

škody. Len pokiaľ išlo o príslušenstvo pohľadávky považoval odvolanie za čiastočne

dôvodné, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že do omeškania s platením

sa žalovaný 2/ dostal až dňom 17. augusta 2005, pretože až doručením platobného rozkazu

Okresného súdu Bratislava II č.k. 31 Ro 1489/2005-32 dňa 16. augusta 2005 sa dozvedel

o povinnosti zaplatiť sumu 198 090,-- Sk (6 575,38 Eur). Za celkom nedôvodnú považoval

námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa prekážky tzv. litispendencie, pretože uznesením

vyhláseným na pojednávaní 14. marca 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. mája 2006,

súd konanie voči žalovanému 2/ v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil a o žiadosti žalobkyne

z 26. apríla 2005 (zrejme 26. apríla 2006 – pozn. dovolacieho súdu), ktorou žiadala pripustiť

vstup žalovaného 2/ do konania, rozhodol súd prvého stupňa až na pojednávaní 16. mája

2006, teda v čase, kedy prekážka litispendencie už neexistovala.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ dovolanie. Namietal,

že súd prvého stupňa sa dopustil pochybenia, ktoré kvalifikoval ako vadu v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , na ktorú neprihliadol ani odvolací súd, hoci tak mal urobiť zo zákona.

Uvedená vada konania podľa názoru dovolateľa spočíva v tom, že 14. marca 2006 žalobkyňa

vzala voči dovolateľovi žalobu späť, s čím on vyslovil súhlas. Žalobkyňa následne 22. marca

3

2006 zobrala späť svoj návrh na zastavenie konania. Jediným možným prostriedkom

na dosiahnutie opätovného rozšírenia okruhu účastníkov konania na strane žalovanej (o osobu

dovolateľa – pozn. dovolacieho súdu), po vydaní uznesenia o zastavení konania voči

dovolateľovi, bolo odvolanie proti takémuto uzneseniu. Nič na veci nemení skutočnosť, že

o opätovnom pribratí žalovaného 2/ do konania rozhodoval súd až po právoplatnosti

uznesenia o zastavení konania voči nemu, pretože návrh na opätovné pribratie do konania bol

nespôsobilý a z dôvodu prekážky litispendencie mal súd konanie s poukazom na ustanovenie

voči nemu zastaviť. Napriek tomu, že na tieto pochybenia poukázal už v odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd sa touto vadou nezaoberal. V prípade

neakceptovania jeho názoru, mal súd žalobu voči nemu zamietnuť z dôvodu vznesenej

námietky premlčania. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Pokiaľ ide o námietku litispendencie, poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý sa

touto problematikou vo svojom odôvodnení zaoberal. Námietku premlčania nepovažovala

za dôvodnú.

Žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

4

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa

odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje

rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím

o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne

rozhodnutie vo veci samej. Rozhodujúcim preto nie je formálne hľadisko, teda slovné

vyjadrenie rozsudku, ale vecné (obsahové) hľadisko, teda to, či odvolací súd niečo vecne

zmenil na tom, čo už pred ním deklaroval alebo konštituoval súd prvého stupňa.

Z porovnania výrokových častí rozsudkov oboch nižších súdov je zrejmé, že odvolací

súd v časti týkajúcej sa istiny napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a v časti

týkajúcej sa príslušenstva (úrokov z omeškania) napriek použitej formulácii o zmene,

v skutočnosti (podľa obsahu) rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej uložil žalovanému

2/ zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 6 % z priznanej istiny od 17. augusta 2005

do zaplatenia, potvrdil (keď v ostatnej – zvyšnej časti od 14. apríla 2005 do 16. augusta 2005

nárok neodobril). Z hľadiska prípustnosti dovolania žalovaného je podstatné, že oba rozsudky

(rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu) uložili žalovanému 2/ zaplatiť

žalobkyni sumu 198 090,-- Sk (6 575,38 Eur) spolu so 6 % úrokom z omeškania

od 17. augusta 2005 do zaplatenia. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu má

povahu potvrdzujúceho rozsudku, prípustnosť dovolania je preto potrebné podľa toho

skúmať.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý výrok rozsudku, ktorým

odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť

dovolania nevyslovil a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce

rozhodnutie), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovaného 2/ z ustanovenia § 238

ods. 1 až 3 vyvodiť nemožno.

Z hľadiska dovolateľom uvádzanej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ je v danej veci podstatné len to, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad, ale v prejednávanej veci nejde). Vada

tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo), ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania v zmysle Rovnako nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa , na ktoré

(posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu) poukazoval dovolateľ. Dovolateľ v predmetnom

dovolaní tvrdí existenciu prekážky litispendencie, t.j. prekážky začatia iného konania.

Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti

odstrániť a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla.

Prekážka litispendencie je prekážkou odstrániteľnou. Dovolací súd na tomto mieste poukazuje

na obsah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa s touto námietkou

žalovaného 2/ vyporiadal už v rámci odvolacieho konania a s týmto vysloveným názorom

dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste v podrobnostiach naň odkazuje.

Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 238

6

a a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného 2/ podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď v súvislosti s dovolacím konaním

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová