Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/216/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. z. M., so sídlom v S.,

zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike –

Ministerstvu pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 12, o zaplatenie 53 309,43 € (1 606 000

Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , na

dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2010 sp. zn. 3 Co

272/2009, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 22. júna 2009 č.k. -132

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť nahradiť

jej do 3 dní škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bývalého Lesného úradu v Bratislave

z 20. októbra 1995 č. L., ktoré bolo neskôr zrušené Ministerstvom pôdohospodárstva

Slovenskej republiky z 21. júna 2000 č. . Ţalovanej nepriznal náhradu trov

konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil súd prvého stupňa poukazom na výsledky

vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe ţalobca sa neopodstatnene domáha

náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ţalobca totiţ v konaní

nepreukázal vznik škody, ako aj ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti ţalovanej

v zmysle uvedeného zákona. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. apríla 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil

rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich podklade dospel k správnym právnym záverom. Aj

podľa právneho názoru odvolacieho súdu ţalobca nepreukázal existenciu predpokladov, za

splnenia ktorých vzniká zodpovednosť štátu podľa o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd sa na základe odvolacej námietky ţalobcu zaoberal aj otázkou, či mu v konaní

nebola odňatá moţnosť pred súdom konať, a dospel k záveru, ţe postup súdu prvého stupňa,

ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (jeho právneho zástupcu) sa nepriečil

a nemal za následok odňatie moţnosti ţalobcu pred súdom konať.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil poukazom na

v spojení s

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie s odôvodnením, ţe

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať a ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

vyvodzoval z postupu súdov oboch niţších stupňov, ktoré v preskúmavanej veci konali

a rozhodli napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky stanovené

Neprítomnosť právneho zástupcu ţalobcu na súdnych pojednávaniach bola vţdy riadne

odôvodnená a vopred preukázaná dokladom o jeho práceneschopnosti. Dôvod jeho neúčasti

na pojednávaniach mal znaky závaţnosti, nepredvídateľnosti, a preto aj ospravedlniteľnosti.

Išlo pritom o dôvod spočívajúci v jeho zlom zdravotnom stave, so zreteľom na ktorý sa

objektívne nemohol zúčastniť súdnych pojednávaní. Z uvedených dôvodov ţiadal zrušiť

dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (prípadne tieţ rozsudok súdu prvého

stupňa) a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaná vo vyjadrení poprela nielen existenciu dôvodu zakladajúceho prípustnosť

dovolania ţalobcu, ale tieţ opodstatnenosť tohto jeho opravného prostriedku. Ţiadala

dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Ţalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1

aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania ţalobcu by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd so

zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je právne významné samo tvrdenie

účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade skutočne

došlo.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietal

a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť

súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či postupom súdov

nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím

moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Dovolateľ namieta, ţe postupom súdov niţších stupňov mu bola odňatá moţnosť pred

súdom konať ( ) tým, ţe súdy v rozpore s vec

prejednali a rozhodli v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci svoju neúčasť ospravedlnil

závaţným dôvodom – práceneschopnosťou.

Podľa veta druhá ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na

pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať

v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané

dôkazy. Toto ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd

mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu: a/ riadne predvolanie

a b/ absencia ţiadosti o odročenie pojednávania z dôleţitého dôvodu.

V danej veci zo spisu vyplýva, ţe na kaţdé súdne pojednávanie pred Okresným súdom

Bratislava III bol ţalobca riadne predvolaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu

(viď doručenky pripojené k č.l. 79, 90, 96, 100, 109 spisu). Pokiaľ právny zástupca ţalobcu

svoju neúčasť ospravedlnil a zároveň poţiadal o odročenie pojednávania, súd prvého stupňa

mu vţdy vyhovel. Dovolací súd poukazuje na takéto odročenie pojednávania pred Okresným

súdom Bratislava III nariadeného na 26. január 2009 (viď č.l. 90 spisu), na 12. marec 2009

(viď č.l. 96 spisu), na 9. apríl 2009 (viď č.l. 100 spisu), 30. apríl 2009 (viď č.l. 106 spisu). Aj

na pojednávanie, nariadené Okresným súdom Bratislava III na 22. jún 2009 bol právny

zástupca ţalobcu riadne a s dostatočným časovým predstihom predvolaný (predvolanie

prevzal 25. mája 2009), v tomto prípade ale súdu neospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní ani nepoţiadal o jeho odročenie pojednávania. So zreteľom na to boli v prípade

tohto pojednávania splnené podmienky v zmysle Tým, ţe súd prvého

stupňa vec 22. júna 2009 prejednal a rozhodol v neprítomnosti ţalobcu (jeho právneho

zástupcu), nedošlo k procesnej vade konania v zmysle

Rovnako na pojednávanie, ktoré Krajský súd v Bratislave nariadil na 29. apríl 2010,

bol právny zástupca ţalobcu predvolaný riadne a s primeraným časovým predstihom;

z doručenky zaloţenej v spise na č.l. 150 vyplýva, ţe predvolanie prevzal osobne 15. marca

2010.

Na č.l. 152 spisu je zaloţená fotokópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti

právneho zástupcu ţalobcu vystaveného 23. apríla 2010. V zmysle ustálenej judikatúry súdov

je choroba účastníka (právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky uznanou

práceneschopnosťou dôleţitým dôvodom v zmysle Ak účastník konania

v takomto prípade poţiadal včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho

neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom

v zmysle (viď R 31/1995). Za dôleţitý dôvod v zmysle

, pre ktorý sa účastník (zástupca) nemôţe zúčastniť pojednávania a ţiada o jeho

odročenie, treba povaţovať aj (len) náhle akútne ochorenie účastníka (zástupcu) vyţadujúce

lekárske ošetrenie v deň pojednávania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 46/2004).

O tom, ako na súdoch niţších stupňov prebiehali pojednávania, môţe dovolací súd

usudzovať len zo zápisníc spísaných o súdnych pojednávaniach (viď a

vyhlášky č. , o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,

krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím

súdom, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla 2010 (viď č.l. 154 spisu) medziiným vyplýva, ţe sa

dostavila koncipientka advokáta zastupujúceho ţalobcu, ktorá ospravedlnila neprítomnosť

tohto právneho zástupcu, netlmočila ale jeho ţiadosť o odročenie pojednávania. Z uvedenej

zápisnice nevyplýva, ţe odvolací súd nevzal zreteľ na doklad o pracovnej neschopnosti

právneho zástupcu ţalobcu. Obsah zápisnice svedčí o tom, ţe odvolací súd povaţoval

pracovnú neschopnosť právneho zástupcu ţalobcu za preukázanú. Splnenie procesných

predpokladov pre prejednanie a rozhodnutie veci bez účasti ţalobcu a jeho právneho zástupcu

( ) videl odvolací súd nie v tom, ţe mu doklad o pracovnej neschopnosti

právneho zástupcu ţalobcu predloţila osoba, ktorá súdu nepreukázala, ţe je splnomocnená

konať za právneho zástupcu ţalobcu (koncipientka právneho zástupcu ţalobcu), ale v tom, ţe

nebola podaná ţiadosť o odročenie odvolacieho pojednávania.

Prax súdov sa ustálila na názore, ţe ak právny zástupca účastníka zaslal súdu lekárske

potvrdenie o svojom ošetrení (o svojej pracovnej neschopnosti), avšak nepoţiadal o odročenie

pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, nedošlo tým k odňatiu

moţnosti účastníka konať pred súdom podľa (porovnaj tieţ R 120/1999).

Tento právny názor je plne aplikovateľný aj v prejednávanej veci.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne

a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v , nemoţno

chápať tak, ţe súd nemôţe konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, ţe

súd je povinný umoţniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie

umoţňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý, i keď bol riadne predvolaný,

nedostavil sa na pojednávanie, ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto

predpokladu vychádza aj ustanovenie , v zmysle ktorého pojednávanie sa môţe

odročiť len z dôleţitých dôvodov. Pokiaľ preto v danom prípade právny zástupca ţalobcu

(ani sprostredkovane – koncipientkou prítomnou na odvolacom pojednávaní) nepoţiadal

o odročenie pojednávania a odvolací súd za týchto okolností pojednával v jeho neprítomnosti

a neprítomnosti ţalobcu, nedošlo k porušeniu ţiadnych procesných ustanovení ani k odňatiu

práva patriaceho ţalobcovi ako účastníkovi konania. Postupom, ktorý sa nepriečil

, nemohol odvolací súd ţalobcovi odňať moţnosť konať pred

súdom. Ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti jeho dovolania podľa preto

nie je daný.

Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je

dovolanie ţalobcu v zmysle procesne neprípustné a ţe prípustnosť jeho

dovolania nemoţno vyvodiť ani z Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom

na to dovolanie odmietol podľa v spojení s

ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na

odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková