Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/59/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci

ţalobcu: Mgr. M. U. správca konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze, R., IČO:

X., N., proti ţalovanému: 1/ W. S. S., a. s., G., 2/ D. Ú., J., zast. Ing. Z. V. a 3/ F. R., súdny

exekútor, R., zast. JUDr. M. K., advokátom, H., o zaplatenie úroku z omeškania vo výške

12,5% ročne od 10. decembra 2003 do zaplatenia, na odvolanie ţalovaného v 3. rade proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -217 z 28. apríla 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-217 z 28. apríla 2010 v napadnutej časti voči ţalovanému v 3. rade

p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil povinnosť ţalovanému v 1. rade

zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy 23 115,49 eur

od 10. decembra 2003 do 31. marca 2009 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému

v 2. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5% p. a. zo sumy

696,20 eur od 10. decembra 2003 do 21. marca 2007 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovanému v 3. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,5%

p. a. zo sumy 1 083,75 eur od 10. decembra 2003 do 6. októbra 2009 do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovaným v 1. aţ 3. rade uloţil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 561,-- eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe sa ţalobca domáhal určenia, ţe výťaţok

z exekúcie vo výške 24 895,44 eur s príslušenstvom patrí do podstaty a ţalovaní v 1. aţ 3.

rade sú povinní ho vydať s príslušenstvom úpadcovi. Prvostupňový súd rozsudkom č. k.

34Cbi/140/05-Sn-158 z 8. januára 2009 určil, ţe výťaţok vo výške 24 895,44 eur

v exekučnom konaní č. EX 63/00, Er 638/00 vedenom na základe poverenia Okresného súdu

v Martine súdnym exekútorom F. R. v exekučnej veci oprávneného D. B., a. s., B., proti

povinnému E. Š., s. r. o., R., patrí do konkurznej podstaty úpadcu E. Š., s. r. o. v konkurze.

Súd v konaní o zaplatenie úroku z omeškania doplnil dokazovanie v intenciách

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 26. novembra 2009,

vyvodil právny záver, ţe ţalobcovi vzniklo právo na uplatnený úrok z omeškania

za oneskorené splnenie peňaţného záväzku. Dokazovaním mal za preukázané, ţe výška

úroku z omeškania v rozhodnom období korešponduje s výškou uplatneného úroku

z omeškania, a to 12,5% p. a. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe k vydraţeniu nehnuteľnosti

v exekučnom konaní došlo dňa 10. decembra 2003, a teda týmto dňom patril peňaţný

výťaţok z exekúcie do konkurznej podstaty úpadcu. Súd mal preukázané, ţe ţalovaný

v 1. rade uhradil ţalobcovi peňaţný výťaţok z exekúcie vo výške 23 115,49 eur dňa

31. marca 2009, ţalovaný v 2. rade uhradil vo výške 696,20 eur dňa 21. marca 2007

a ţalovaný v 3. rade vo výške 1 083,75 eur dňa 6. októbra 2009. O náhrade trov konania súd

rozhodol podľa ust. a úspešnému ţalobcovi priznal jej náhradu vo výške

561 eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v 3. rade odvolanie v zákonom stanovenej

odvolacej lehote podľa ust. v časti, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

ţalobcovi úrok z omeškania a proti náhrade trov konania. Tvrdil, ţe najvyšší súd a následne aj

krajský súd sa nedostatočne vysporiadali s otázkou charakteru vzťahu medzi ţalobcom

a ţalovaným v 3. rade. Ţalovaný v 3. rade, ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti

vykonáva verejnú moc, a preto vzťahy, do ktorých pri výkone exekučnej činnosti vstupuje,

nemôţu byť vzťahmi súkromnoprávnymi. Keďţe bezdôvodné obohatenie je inštitútom

súkromného práva, nevydaním odmeny súdneho exekútora z vykonanej exekúcie nemohlo

dôjsť zo strany súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu. Potom ani nemôţe byť

povinný platiť ţalobcovi úrok z omeškania, pretoţe taktieţ úrok z omeškania je

súkromnoprávny inštitút a nemôţe byť pouţiteľný vo verejnoprávnom vzťahu medzi

ţalobcom a ţalovaným v 3. rade. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti tak, ţe ho zamieta a zároveň v tomto zmysle aj pozmenil náhradu

trov konania.

K odvolaniu ţalovaného v 3. rade sa vyjadril ţalovaný v 1. rade, ktorý zastáva názor,

ţe nevydaním odmeny súdneho exekútora z exekúcie došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu

a nesúhlasí s právnym názorom ţalovaného v 3. rade. Uvádza, ţe práve týmito úkonmi

spôsobil škodu ostatným ţalovaným v exekučnom konaní č. EX 63/020.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

rozsudok v napadnutej časti podľa ust. a preskúmal podľa ust. ods.

2 , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného v 3. rade

nie je moţné vyhovieť.

Ţalovaný v 3. rade namietal rozsudkom uloţenú povinnosť zaplatiť úrok z omeškania

vo výške 12,50% p. a. zo sumy 1 083,75 eur od 10. decembra 2003 do 6. októbra 2009,

argumentujúc, ţe ako súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti nemohlo z jeho strany

dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a nemohol sa dostať ani do omeškania, nakoľko

nevystupoval vo vzťahu súkromnoprávnom.

Je pravda, ţe exekútor v exekučnom konaní vykonáva výkon verejnej moci v rozsahu

ustanovenom Exekučným poriadkom a právny vzťah súdneho exekútora a účastníka

exekučného konania nemôţeme povaţovať za súkromnoprávny vzťah. Na strane súdneho

exekútora nemôţe dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tým, ţe povinný mu na základe výzvy

zaplatí za výkon exekučnej činnosti.

Je potrebné rozlišovať však postavenie exekútora v prípade, keď v rámci exekúcie je

na majetok povinného vyhlásený konkurz.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konkurz na majetok povinného - úpadcu bol vyhlásený

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24 K 271/01 dňa 20. novembra 2002.

Týmto dňom sú zo zákona prerušené všetky konania, vrátane exekučného - § 14 ods. 1 písm.

d/ Zákona o konkurze a vyrovnaní a podľa § 14 ods. 1 písm. e/ súčasťou podstaty sa stal celý

výťaţok, vrátane trov exekúcie s tým, ţe tieto trovy sa stali pohľadávkou ţalovaného v 3. rade

proti podstate, ktorú si však ţalovaný mohol uplatňovať v rámci konkurzného konania (§ 31

ods. 1 písm. f/ ZKV). Napriek prerušenému exekučnému konaniu súdny exekútor rozdelil

zexekvovanú sumu vydraţením nehnuteľného majetku dlţníka dňa 10. decembra 2003.

Nesporne bolo preukázané, ţe v rozpore zo zákonom () odmietol

vrátiť výťaţok do konkurznej podstaty, a preto podal správca konkurznej podstaty ţalobu

o vydanie výťaţku s príslušenstvom. Rozhodnutím súdu, a to rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. bola mu uloţená povinnosť vydať časť výťaţku

v sume 1 083,75 eur do konkurznej podstaty úpadcu - E. Š., s. r. o. v konkurze,

so sídlom R. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 02. 2009.

Medzi ţalobcom a ţalovaným v 3. rade vznikol záväzkový (obligačný) právny vzťah,

z ktorého pre ţalovaného v 3. rade ako dlţníka vznikla povinnosť splniť peňaţný záväzok

veriteľovi – správcovi v celosti. Keďţe neoprávnene si uvedenú sumu ponechal resp. jej časť,

dostal sa do omeškania s jej vrátením a nesporne k pohľadávke patrí aj príslušenstvo, teda

úrok z omeškania, na ktorý ţalobcovi vzniklo právo tak, ako to prvostupňový súd správne

konštatoval v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2

).

Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav veci i vo výpočte príslušenstva,

ktorý nebol rozporovaný účastníkmi konania, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v zmysle ust. ako vecne správne potvrdil.

Úspešnému ţalobcovi vzniklo v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretoţe ţalobca si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. októbra 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová