Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
814/365679.501938.pdf
PDF · 99.75 KB
No categories available
3Cdo/204/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 204/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej A. D., bývajúcej v S.,
proti povinnému PhDr. J. V., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. R. Š., advokátom so
sídlom v S., o vymoženie 499,67 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp. zn. 1 Er 510/2003, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 21. januára 2010 sp. zn. 2 CoE 31/2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 21. januára 2010 sp. zn. 2 CoE 31/2010 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo 6. novembra 2009 č.k. 1 Er 510/2003-112
zamietol návrh povinného, ktorým sa domáhal nariadenia predbeţného opatrenia
zakazujúceho súdnemu exekútorovi nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa jednak
v katastrálnom území S. (ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X.
v celosti na 5. poschodí bytového domu súpisné č. X. na parcele č. X., spoluvlastnícky podiel
195/10 000 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcelného č.
2
X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, resp. ktoré sú vedené na liste vlastníctva č.
X. ako radová garáţ súpisného č. X. v spoluvlastníckom podiele 1/8 spolu s pozemkom
2
parcelného č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. mv spoluvlastníckom podiele
1/8), jednak v katastrálnom území K. (ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X.
na 3. poschodí bytového domu súpisné č. X. na parcele č. X., spoluvlastnícky podiel
3785/462300 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parcelného č. X. –
2
zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m). Zamietnutie návrhu odôvodnil tým, ţe
v exekučnom konaní nemoţno nariadiť predbeţné opatrenie.
Na odvolanie povinného Krajský súd v Košiciach uznesením z 21. januára 2010
sp. zn. 2 CoE 31/2010 odvolanie povinného odmietol a účastníkom konania nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. Odmietajúci výrok odôvodnil tým, ţe napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa bolo oprávnenému doručené 11. decembra 2009, lehota 15 dní na podanie
odvolania uplynula 28. decembra 2009. Keďţe povinný podal odvolanie 30. decembra 2009,
odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako
oneskorene podaný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd poukazom na
„výsledok konania“.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný dovolanie. Poukázal na
to, ţe odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal včas (v rámci odvolacej lehoty)
faxovým podaním 28. decembra 2009, ktoré doplnil predloţením jeho originálu
30. decembra 2009. Vzhľadom na to nebol daný dôvod na odmietnutie odvolania a odvolací
súd bol povinný preskúmať vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd tak ale nepostupoval a svojím postupom odňal povinnému moţnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). V dovolaní tieţ poukázal na postup súdneho exekútora v exekučnom
konaní, ktorý označil za nezákonný. Ţiadal odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu spochybnila prípustnosť a opodstatnenosť tohto
opravného prostriedku povinného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie
proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu uvedené
v ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Povinný podal dovolanie proti uzneseniu odvolacieho
súdu o odmietnutí odvolania; takéto uznesenie nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým je
dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 prípustné.
Prípustnosť dovolania povinného prichádza v danom prípade do úvahy, len ak
v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba pripomenúť, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je
inak dovolanie procesne neprípustné.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
Povinný namieta, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,
je procesne nesprávny (vadný) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné
práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv. Podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k procesnej vade tejto povahy tieţ vtedy, ak
odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci procesné predpoklady pre
taký postup nie sú dané.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané
oneskorene. V zmysle § 42 ods. 1 veta tretia a štvrtá O.s.p. platí, ţe podanie urobené
telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predloţením jeho originálu; na podania, ktoré
neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
V danom prípade odvolací súd vychádzal z toho, ţe odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa bolo povinnému doručené 11. decembra 2009, lehota 15 dní na podanie
odvolania uplynula v pondelok 28. decembra 2009 a povinný podal odvolanie osobne (aţ)
30. decembra 2009.
V súdnom spise je za č.l. 120 zaloţená fotokópia telefaxom urobeného odvolania
povinného z 28. decembra 2009. Na č.l. 120 spisu je zaloţené odvolanie povinného datované
28. decembrom 2009, ktoré bolo osobne podané 30. decembra 2009 v podateľni súdu prvého
stupňa. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu svedčí o tom, ţe odvolací súd
predmetné telefaxové podanie a/ buď vôbec nepostrehol (nevšimol si jeho zaloţenie do spisu),
alebo b/ z dôvodu, ktorý v odmietajúcom uznesení nevysvetlil, povaţoval za právne
bezvýznamné, v dôsledku čoho dospel k záveru, ţe na toto telefaxové podanie nemusí vziať
zreteľ a ţe dňom podania odvolania je (aţ) deň osobného predloţenia odvolania v podateľni
súdu prvého stupňa (30. decembra 2009).
Z oboch vyššie uvedených prípadov vyplýva neistota a pochybnosti, či odvolanie bolo
skutočne podané aţ 30. decembra 2009. Dovolací súd v nadväznosti na tieto pochybnosti
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2007 sp. zn.
I. ÚS 119/07, v ktorom ústavný súd uviedol, ţe pokiaľ všeobecný súd nemá záver
o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku
preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný
prostriedok v zákonnej lehote podaný bol.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vykazoval postup odvolacieho súdu (či uţ
išlo o prípad uvedený pod a/ alebo b/) znaky procesnej vady konania odnímajúcej povinnému
moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Táto procesná vada je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania; zároveň je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušiť.
So zreteľom na túto procesnú vadu Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková