Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/40/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., s. r. o., M.S.,

zastúpený: J. K., advokát, H., proti ţalovanému: U., a. s., L., B.B., o splnenie povinnosti

vyplývajúcej z poistnej zmluvy vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 10. februára

2010, č. k.: -191, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom zo 16. apríla 2009, č. k.: -137 ţalobu

ţalobcu v celom rozsahu zamietol a trovy konania ţalovanému nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca sa návrhom

z 12. apríla 2006 domáhal zaplatenia sumy 5.495,85 Eur spolu s 13% ročným úrokom

z omeškania zo sumy 5.495,85 Eur od 06. 08. 2003 do zaplatenia, titulom zaplatenia

poistného plnenia z poistnej zmluvy.

Súd prvého stupňa zmluvný vzťah, ktorý medzi účastníkmi vznikol, vyhodnotil ako

obchodno-záväzkový v zmysle . Na zmluvu, ktorá bola

uzatvorená medzi účastníkmi konania, súd prvého stupňa v súlade s ust. § 261 ods. 6

aplikoval ustanovenia .

2

Súd prvého stupňa mal v konaní preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola

uzatvorená Poistná zmluva č. X. (ďalej len „poistná zmluva“) v zmysle ust. § 788 a nasl.

. Predmetom poistnej zmluvy, okrem iného, bolo poistenie

prevádzkovo-obchodného zariadenia aj pre prípad krádeţe a lúpeţe. Súčasťou poistnej

zmluvy boli všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku proti krádeţi a lúpeţi – 1999

(ďalej len „Všeobecné poistné podmienky“). Ţalobca si návrhom z 12. 04. 2006 uplatnil

nárok voči ţalovanému na poistné plnenie z poistnej zmluvy, z dôvodu, ţe nastala poistná

udalosť – krádeţ strojového zariadenia z priestorov ţalobcu, ktorej sa mali dopustiť I. K. a I.

B.. Rozsudkom Okresného súdu Martin z 28. 07. 2008, sp. zn.: , ktorý spolu

s uznesením Krajského súdu v Ţiline z 26.11.2008, sp. zn.: , nadobudol

26.11.2008 právoplatnosť, mal súd preukázané, ţe poistná udalosť, na základe ktorej ţalobca

ţiadal od ţalovaného vyplatiť poistné plnenie nenastala. Uvedeným rozsudkom boli

obţalovaní I. K. a I. B. oslobodení spod obţaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako

trestný čin krádeţe, nakoľko tento skutok, ktorého sa obţalovaní mali dopustiť tak, ţe dňa 25.

05. 2002 vnikli do priestorov firmy M., s. r. o., M. a z priestorov firmy odniesli 8 kusov

vysoko špecializovaných strojov na výrobu zipsov, podľa právoplatného rozsudku nie je

trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn.: súd prvého stupňa zistil, ţe

opísaný skutok súd nevyhodnotil ako trestný čin, ale ako uplatnenie zádrţného práva v zmysle

ust. . Na uplatnenie zádrţného práva boli splnené všetky

zákonné predpoklady. O úmysle obţalovaných uplatniť zádrţné právo, svedčí, ţe jeho

plánované uplatnenie nahlásili predstavitelia P., s. r. o.. B. na polícii, následne v zákonnej

lehote poţiadali o súpis súdneho vykonávateľa.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe nenastala poistná udalosť predpokladaná

v poistnej zmluve, a tým ani nevzniklo právo ţalobcu na plnenie v zmysle ust. § 797 ods. 2

. Pokiaľ nebol ustálený právny základ ţalobcu na poistné plnenie,

ţe poistná udalosť – krádeţe nastala, nemohla na strane ţalovaného vzniknúť povinnosť plniť

a z toho dôvodu nemoţno hovoriť, ţe nastala splatnosť poistného plnenia. Súd prvého stupňa

sa nestotoţnil s tvrdením právneho zástupcu ţalobcu, ţe ţalovaný mal povinnosť plniť

v lehote 15 dní od oznámenia skončenia vyšetrovania, ktoré vykonajú orgány polície

poistiteľovi v zmysle čl. 6 všeobecných poistných podmienok. K tomu oznámenie došlo

21. 07. 2003, kde polícia poistiteľovi oznámila, ţe prípravné konanie sa skončilo podaním

obţaloby. Pokiaľ nebola preukázaná poistná udalosť podľa poistnej zmluvy – krádeţ

strojového zariadenia, nevznikol ţalobcovi nárok na poistné plnenie zo strany ţalovaného ako

3

poistiteľa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej repuliky z 27. 03. 2003, sp. zn.: , podľa ktorého právny základ

práva poisteného na poistné plnenie je ustálené právoplatným rozsudkom. Súd zamietol návrh

právneho zástupcu ţalobcu na výsluch svedka I., ktorý bol v čase, kedy došlo k spornej

udalosti štatutárnym orgánom ţalobcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa skutočnosti, ktoré

mali byť preukázané svedeckou výpoveďou I. – ţe ţalobca si splnil povinnosť a oznámil túto

udalosť príslušným orgánom, neboli sporné s ohľadom na právoplatný rozsudok Okresného

súdu Martin z 28. 07. 2008, sp. zn.: .

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil, ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací

súd v odôvodnení uviedol, ţe sa stotoţňuje so skutkovým zhodnotením a právnym záverom

súdu prvého stupňa. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa v spojení

s odvolacími dôvodmi uviedol, ţe bolo nepochybné, ţe ţalobca sa ţalobou zo dňa

12. 04. 2005 domáhal zaplatenie 165.568,-- Sk, titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy

uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 01. 04. 2001, podľa čl. 6 Splatnosť poistného

plnenia všeobecných poistných podmienok, na tom skutkovom základe, ţe dňa 25. 05. 2002

do priestorov ţalobcu, vnikli dvaja páchatelia I. K. a I. B., ktorí svojím konaním spôsobili

škodu. Uvedené konanie bolo vyšetrované pod ČVS: OÚJP – X.-2002 a bolo skončené dňa

18. 07. 2003 s návrhom na podanie obţaloby. Túto skutočnosť oznámil ţalovaný ţalobcovi

listom zo dňa 23. 09. 2009. Z ust. vyplýva, ţe

skutočnosť, s ktorou je spojený vznik poistiteľa plniť (poistná udalosť), musí spĺňať dve

podmienky – dve zloţky, a takouto je vznik náhodnej udalosti v zmluve bliţšie označenej,

a následne ţe z nej vznikla škoda. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Odvolací

súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nepreukázal splnenie základu pre

vznik práva na poistné plnenie k momentu vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, a to ţe

nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, v súvislosti s tým, ţe

sa vychádzalo z právoplatných rozhodnutí v trestnej veci, a to rozsudku Okresného súdu

Martin sp. zn.: zo dňa 28. 07. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Ţiline sp. zn.: zo dňa 26. 11. 2008. Na to, aby súd prvého stupňa mohol prijať

záver, či skutočne došlo k poistnej udalosti, pre ktorú bol v poistenej zmluvy dojednaný druh

poistenia (krádeţ a lúpeţ), podstatným bolo zhodnotenie vo vyššie uvedenej trestnej veci,

s vysloveným právnym záverom, ţe skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe, súd

po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov neposúdil ako trestný čin krádeţe, ale

4

uplatnenie zádrţného práva v zmysle (druhá veta) . Ak

teda poistná udalosť – krádeţ preukázaná nebola, tak nebol preukázaný prvý atribút, pre vznik

povinnosti poistiteľa plniť v zmysle , a preto ani nemohla

nastúpiť „splatnosť“ v zmysle . Samotný poukaz na list

ţalovaného z 23. 09. 2003, ktorým ţalobcovi oznámil, ţe listom zo dňa 21. 07. 2003 mu

OÚJP PZ SR v M. oznámil, ţe vyšetrovanie bolo skončené s návrhom na podanie obţaloby

voči obvineným z trestného činu krádeţe, vo väzbe k tvrdeniu splatnosti poistného plnenia

podľa čl. 6 všeobecných poistných podmienok, ako doručenie rozhodnutia orgánov polície

poistiteľovi, je relevantné len potiaľ, pokiaľ uţ v rámci vyvolaného súdneho konania dôjde

k preukázaniu skutočnosti, ţe základ – poistná udalosť, bol daný. Vzhľadom k tomu, ţe súdne

konanie skončilo právoplatným rozhodnutím so záverom, ţe nedošlo ku krádeţi, t. z. nedošlo

k poistnej udalosti definovanej vo všeobecných poistných podmienkach, nebol daný základ

pre vznik práva na plnenie ţalobcovi. Splatnosť nároku je sekundárna a nastupuje len v tom

prípade, ak je preukázaný základ.

V odvolacom konaní bol úspešný ţalovaný, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov

odvolacieho konania a vznik takýchto trov nebol preukázaný, preto odvolací súd ţalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom navrhol, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu

5.495,85 Eur s úrokom z omeškania 13 % p. a. z tejto sumy od 06. 08. 2003 do zaplatenia

a trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom v zmysle (ďalej len „“)

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

Dovolateľ k samotným dôvodom dovolania uviedol, ţe dovolací súd odvolanie

ţalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa prejednal a o odvolaní rozhodol v zmysle

ust. 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania. V zmysle napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu sa k odvolaniu písomne vyjadril aj ţalovaný, pričom toto vyjadrenie

konajúci súd ţalobcovi nedoručil. Odvolací súd teda rozhodol bez toho, aby povaţoval

5

za potrebné ţalobcu oboznámiť so všetkými tvrdeniami ţalovaného, a aby dal ţalobcovi

moţnosť sa s týmito tvrdeniami vysporiadať. Táto skutočnosť je o to závaţnejšia, ţe odvolací

súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, t. j. aj prípadné nahliadnutie do súdneho spisu

(ktoré, vzhľadom na rozhodovaciu prax Európske súdu pre ľudské práva, nemá ţiadnu právnu

relevanciu) nebolo realizovateľné (ţalobca nemal k dispozícii spisovú značku odvolacieho

konania). Dovolateľ má za to, ţe takýmto postupom súdu bolo porušené jeho právo

na spravodlivý súdny proces (minimálne v obsahovej zloţke tohto práva týkajúcej sa rovnosti

zbraní), t. j. právo ustanovené v SR, Dohovoru. Dovolateľ

má za to, ţe princíp rovnosti zbraní, jedna z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu

vyţaduje, aby kaţdá strana mala primeranú moţnosť predniesť svoju záleţitosť

za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči jej oponentovi (ESĽP – Dombo

Beheer B.V. v. Holandsko, 1993, Ankerl v. Switzerland, 1996, Komanický v. Slovensko,

2002). Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahrňuje aj právo na kontradiktórne

konanie, v ktorom strany musia mať moţnosť nielen predloţiť dôkazy nevyhnutné

na podporu úspešnosti svojej ţaloby, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa ku všetkým

predloţeným dôkazom alebo stanoviskám s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie (Nideröst-

Huber v. Švajčiarsko, 1997, Mantovanelli v. Francúzsko, 1997). Odňatie moţnosti konať pred

súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie v odvolacom konaní a v konaní pred súdom

prvého stupňa dovolateľ vidí aj v skutočnostiach, ktoré uviedol vo vyjadreniach v konaní pred

súdom prvého stupňa, ako aj vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

Dovolateľ ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa mal rozsudkom Okresného súdu Martin

sp. zn.: zo dňa 28. 07. 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ţiline

sp. zn.: zo dňa 26. 11. 2008, za preukázané, ţe predpokladaná poistná udalosť – krádeţ

strojového zariadenia, nenastala. Pokiaľ nebola preukázaná poistná udalosť, nevznikla

povinnosť ţalovaného plniť. Súd prvého stupňa oprel argumentáciu o rozsudok Najvyššieho

súdu SR zo dňa 27. 03. 2003, sp. zn.: . Ţalobca uzatvoril so ţalovaným poistnú

zmluvu, v ktorej suma pre prípad krádeţe a lúpeţe bola dohodnutá na 1.281.674,-- Sk

s ročným poistným pre túto udalosť 2.310,-- Sk. Poistná udalosť nastala dňa 25. 02. 2002

a bola oznámená orgánom činným v trestnom konaní. V zmysle všeobecných zmluvných

podmienok povaţovalo šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti ţalovaného plniť

za skončené doručením rozhodnutia orgánov polície poistiteľovi. Prokurátor nie je orgánom

polície, ale orgán činný v trestnom konaní. Postup ţalovaného, ktorý odďaľoval poskytnutie

poistného plnenia po doručení obţaloby prokurátorom, je konaním v rozpore s poistnou

6

zmluvou. Rozhodnutie orgánov polície bolo ţalovanému doručené dňa 21. 07. 2003 a od tejto

doby začala plynúť 15–dňová lehota splatnosti poistného. Tomuto zmluvnému ustanoveniu

zodpovedá ust. , pričom ide o kogentné ustanovenie,

ktoré poskytuje poistenému širšiu ochranu ako všeobecné zmluvné podmienky, pretoţe

stanovuje lehotu 1 mesiaca na skončenie vyšetrovania, inak je povinný poskytnúť primeraný

preddavok. Širšia ochrana spočíva v tom, ţe poistený nahlasuje poistnú udalosť okamţite

a poistiteľ musí uţ za mesiac poskytnúť primeraný preddavok. Škoda spôsobená poistnou

udalosťou vychádza v tomto prípade z presne zdokumentovaného stavu prípravného konania

a znaleckého posudku. Pokiaľ sa súd prvého stupňa a odvolací súd odvolávajú na rozhodnutia

súdov v trestnom konaní, ktoré im boli oznámené v roku 2009, aplikujúc tak ust. § 154

, ide o nesprávne právne posúdenie, pretoţe toto ustanovenie sa nedotýka

hmotnoprávnych predpisov, ktoré vznik, zmenu alebo zánik práv, či povinností viaţu

na určitý okamih. , ktorý je hmotnoprávnym predpisom

v spojení s čl. 6 všeobecných poistných podmienok určuje, kedy vznikla povinnosť

ţalovaného plniť. Orgány polície resp. súdy môţu trestné veci rozhodovať aj 7 či 8 rokov,

a ustanovenia sú potom v praxi neaplikovateľné. Skutočnosť

rozhodnutia súdu v trestnom konaní, je irelevantná vzhľadom na právny vzťah poistiteľa

a poisteného, pretoţe tento vzťah je výlučne občianskoprávny a rozhodnutie v trestnom

konaní, môţe mať výlučne vplyv na postavenie poistiteľa voči tretím osobám, s ktorými nie je

v zmluvnom vzťahu.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe trvá na svojich

prednesoch a písomných stanoviskách a ţiada, aby Najvyšší súd SR potvrdil rozsudky

Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Ţiline ako právne odôvodnené a vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

7

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, a preto prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle V ustanovení

, sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania, lebo v konaní

došlo k vadám v tomto ustanovení uvedených. Dovolací súd je vţdy povinný prihliadnuť

na tieto procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Dovolateľ naplnenie ust. vidí v tom, ţe odvolací súd nedoručil

dovolateľovi vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu ţalobcu, a následne o odvolaní ţalobcu

rozhodol v zmysle bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd teda

rozhodol bez toho, aby ţalobcu oboznámil so všetkými tvrdeniami ţalovaného, a aby dal

ţalobcovi moţnosť sa s týmito tvrdeniami vysporiadať. Ţalobca nemohol nahliadnuť

do spisu, nakoľko nedisponoval spisovou značkou odvolacieho konania.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade

s . neobsahuje ustanovenie podľa

8

ktorého má súd prvého stupňa alebo odvolací súd povinnosť doručiť ţalobcovi resp.

účastníkovi, ktorý podal odvolanie vyjadrenie k tomuto odvolaniu.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody dovolania

môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle bol odvolací súd v danej veci rozsahom a dôvodmi

odvolania viazaný.

S poukazom na uvedené ustanovenia, ak by odvolací súd doručil ţalobcovi vyjadrenie

k odvolaniu, ţalobcovi by uplynula lehota na podanie odvolania, a tým by nemohol relevantne

reagovať na vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu.

Odvolací súd vţdy nariadi pojednávanie v prípadoch uvedených v ust. § 214

ods. 1 Je na úvahe odvolacieho súdu, či v ostatných prípadoch nariadi pojednávania.

Odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, keď v danej veci nenariadil pojednávanie,

nakoľko dôvod uvedený v § 214 ods. 1 nie je daný, t. z. nariadenie pojednávania bolo na vôli

odvolacieho súdu, a tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva ţalobcu.

Tvrdenie, ţe ţalobca nedisponoval spisovou značkou v danej veci sa nezakladá

na pravde, nakoľko 28. 12. 2009 bolo ţalobcovi doručené uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým bol ţalobcovi oznámený deň a miesto vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Spisová

značka odvolacieho súdu bola v predmetnom uznesení uvedená.

Dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou

v

Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v

Najvyšší súd preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa v spojení

s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je tento opravný prostriedok prípustný.

9

Pokiaľ ţalobca v dovolaní poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci, ide

o skutočnosti, ktorými v zmysle moţno dovolanie odôvodniť, ale

v dovolacom konaní ich moţno zohľadniť, aţ vtedy, ak je dovolanie prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Keďţe

úspešnému účastníkovi, t. j. ţalovanému, trovy dovolacieho konania nevznikli, dovolací súd

mu ich preto nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. októbra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková