Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d42/361685.8071f0.pdf
PDF · 108.95 KB
No categories available
4Obo/59/2010
Najvyšší súd 4 Obo 59/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny
Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci
ţalobcu: Mgr. M. U. správca konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze, R., IČO:
X., N., proti ţalovanému: 1/ W. S. S., a. s., G., 2/ D. Ú., J., zast. Ing. Z. V. a 3/ F. R., súdny
exekútor, R., zast. JUDr. M. K., advokátom, H., o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
12,5% ročne od 10. decembra 2003 do zaplatenia, na odvolanie ţalovaného v 3. rade proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cbi/140/2005-Mš-217 z 28. apríla 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
34Cbi/140/2005-Mš-217 z 28. apríla 2010 v napadnutej časti voči ţalovanému v 3. rade
p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil povinnosť ţalovanému v 1. rade
zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 23 115,49 eur
od 10. decembra 2003 do 31. marca 2009 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému
v 2. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy
696,20 eur od 10. decembra 2003 do 21. marca 2007 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ţalovanému v 3. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5%
p. a. zo sumy 1 083,75 eur od 10. decembra 2003 do 6. októbra 2009 do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovaným v 1. aţ 3. rade uloţil povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 561,-- eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe sa ţalobca domáhal určenia, ţe výťaţok
z exekúcie vo výške 24 895,44 eur s príslušenstvom patrí do podstaty a ţalovaní v 1. aţ 3.
rade sú povinní ho vydať s príslušenstvom úpadcovi. Prvostupňový súd rozsudkom č. k.
34Cbi/140/05-Sn-158 z 8. januára 2009 určil, ţe výťaţok vo výške 24 895,44 eur
v exekučnom konaní č. EX 63/00, Er 638/00 vedenom na základe poverenia Okresného súdu
v Martine súdnym exekútorom F. R. v exekučnej veci oprávneného D. B., a. s., B., proti
povinnému E. Š., s. r. o., R., patrí do konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze.
Súd v konaní o zaplatenie úroku z omeškania doplnil dokazovanie v intenciách
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obo/32/2009 z 26. novembra 2009,
vyvodil právny záver, ţe ţalobcovi vzniklo právo na uplatnený úrok z omeškania
za oneskorené splnenie peňaţného záväzku. Dokazovaním mal za preukázané, ţe výška
úroku z omeškania v rozhodnom období korešponduje s výškou uplatneného úroku
z omeškania, a to 12,5% p. a. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe k vydraţeniu nehnuteľnosti
v exekučnom konaní došlo dňa 10. decembra 2003, a teda týmto dňom patril peňaţný
výťaţok z exekúcie do konkurznej podstaty úpadcu. Súd mal preukázané, ţe ţalovaný
v 1. rade uhradil ţalobcovi peňaţný výťaţok z exekúcie vo výške 23 115,49 eur dňa
31. marca 2009, ţalovaný v 2. rade uhradil vo výške 696,20 eur dňa 21. marca 2007
a ţalovaný v 3. rade vo výške 1 083,75 eur dňa 6. októbra 2009. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal jej náhradu vo výške
561 eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v 3. rade odvolanie v zákonom stanovenej
odvolacej lehote podľa ust. § 204 ods. 1 O. s. p. v časti, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
ţalobcovi úrok z omeškania a proti náhrade trov konania. Tvrdil, ţe najvyšší súd a následne aj
krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s otázkou charakteru vzťahu medzi ţalobcom
a ţalovaným v 3. rade. Ţalovaný v 3. rade, ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonáva verejnú moc, a preto vzťahy, do ktorých pri výkone exekučnej činnosti vstupuje,
nemôţu byť vzťahmi súkromnoprávnymi. Keďţe bezdôvodné obohatenie je inštitútom
súkromného práva, nevydaním odmeny súdneho exekútora z vykonanej exekúcie nemohlo
dôjsť zo strany súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu. Potom ani nemôţe byť
povinný platiť ţalobcovi úrok z omeškania, pretoţe taktieţ úrok z omeškania je
súkromnoprávny inštitút a nemôţe byť pouţiteľný vo verejnoprávnom vzťahu medzi
ţalobcom a ţalovaným v 3. rade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti tak, ţe ho zamieta a zároveň v tomto zmysle aj pozmenil náhradu
trov konania.
K odvolaniu ţalovaného v 3. rade sa vyjadril ţalovaný v 1. rade, ktorý zastáva názor,
ţe nevydaním odmeny súdneho exekútora z exekúcie došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu
a nesúhlasí s právnym názorom ţalovaného v 3. rade. Uvádza, ţe práve týmito úkonmi
spôsobil škodu ostatným ţalovaným v exekučnom konaní č. EX 63/020.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a preskúmal podľa ust. § 214 ods.
2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného v 3. rade
nie je moţné vyhovieť.
Ţalovaný v 3. rade namietal rozsudkom uloţenú povinnosť zaplatiť úrok z omeškania
vo výške 12,50% p. a. zo sumy 1 083,75 eur od 10. decembra 2003 do 6. októbra 2009,
argumentujúc, ţe ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti nemohlo z jeho strany
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a nemohol sa dostať ani do omeškania, nakoľko
nevystupoval vo vzťahu súkromnoprávnom.
Je pravda, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva výkon verejnej moci v rozsahu
ustanovenom Exekučným poriadkom a právny vzťah súdneho exekútora a účastníka
exekučného konania nemôţeme povaţovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho
exekútora nemôţe dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, ţe povinný mu na základe výzvy
zaplatí za výkon exekučnej činnosti.
Je potrebné rozlišovať však postavenie exekútora v prípade, keď v rámci exekúcie je
na majetok povinného vyhlásený konkurz.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe konkurz na majetok povinného - úpadcu bol vyhlásený
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 271/01 dňa 20. novembra 2002.
Týmto dňom sú zo zákona prerušené všetky konania, vrátane exekučného - § 14 ods. 1 písm.
d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní a podľa § 14 ods. 1 písm. e/ súčasťou podstaty sa stal celý
výťaţok, vrátane trov exekúcie s tým, ţe tieto trovy sa stali pohľadávkou ţalovaného v 3. rade
proti podstate, ktorú si však ţalovaný mohol uplatňovať v rámci konkurzného konania (§ 31
ods. 1 písm. f/ ZKV). Napriek prerušenému exekučnému konaniu súdny exekútor rozdelil
zexekvovanú sumu vydraţením nehnuteľného majetku dlţníka dňa 10. decembra 2003.
Nesporne bolo preukázané, ţe v rozpore zo zákonom (zák. č. 328/1991 Zb.) odmietol
vrátiť výťaţok do konkurznej podstaty, a preto podal správca konkurznej podstaty ţalobu
o vydanie výťaţku s príslušenstvom. Rozhodnutím súdu, a to rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 34 Cbi/140/05 bola mu uloţená povinnosť vydať časť výťaţku
v sume 1 083,75 eur do konkurznej podstaty úpadcu - E. Š., s. r. o. v konkurze,
so sídlom R. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 02. 2009.
Medzi ţalobcom a ţalovaným v 3. rade vznikol záväzkový (obligačný) právny vzťah,
z ktorého pre ţalovaného v 3. rade ako dlţníka vznikla povinnosť splniť peňaţný záväzok
veriteľovi – správcovi v celosti. Keďţe neoprávnene si uvedenú sumu ponechal resp. jej časť,
dostal sa do omeškania s jej vrátením a nesporne k pohľadávke patrí aj príslušenstvo, teda
úrok z omeškania, na ktorý ţalobcovi vzniklo právo tak, ako to prvostupňový súd správne
konštatoval v napadnutom rozsudku.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2
O. s. p.).
Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav veci i vo výpočte príslušenstva,
ktorý nebol rozporovaný účastníkmi konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Úspešnému ţalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretoţe ţalobca si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. októbra 2010
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová