Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d23/365683.e32e27.pdf
PDF · 137.73 KB
No categories available
3Cdo/216/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 216/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. z. M., so sídlom v S.,
zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike –
Ministerstvu pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 12, o zaplatenie 53 309,43 € (1 606 000
Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 10 C 184/2005, na
dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2010 sp. zn. 3 Co
272/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 22. júna 2009 č.k. 10 C 184/2005-132
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť nahradiť
jej do 3 dní škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bývalého Lesného úradu v Bratislave
z 20. októbra 1995 č. L., ktoré bolo neskôr zrušené Ministerstvom pôdohospodárstva
Slovenskej republiky z 21. júna 2000 č. 8301/1998-720/530. Ţalovanej nepriznal náhradu trov
konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe ţalobca sa neopodstatnene domáha
náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ţalobca totiţ v konaní
nepreukázal vznik škody, ako aj ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti ţalovanej
v zmysle uvedeného zákona. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. apríla 2010 sp. zn.
3 Co 272/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil
rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich podklade dospel k správnym právnym záverom. Aj
podľa právneho názoru odvolacieho súdu ţalobca nepreukázal existenciu predpokladov, za
splnenia ktorých vzniká zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Odvolací súd sa na základe odvolacej námietky ţalobcu zaoberal aj otázkou, či mu v konaní
nebola odňatá moţnosť pred súdom konať, a dospel k záveru, ţe postup súdu prvého stupňa,
ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (jeho právneho zástupcu) sa nepriečil
§ 101 ods. 2 O.s.p. a nemal za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s odôvodnením, ţe
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať a ţe napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. vyvodzoval z postupu súdov oboch niţších stupňov, ktoré v preskúmavanej veci konali
a rozhodli napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky stanovené § 101 ods. 2 O.s.p.
Neprítomnosť právneho zástupcu ţalobcu na súdnych pojednávaniach bola vţdy riadne
odôvodnená a vopred preukázaná dokladom o jeho práceneschopnosti. Dôvod jeho neúčasti
na pojednávaniach mal znaky závaţnosti, nepredvídateľnosti, a preto aj ospravedlniteľnosti.
Išlo pritom o dôvod spočívajúci v jeho zlom zdravotnom stave, so zreteľom na ktorý sa
objektívne nemohol zúčastniť súdnych pojednávaní. Z uvedených dôvodov ţiadal zrušiť
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (prípadne tieţ rozsudok súdu prvého
stupňa) a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaná vo vyjadrení poprela nielen existenciu dôvodu zakladajúceho prípustnosť
dovolania ţalobcu, ale tieţ opodstatnenosť tohto jeho opravného prostriedku. Ţiadala
dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe
je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1
aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania ţalobcu by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd so
zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá
z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie
účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade skutočne
došlo.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť
súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov
nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím
moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok.
Dovolateľ namieta, ţe postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá moţnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe súdy v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednali a rozhodli v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci svoju neúčasť ospravedlnil
závaţným dôvodom – práceneschopnosťou.
Podľa § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na
pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať
v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. Toto ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd
mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: a/ riadne predvolanie
a b/ absencia ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu.
V danej veci zo spisu vyplýva, ţe na kaţdé súdne pojednávanie pred Okresným súdom
Bratislava III bol ţalobca riadne predvolaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu
(viď doručenky pripojené k č.l. 79, 90, 96, 100, 109 spisu). Pokiaľ právny zástupca ţalobcu
svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň poţiadal o odročenie pojednávania, súd prvého stupňa
mu vţdy vyhovel. Dovolací súd poukazuje na takéto odročenie pojednávania pred Okresným
súdom Bratislava III nariadeného na 26. január 2009 (viď č.l. 90 spisu), na 12. marec 2009
(viď č.l. 96 spisu), na 9. apríl 2009 (viď č.l. 100 spisu), 30. apríl 2009 (viď č.l. 106 spisu). Aj
na pojednávanie, nariadené Okresným súdom Bratislava III na 22. jún 2009 bol právny
zástupca ţalobcu riadne a s dostatočným časovým predstihom predvolaný (predvolanie
prevzal 25. mája 2009), v tomto prípade ale súdu neospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní ani nepoţiadal o jeho odročenie pojednávania. So zreteľom na to boli v prípade
tohto pojednávania splnené podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Tým, ţe súd prvého
stupňa vec 22. júna 2009 prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (jeho právneho
zástupcu), nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Rovnako na pojednávanie, ktoré Krajský súd v Bratislave nariadil na 29. apríl 2010,
bol právny zástupca ţalobcu predvolaný riadne a s primeraným časovým predstihom;
z doručenky zaloţenej v spise na č.l. 150 vyplýva, ţe predvolanie prevzal osobne 15. marca
2010.
Na č.l. 152 spisu je zaloţená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
právneho zástupcu ţalobcu vystaveného 23. apríla 2010. V zmysle ustálenej judikatúry súdov
je choroba účastníka (právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky uznanou
práceneschopnosťou dôleţitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Ak účastník konania
v takomto prípade poţiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho
neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď R 31/1995). Za dôleţitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p., pre ktorý sa účastník (zástupca) nemôţe zúčastniť pojednávania a ţiada o jeho
odročenie, treba povaţovať aj (len) náhle akútne ochorenie účastníka (zástupcu) vyţadujúce
lekárske ošetrenie v deň pojednávania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 95/2003 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 46/2004).
O tom, ako na súdoch niţších stupňov prebiehali pojednávania, môţe dovolací súd
usudzovať len zo zápisníc spísaných o súdnych pojednávaniach (viď § 40 O.s.p. a § 52
vyhlášky č. 543/2005 Z.z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím
súdom, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla 2010 (viď č.l. 154 spisu) medziiným vyplýva, ţe sa
dostavila koncipientka advokáta zastupujúceho ţalobcu, ktorá ospravedlnila neprítomnosť
tohto právneho zástupcu, netlmočila ale jeho ţiadosť o odročenie pojednávania. Z uvedenej
zápisnice nevyplýva, ţe odvolací súd nevzal zreteľ na doklad o pracovnej neschopnosti
právneho zástupcu ţalobcu. Obsah zápisnice svedčí o tom, ţe odvolací súd povaţoval
pracovnú neschopnosť právneho zástupcu ţalobcu za preukázanú. Splnenie procesných
predpokladov pre prejednanie a rozhodnutie veci bez účasti ţalobcu a jeho právneho zástupcu
(§ 101 ods. 2 O.s.p.) videl odvolací súd nie v tom, ţe mu doklad o pracovnej neschopnosti
právneho zástupcu ţalobcu predloţila osoba, ktorá súdu nepreukázala, ţe je splnomocnená
konať za právneho zástupcu ţalobcu (koncipientka právneho zástupcu ţalobcu), ale v tom, ţe
nebola podaná ţiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania.
Prax súdov sa ustálila na názore, ţe ak právny zástupca účastníka zaslal súdu lekárske
potvrdenie o svojom ošetrení (o svojej pracovnej neschopnosti), avšak nepoţiadal o odročenie
pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, nedošlo tým k odňatiu
moţnosti účastníka konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj tieţ R 120/1999).
Tento právny názor je plne aplikovateľný aj v prejednávanej veci.
Dovolací súd zdôrazňuje, ţe právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne
a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemoţno
chápať tak, ţe súd nemôţe konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, ţe
súd je povinný umoţniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.
umoţňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý, i keď bol riadne predvolaný,
nedostavil sa na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto
predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môţe
odročiť len z dôleţitých dôvodov. Pokiaľ preto v danom prípade právny zástupca ţalobcu
(ani sprostredkovane – koncipientkou prítomnou na odvolacom pojednávaní) nepoţiadal
o odročenie pojednávania a odvolací súd za týchto okolností pojednával v jeho neprítomnosti
a neprítomnosti ţalobcu, nedošlo k porušeniu ţiadnych procesných ustanovení ani k odňatiu
práva patriaceho ţalobcovi ako účastníkovi konania. Postupom, ktorý sa nepriečil
Občianskemu súdnemu poriadku, nemohol odvolací súd ţalobcovi odňať moţnosť konať pred
súdom. Ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti jeho dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. preto
nie je daný.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je
dovolanie ţalobcu v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť jeho
dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom
na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na
odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková