Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58c/365771.2af62b.pdf
PDF · 108.99 KB
No categories available
4Cdo/213/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 213/2010
Slovenskej republiky 4 Cdo 214/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. D. B., bývajúceho
v B., proti žalovanému JUDr. J. C., bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. J. H.,
advokátom v B., o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy 165 969,60 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 10 C 34/2005, o dovolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2008 sp.zn. 11 Co 28/2008,
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2010 sp.zn. 10 Co 401/2009 a uzneseniu
Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009 sp.zn. 23 Co 13/2009, rozhodol
t a k t o :
Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2008
sp.zn. 11 Co 28/2008 z a s t a v u j e .
Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2010 sp.zn.
10 Co 401/2009 o d m i e t a .
Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009
sp.zn. 23 Co 13/2009 z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trnave uznesením z 20. júna 2008 sp.zn. 11 Co 28/2008 zrušil
uznesenie Okresného súdu Trnava zo 16. januára 2008 č.k. 10 C 34/05-410, ktorým tento
uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh
250 000,-- Sk, a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť
dovolania oprel zrejme o ustanovenie § 237 písm.d/ O.s.p. bez bližšej špecifikácie dôvodov.
Krajský súd v Trnave uznesením z 8. júna 2010 sp.zn. 10 Co 401/2009 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Trnava z 2. septembra 2009 č.k. 10 C 34/2005-483, ktorým bola
zamietnutá žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v dovolacom konaní.
V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii
predpokladov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi, s poukazom na čo
už uznesením Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009 sp.zn. 23 Co 13/2009 bolo zmenené
uznesenie Okresného súdu v Trnave z 5. decembra 2008 č.k. 10 C 34/2005-469 tak, že návrh
žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov bol zamietnutý, a keďže od uvedeného
rozhodnutia nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v pomeroch žalobcu a žalobca teda aj naďalej
nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nebolo možné vyhovieť jeho
žiadosti na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, zrejme ho žiadal
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm.a/, b/, c/ O.s.p. Predovšetkým namietal, že mu postupom
odvolacieho súdu, ktorý konal neverejne a svojvoľne, bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm.f/ O.s.p.). Okrem toho odvolaciemu súdu vytkol, že konanie je postihnuté vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže odvolací súd pri posudzovaní
majetkových pomerov žalobcu vychádzal z chybných, fiktívnych údajov a tieto sa stali
základom jeho rozhodovania.
Krajský súd v Trnave uznesením z 13. mája 2009 sp.zn. 23 Co 13/2009 zmenil
uznesenie Okresného súdu v Trnave z 5. decembra 2008 č.k. 10 C 34/2005-469 tak, že návrh
žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov zamieta. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že predmetom konania zostala otázka povinnosti vyrubenia súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania po tom, čo žalobcovi bolo odňaté oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov a žalobca opätovne požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku podmienky konania
pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pre prekážku
veci rozhodnutej, v dôsledku čoho je potrebné konanie zastaviť. Na rozdiel od súdu prvého
stupňa odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého konanie o žiadosti účastníka o oslobodení
od súdneho poplatku nie je možné ponímať osobitne a aplikovať naň osobitne podmienky
konania. Nič to ale nemení na závere súdu prvého stupňa o tom, že nie sú u žalobcu splnené
podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Okrem toho, s poukazom
na skutočnosť, že konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené v roku 2007 a ešte pred
jeho skončením bolo právoplatne rozhodnuté o odňatí žalobcovi so spätnou účinnosťou
oslobodenia od súdnych poplatkov, odvolací súd vyslovil názor, že nemožno poplatkovú
úľavu priznať ani odňať po právoplatnom skončení konania vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho zrušiť a vec
vrátiť odvolaciemu súdu a ďalšie konanie. V dovolaní namietal (bez bližšej špecifikácie), že
mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), ďalej
namietal, že konanie je postihnuté inou vadou (ktorú označil ako “nenávisť súdov v Trnave
voči osobe MUDr. D. B.“), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súčasne
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď podľa zákona
žalobca spĺňa všetky podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý konal ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
predovšetkým skúmal, či je dovolanie prípustné proti potvrdzujúcemu uzneseniu, ktorým
nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Dovolateľ síce nie je v konaní o tomto dovolaní zastúpený advokátom a ani sám nemá
právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), povaha rozhodnutia, proti ktorému
dovolanie smeruje však vylučuje, aby v posudzovanej veci bolo možné nedostatok podmienky
povinného zastúpenia považovať za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým
sa dovolacie konanie končí. Za situácie, kedy predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie,
ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov (§ 30
O.s.p.), by trvanie na podmienke povinného zastúpenia viedlo k popretiu vlastného cieľa,
ktorý účastník podaním žiadosti sledoval a k popretiu zmyslu dovolacieho konania, v ktorom
má byť záver, že účastník právo na ustanovenie zástupcu nemá, iba skúmaný.
Dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V takom prípade je tento
opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu
(§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]
na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo
potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Žalobcom je
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, teda
rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených rozhodnutí. Jeho dovolanie
preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci
v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237
písm.f/ O.s.p. nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
Povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie,
zakotvená v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p., sa bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak
ide o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, a ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno podľa ustanovenia
§ 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom
prípade odvolací súd nerozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej, ale
rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí žiadosti žalobcu
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, postupom v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
O.s.p., t.j. rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie ďalej odôvodnil tým, že konanie je postihnuté inou
(nešpecifikovanou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že inú
procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný
dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná táto vada
ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol.
V nadväznosti na uvedené skúmal dovolací súd, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2008
sp.zn. 11 Co 28/2008 a dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2009
sp.zn. 23 Co 13/2009. Zistil, že nie je splnená podmienka povinného zastúpenia dovolateľa
kvalifikovaným zástupcom.
Podľa § 241 ods. 1 vety druhej O.s.p. dovolateľ musí byť zastúpený advokátom,
pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho
koná.
Dovolateľ nemá právnické vzdelanie a pri podaní dovolaní nebol zastúpený
advokátom. Jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. nebolo
vyhovené (uznesenie Okresného súdu Trnava z 2. septembra 2009 č.k. 10 C 34/2005-483
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2010 sp.zn. 10 Co 401/2009, ktoré
po prieskume dovolacím súdom neboli zrušené ako vecne nesprávne). Dovolaciemu súdu
nezostalo preto iné, ako dovolacie konanie zastaviť podľa § 104 ods. 2 O.s.p. v spojení
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová