Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
68a/361352.a808b5.pdf
PDF · 143.32 KB
No categories available
6Sžo/527/2009
Najvyšší súd 6Sžo/527/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobcu S., so sídlom M., IČO: X., zastúpeného doc. JUDr. R.,
PhD., JSD., advokátom advokátskej kancelárie P., spol. s r. o., so sídlom B., IČO: X., proti
žalovanej Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova č.8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 01. júla 2008, č. RL/35/2008 a
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/135/08-50 zo dňa
29. septembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S/135/08-50, zo dňa 29. septembra 2009 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet
právneho zástupcu žalobcu doc. JUDr. R. vo výške 145,85 eura do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom zo dňa 29. septembra 2009 Krajský súd v Bratislave podľa
§ 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zrušil rozhodnutie
žalovanej zo dňa 01. júla 2008 č. RL/35/2008 a vec vrátil jej na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že predmetom prejednávania
veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej - Rady pre vysielanie a retransmisiu
(ďalej len ,,Rada“) vo veci správneho konania č. 121 - PgO - 1778/2008 a rozhodnutie Rady
č. RL/35/2008 zo dňa 01. júla 2008. V tomto konaní Rada ako orgán príslušný podľa § 4
ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene
zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon
o vysielaní a retransmisií“) postupujúc podľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisií vydala
rozhodnutie podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisií, ktorým uložila
žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti uvedenej
v § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií tým, že dňa 15. februára 2008 o cca 12:30
hod. odvysielala na programovom okruhu R. politicko – publicistický program ,,Z prvej
ruky“, v ktorom nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť daného programu.
Citujúc judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 25. júna 2002
sp.zn. 4Sž/27/02 uverejnený pod č. Rs 55/2003 v Zb. sr. č. 3/2003 str. 59), v zmysle ktorej
upozornenie je samostatným druhom sankcie a svojim charakterom je výchovným opatrením,
ktorého cieľom je výlučne prevencia; svoju úlohu splní len vtedy, ak obsahuje poučenie,
postup a navedenie pre ďalšiu činnosť; u vysielateľov totiž nemožno očakávať, že rovnakú
povinnosť porušia tou istou reláciou alebo príspevkom; teda upozornenie musí stanoviť jasné
pravidlá pre ním riešený typ programu najmä, ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom
spracovania alebo prezentácie, Krajský súd v Bratislave uviedol, že odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia takéto pravidlá neobsahuje.
Prvostupňovému súdu tiež nebolo zrejmé, či žalobca má možnosť zaradiť
do vysielania programu (,,Z prvej ruky“) reakciu dotknutých osôb a akým spôsobom by takéto
vstupy žalobcom boli zabezpečené. Podľa krajského súdu neboli splnené predpoklady
na vyvodenie zodpovednosti žalobcu formou uloženej „pokuty“ (správne malo byť
„upozornenie na porušenie zákona“ alebo iba „sankciu“).
Vzhľadom na uvedené, po naštudovaní administratívneho spisu, rozhodnutia
žalovaného, žaloby a vyjadrenia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného treba zrušiť, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Na záver krajský súd uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že zo strany
žalovaného došlo k porušeniu § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“),
pretože žalovaný možnosť upravenú v uvedených ustanoveniach správneho poriadku
žalobcovi dal, čo vyplýva z administratívneho spisu.
Rozhodnutie o náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave odôvodnil ustanovením
§ 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z toho, že žalobca v konaní mal úspech.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podala žalovaná v zákonnej lehote
odvolanie.
Podľa názoru žalovanej krajský súd nesprávne právne posúdil skutkový stav veci,
na základe čoho dospel k vydaniu nesprávneho a nezákonného rozhodnutia.
Žalovaná má za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila
skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona.
Má za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku,
nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového
stavu, zisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že žalobca nebol na svojich
právach ukrátený rozhodnutím, ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté rozhodnutie
žalovanej a jej postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca sa v zákonnej lehote proti odvolaniu žalovanej písomne vyjadril a navrhol
odvolanie žalovanej zamietnuť z dôvodov, že žalovaná sa odvolaním domáha zrušenia
napadnutého rozsudku napriek tomu, že pri uvedenom odvolacom dôvode podľa § 221 ods.1
OSP to nie je možné. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je žalovanou odôvodnené
a neobsahuje návod pre žalobcu, ktorý by mohol považovať za jasné pravidlá pre riešený typ
daného programu. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave považuje za vecne
správny, vydaný v súlade so zákonom a navrhuje napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP)
a odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (§ 250ja ods. 2 veta
prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá a § 211 ods. 2 OSP), a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve
je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).
Podľa § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný zabezpečiť
objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko – publicistických
programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského
charakteru.
Podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii za porušenie povinnosti
uloženej týmto zákonom alebo osobitným predpisom rada ukladá sankciu – upozornenie
na porušenie zákona.
Z obsahou pripojeného súdneho a administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, že správne konanie bolo začaté dňa 29. apríla 2008
na podnet Rady, ako orgánu príslušného podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. n/ zákona
o vysielaní a retransmisii, pre dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti ustanovenej v § 16
písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii tým, že dňa 15. februára 2008 žalobca na okruhu R.
o cca. 12:30 hod. v rámci programu ,,Z prvej ruky“ odvysielal diskusiu s troma hosťami,
obsahom ktorej boli otázky týkajúce sa aktuálneho spoločenského vývoja krajiny, a to:
- novela zákona o dôchodkoch a odchodu ľudí z „druhého piliera“,
- návrh tlačového zákona,
- obnovenie kandidatúry strany Smer – SD v Strane európskych socialistov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že predmetom
preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu,
ktorým rozhodnutím č. RL/35/2008, žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie
na porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, za porušenie
ustanovenia § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii (nie „pokutu“, ako v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza krajský súd).
Z ustanovenia § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii vyplývala pre vysielateľa
povinnosť v odvysielanom programe zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť, pričom
v zákone o vysielaní a retransmisii absentuje ich výklad a nie sú dané jasné pravidlá
pre posudzovanie konkrétnych programov z hľadiska objektívnosti a nestrannosti. Táto
absencia poskytuje Rade, ako aj súdom, preskúmavacím jej rozhodnutia, vlastný samotný
výklad pre konkrétne typy programov.
Je preto potrebné vždy daný výklad vysvetľovať špecificky na konkrétny odvysielaný
typ programu tak, aby z následného rozhodnutia konštatujúceho ich porušenie bolo zrejmé
nielen, že správny orgán vzhliadol zo strany vysielateľa nerešpektovanie objektívnosti
a nestrannosti príspevku, ale aj reálne uskutočniteľný návod spejúci k zabezpečeniu
objektívnosti a nestrannosti v budúcnosti vysielaných typov daných programov, keďže
upozornenie, ako je už citované vyššie, je výlučne výchovným opatrením s cieľom
prevencie a túto úlohu môže splniť len vtedy, ak obsahuje poučenie a navádzacie postupy
pre ďalšiu činnosť, pričom musí určitým spôsobom stanoviť jasné pravidlá pre nim riešený
typ programu (bližšie pozri Rs 55/2003).
Najvyšší súd rovnako ako krajský súd však požadované výchovné atribúty
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej nenachádza.
Podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné hodnotiť jednotlivé vyjadrenia
komentátorov v danom type programu izolovane, ale je potrebné ich hodnotiť v kontexte
celého obsahu programu.
Stotožňujúc sa s názorom krajského súdu ani najvyššiemu súdu nie je zrejmé,
ako by bolo možné do vysielania tohto typu programu ,,Z prvej ruky“, zaradiť reakciu
dotknutých predstaviteľov (predstaviteľov vlád, strán, medzinárodných organizácií,
dotknutých asociácií, poslancov a samotného premiéra) a akým spôsobom by takéto vstupy
mala dramaturgia žalobcu zabezpečiť. Vychádzajúc z toho, že daný program vysielaný
v piatok je koncipovaný tak, že v piatok majú priestor na diskusii komentátori (hostia), ktorí
komentujú zúčastnených aktérov politických rozhodnutí v priebehu týždňa a podľa
doterajších postojov dávajú predpoklad, že diskusia bude odrážať pluralitu názorov,
a že pozvaní hostia môžu svoje názory a argumenty prezentovať priamo, naživo
a bez akéhokoľvek vytrhnutia z kontextu a navyše s možnosťou reagovania na otázky
poslucháčov.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republike Krajský súd v Bratislave
v odôvodnení svojho rozsudku postup žalovanej podrobne vyhodnotil a právne posúdil
správne. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovanou uloženú sankciu označil krajský súd
nesprávne ako „pokutu“, táto chyba v danom prípade nemala na správnosť jeho rozhodnutia
vplyv (§ 212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Takto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,
že námietky žalovanej vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené a nie sú spôsobilé privodiť
ani zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Preto v zásade
sa stotožniac s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení jeho
rozhodnutia, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
že v konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, ich náhradu v sume 145,85 eura na základe vyčíslenia
žalobcom (§ 151 ods. 1 a ods. 4 OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP),
a to za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie sa k odvolaniu žalovanej z 10.12.2009
á 115,90 eura + 1 x režijný paušál á 6,95 eura, spolu 122,85 eura + 19 % DPH z tejto sumy
t. j. 23,34 eura, spolu 146,19 eura, to všetko podľa § 11 ods. 3 (t. č. ods. 4), § 14 ods. 1
písm. b/, § 16 ods. 3 a § 19 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (do 31.05.2010).
Nakoľko právny zástupca žalobcu vyúčtoval sumu 145,85 eura najvyšší súd
s ohľadom na ustanovenie § 151 ods. 1 OSP v spojení s § 212 ods. 3 OSP a § 246c ods. 1
veta prvá OSP) mu priznal ním takto požadovanú sumu.
Náhradu trov konania zaplatí žalovaná na účet, resp. k rukám právneho zástupcu
žalobcu (§ 49 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 ods. 3 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá
OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková