Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f1c/364505.49a15f.pdf
PDF · 165.47 KB
No categories available
6Tdo/27/2010
Najvyšší súd 6 Tdo 27/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika, sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 21. októbra 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. M. a spol.,
pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. o dovolaní obvineného N. G. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
5 To 45/2008 zo dňa 26. januára 2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. G. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 3T 55/06 zo dňa 2. apríla 2008,
bol obvinený N. G. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
si na doposiaľ nezistenom mieste, v doposiaľ nezistenom čase a nezisteným spôsobom
zadovážil a naďalej mal v nelegálnej držbe do 17. januára 2006, kedy bola na neho
v prenajatých priestoroch rodinného domu na ul. Z., v S. vykonaná domová prehliadka,
2 ks pištolí a to pištoľ zn. Walther Zella Mehlis, model 5, č. X., kal. 6,35 mm so zásobníkom
a 6 ks nábojov kal. 6,35 mm Browning a pištoľ zn. ČZ, vzor 75 Compact, bez výrobných
čísel, bez skúšobných značiek a roku overenia, kal. 9 mm LUger, pri ktorej je dôvodné
podozrenie, že jej záver a hlaveň boli odcudzené priamo z výroby ešte
pred jej kompletizáciou, avšak obidve zbrane sú streľbyschopného stavu, pričom v zmysle
ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive, ide u zbrane zn. Walther o zbraň
kategórie B, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a u zbrane
zn. ČZ 75 Compact ide o zbraň kategórie A, teda o zbraň zakázanú.
Za spáchaný trestný čin prvostupňový súd uložil obvinenému súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T 41/07 zo dňa 26. októbra 2007,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaných M. M., Ing. F. D., Ing. J. G., Ing. R. K.,
N. G. spod skutku v bode 1/ obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, sp. zn.
1Kv 136/05, právne kvalifikovaného ako trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mali
dopustiť tak, že :
od mesiaca október 2005 sa spolčili, koordinovane po vzájomnej deľbe úloh vyvíjali
na celom území Slovenskej republiky pod hrozbou násilia nátlak na poškodeného D. H., ktorý
na území Slovenskej republiky vykupoval akcie drobných akcionárov prvej vlny kupónovej
privatizácie a nútili ho k spolupráci takým spôsobom, že obžalovaný M. M. a obžalovaný
Ing. F. D. dňa 26. októbra 2005 oslovili poškodeného pri výkupe akcií v P. a vyzvali
ho k spolupráci a odvádzaniu provízie z odkúpených akcií za prístup k depozitáru
cenných papierov a keď odmietol, spoločne s obžalovaným N. G. organizovali na neho nátlak
tak, že obžalovaní M., Ing. D. a G. poslali za poškodeným, ktorý vykupoval dňa
22. novembra 2005 akcie v kultúrnom dome v K., obžalovaného Ing. R. K., ktorý začal
na tomto mieste vykupovať akcie za firmu C. a mal vzbudiť obavu u poškodeného, ktorému
podal mobilný telefón, na ktorý telefonoval obžalovaný M. a vyhrážal sa mu fyzickou
likvidáciou, ak od výkupu akcií neustúpi a obžalovaný G. poslal do kultúrneho domu
v K. obžalovaného Ing. J. G., ktorý ho mal poklepaním po ramene a odovzdaním pozdravu
od obžalovaného M. vystrašiť a svoj nátlak na poškodeného stupňovali tak, že postupne
koordinovane posielali na výkupné miesta poškodeného, obžalovaného Ing. K. a to dňa
22. novembra 2005 v P., 24. novembra 2005 v P., 7. decembra 2005 v B.
a 9. decembra 2005 v P., kde sa mu opäť obžalovaný Ing. K. vyhrážal násilím a nútil ho
k spolupráci a dal mu jeho telefón, kde sa mu ozval obžalovaný M., ktorý
ho opätovne nútil k spolupráci, pretože ho stojí veľké náklady mu škodiť, pričom od tohto
výkupu akcií obžalovaní nevedeli zistiť pobyt poškodeného, po ktorom pátrali
až do ich zadržania, oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
sú obvinení stíhaní.
Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor a obžalovaný
N. G.
Krajský súd v Košiciach na podklade podaných odvolaní rozhodol vo veci rozsudkom
26. januára 2010, sp. zn. 5 To 45/2008 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obvineného N. G.
S použitím § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému N. G.
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku, ktorým Okresný súd Košice I podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaných M. M.,
Ing. F. D., Ing. J. G., Ing. R. K., N. G. oslobodil spod skutku v bode 1/ obžaloby prokurátora
Krajskej prokuratúry Košice, sp. zn. 1 Kv 136/05, právne kvalifikovaného ako trestný čin
hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/61 Zb. účinného
do 31. decembra 2005, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní
stíhaní.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v tejto časti vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia 26. januára 2010.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dňa 19. mája 2010 dovolanie
obvinený prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch dovolania obvinený uviedol, že podáva dovolanie z dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Citovaným rozhodnutím, ako aj v konaní, ktoré
mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12, § 119 a § 295
Trestného poriadku ako aj v ďalších jeho ustanoveniach, pretože napadnutým rozhodnutím
bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, čím bol naplnený dôvod dovolania
v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Podstatou dovolania je skutočnosť, že Krajský súd
v Košiciach napriek dôkaznej núdzi sa nezaoberal v odvolaní predloženými dôkazmi, ktoré
vinu obvineného jednoznačne spochybňujú. Súd automaticky vyhlásil tvrdenia obvineného
za účelové bez toho, aby vykonal, či bližšie hodnotil ním navrhnuté dôkazy. “Je porušením
čl. 6 Dohovoru, ak súd zváži len skutočnosti predložené jednou stranou“. „Účastníci konania
musia mať príležitosť nielen predložiť každý dôkaz, ktorý je nutný k tomu, aby ich návrhy
uspeli, ale tiež musia byť oboznámení s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom
je ovplyvniť súd a musí mať možnosť sa k nemu vyjadriť“.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil
rozsudkom, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 To 45/2008
zo dňa 26. januára 2010, ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo,
bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12, § 119 a § 295 Trestného poriadku,
prípadne aj v ďalších jeho ustanoveniach, a to v neprospech obvineného N. G.
Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 5 To 45/2008 zo dňa 26. januára 2010.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por.
doručila na vyjadrenie rovnopis dovolania prokurátorovi, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol
dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že dovolanie bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonnej lehote a na mieste, kde možno
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). V súlade s ustanovením § 373
ods. 1 Tr. por. obvinený podal dovolanie prostredníctvom obhajcu. Po preštudovaní spisového
materiálu krajský súd zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 písm. c/, písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Obvinený v dovolaní uvádza dohovory, ústavu a právne predpisy, ktoré garantujú
právo obvineného na obhajobu a konkrétne v konaní porušenie práva na obhajobu bolo
podľa neho v tom, že súd sa nezaoberal dôkazmi, ktoré spochybňujú jeho vinu, nehodnotil
ním navrhované dôkazy a jeho obranné tvrdenia vyhodnotil ako účelové.
Citované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva smerujú k tomu, že dôkazy
nemôžu byť hodnotené jednostranne, dôkazy môže predkladať každý účastník konania,
a súd sa musí oboznámiť s každým dôkazom.
Najvyšší súd nezistil pochybenie v konaní prvostupňového a odvolacieho súdu
v takom rozsahu ako ich uvádza obvinený v dovolaní. Okresný súd sa s obhajobnými
tvrdeniami obvineného vysporiadal na str. 1432 – 1433 a krajský súd podrobne na niekoľkých
stranách vyhodnotil dôkazy, ktoré usvedčujú obvineného zo spáchanej trestnej činnosti
a vysporiadal sa s dôvodmi a dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, uviedol, prečo neuveril
tvrdeniam obvineného, ktoré uvádzal na svoju obhajobu.
K podanému dovolaniu treba uviesť, že v dovolaní neboli uvedené žiadne konkrétne
porušenia práva na obhajobu. To, že súd nevyhodnotil dôkazy tak, ako ich mal vyhodnotiť
podľa názoru obvineného nie je porušením práva na obhajobu.
Zmyslom základnej zásady, ktorú zaručuje právo na obhajobu je zabezpečenie ochrany
jeho zákonných práv a vzťahuje sa na celé trestné konanie a musia ho zabezpečovať všetky
orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdov. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť,
že zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyžaduje
zásadné porušenie práva na obhajobu.
Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený mal počas celého trestného konania možnosť
navrhovať, predkladať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, mal možnosť vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom. Súdy navrhované dôkazy správne vyhodnotili v súlade
so zákonom. Vyhodnotili všetky dôkazy v prospech i v neprospech obvineného. Všetky práva,
ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu boli v predmetnom konaní zabezpečené.
Vzhľadom na konštatované dôkazy a skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru,
že obvineným vytýkané pochybenia v konaní súdov prvého a druhé stupňa nie sú spôsobilé
naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v konaní
nedošlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.
Uvádzané pochybenia v konaní (jednostranné hodnotenie dôkazov, nevyhodnotenie
dôkazov v prospech obvineného) mali byť podľa obvineného aj dôvodom dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd nezistil dôvod na to, aby konanie obvineného mohlo byť kvalifikované
na základe dôkazov, ktoré vykonali súdy v prvom stupni a v odvolacom konaní podľa iného
ustanovenia ako bola uznaná vina obvineného. V konaní nebolo zistené ani porušenie iného
hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, keby bolo nesprávne posúdené konanie obvineného
a malo byť kvalifikované podľa iného ustanovenia Trestného zákona ako bolo posúdené.
Koncepcia dovolania v trestnom zákone, osobitne úprava dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“ vylučuje možnosť uplatnenia námietok
proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno preskúmavať
a hodnotiť správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov.
S poukazom na horekonštatované skutočnosti a dôkazy nie je naplnený ani dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a nie je možné preto vysloviť porušenie zákona
v konaní, ktoré predchádzalo dovolaniu a zrušiť rozsudok krajského súdu tak, ako to požaduje
obvinený v podanom dovolaní.
V posudzovanej veci neboli splnené základné podmienky preto, aby najvyšší súd
mohol vysloviť porušenie zákona, zrušil rozhodnutie krajského súdu a preto najvyšší súd
dovolanie obvineného podľa ustanovenia § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová