Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/213/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. D. B., bývajúceho

v B., proti žalovanému JUDr. J. C., bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. J. H.,

advokátom v B., o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 165 969,60 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2008 sp.zn. ,

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2010 sp.zn. a uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2008

sp.zn. z a s t a v u j e .

Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2010 sp.zn.

o d m i e t a .

Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009

sp.zn. z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trnave uznesením z 20. júna 2008 sp.zn. zrušil

uznesenie Okresného súdu Trnava zo 16. januára 2008 č.k. -410, ktorým tento

uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh

250 000,-- Sk, a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť

dovolania oprel zrejme o ustanovenie bez bližšej špecifikácie dôvodov.

2

Krajský súd v Trnave uznesením z 8. júna 2010 sp.zn. potvrdil

uznesenie Okresného súdu Trnava z 2. septembra 2009 č.k. -483, ktorým bola

zamietnutá žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní.

V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii

predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi, s poukazom na čo

už uznesením Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009 sp.zn. bolo zmenené

uznesenie Okresného súdu v Trnave z 5. decembra 2008 č.k. -469 tak, že návrh

žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov bol zamietnutý, a keďže od uvedeného

rozhodnutia nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v pomeroch žalobcu a žalobca teda aj naďalej

nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nebolo možné vyhovieť jeho

žiadosti na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, zrejme ho žiadal

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa

ustanovenia , , Predovšetkým namietal, že mu postupom

odvolacieho súdu, ktorý konal neverejne a svojvoľne, bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ). Okrem toho odvolaciemu súdu vytkol, že konanie je postihnuté vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže odvolací súd pri posudzovaní

majetkových pomerov žalobcu vychádzal z chybných, fiktívnych údajov a tieto sa stali

základom jeho rozhodovania.

Krajský súd v Trnave uznesením z 13. mája 2009 sp.zn. zmenil

uznesenie Okresného súdu v Trnave z 5. decembra 2008 č.k. -469 tak, že návrh

žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov zamieta. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že predmetom konania zostala otázka povinnosti vyrubenia súdneho poplatku

z návrhu na začatie konania po tom, čo žalobcovi bolo odňaté oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov a žalobca opätovne požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku podmienky konania

pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pre prekážku

veci rozhodnutej, v dôsledku čoho je potrebné konanie zastaviť. Na rozdiel od súdu prvého

stupňa odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého konanie o žiadosti účastníka o oslobodení

od súdneho poplatku nie je možné ponímať osobitne a aplikovať naň osobitne podmienky

3

konania. Nič to ale nemení na závere súdu prvého stupňa o tom, že nie sú u žalobcu splnené

podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Okrem toho, s poukazom

na skutočnosť, že konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené v roku 2007 a ešte pred

jeho skončením bolo právoplatne rozhodnuté o odňatí žalobcovi so spätnou účinnosťou

oslobodenia od súdnych poplatkov, odvolací súd vyslovil názor, že nemožno poplatkovú

úľavu priznať ani odňať po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho zrušiť a vec

vrátiť odvolaciemu súdu a ďalšie konanie. V dovolaní namietal (bez bližšej špecifikácie), že

mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), ďalej

namietal, že konanie je postihnuté inou vadou (ktorú označil ako “nenávisť súdov v Trnave

voči osobe MUDr. D. B.“), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súčasne

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď podľa zákona

žalobca spĺňa všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konal ako súd dovolací ( )

predovšetkým skúmal, či je dovolanie prípustné proti potvrdzujúcemu uzneseniu, ktorým

nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Dovolateľ síce nie je v konaní o tomto dovolaní zastúpený advokátom a ani sám nemá

právnické vzdelanie ( veta druhá ), povaha rozhodnutia, proti ktorému

dovolanie smeruje však vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky

povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým

sa dovolacie konanie končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie,

ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30

), by trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa,

ktorý účastník podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom

má byť záver, že účastník právo na ustanovenie zástupcu nemá, iba skúmaný.

Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V takom prípade je tento

opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu

( ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]

na zaujatie stanoviska ( ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,

4

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ). Žalobcom je

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, teda

rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí. Jeho dovolanie

preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm.f/ nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie,

zakotvená v ustanovení , sa bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak

ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, a ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno podľa ustanovenia

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom

prípade odvolací súd nerozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej, ale

rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí žiadosti žalobcu

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, postupom v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

, t.j. rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal žalobcovi

možnosť konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie ďalej odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou

(nešpecifikovanou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú

procesnú vadu ( ) považuje za prípustný

dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada

ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm.c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V nadväznosti na uvedené skúmal dovolací súd, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2008

6

sp.zn. a dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009

sp.zn. . Zistil, že nie je splnená podmienka povinného zastúpenia dovolateľa

kvalifikovaným zástupcom.

Podľa vety druhej dovolateľ musí byť zastúpený advokátom,

pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho

koná.

Dovolateľ nemá právnické vzdelanie a pri podaní dovolaní nebol zastúpený

advokátom. Jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa nebolo

vyhovené (uznesenie Okresného súdu Trnava z 2. septembra 2009 č.k. -483

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2010 sp.zn. , ktoré

po prieskume dovolacím súdom neboli zrušené ako vecne nesprávne). Dovolaciemu súdu

nezostalo preto iné, ako dovolacie konanie zastaviť podľa v spojení

s

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

v spojení s

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová