Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/39/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného Š. M. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení

účinnom do 1. januára 2006 a iné na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2010 v Bratislave

o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. mája 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Š. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/

v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil rozsudok Okresného súdu

Topoľčany z 11. septembra 2009, sp. zn. , vo výroku o vine v bode 1/

a vo výroku o treste.

Podľa krajský súd rozhodol tak, že sa obžalovaný Š.

M. podľa oslobodzuje spod obžaloby okresnej prokuratúry

v Topoľčanoch z 3. októbra 2010, sp. zn. , pre skutok v bode 1/ tejto obžaloby,

právne posúdený ako trestný čin sprenevery podľa ,

v znení účinnom do 1. januára 2006 (skutok v bode 1/ výroku rozsudku Okresného súdu

Topoľčany).

Zároveň krajský súd za skutok v bode 2 výroku rozsudku Okresného súdu Topoľčany,

pre ktorý bol obžalovaný M. uznaný vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného

podľa § 148 a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 uložil menovanému

podľa § 148a Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a pre jeho výkon

obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej

skupiny.

Krajský súd taktiež podľa zamietol odvolanie poškodeného – P. T. a.s.

Skutok v bode 2/ rozsudku okresného súdu, výrok o vine ohľadom ktorého ponechal

odvolací súd nedotknutý bol v tomto výroku skutkovo popísaný tak, že obžalovaný Š. M. ako

konateľ spoločnosti M. spol. s r. o. T. v období od 1.6.2000 do 31.7.2003 v T. napriek tomu,

že z miezd zamestnancov spoločnosti riadne a v plnej výške zrazil finančné prostriedky

vo výške 928.687,- Sk /30.826,76 Eur/ určené na splatnú daň, poistné na dôchodkové

zabezpečenie, nemocenské poistenie a zdravotné poistenie, tieto v deň výplat zadržal, nedal

príkaz na ich odvedenie určeným príjemcom, a použil ich na zabezpečenie iných finančných

potrieb spoločnosti, pričom Daňovému úradu Topoľčany takto neuhradil sumu na dani zo

závislej činnosti vo výške 155.564,- Sk/5.163,78 Eur/, Sociálnej poisťovni pobočka

Topoľčany sumu 553.969,- Sk /18.388,40 Eur/, Všeobecnej zdravotnej poisťovni pobočka

Topoľčany sumu 188.432,- Sk /6.254,80 Eur/, Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo

pobočka Nitra sumu 12.396,- Sk /411,47 Eur/, Spoločnej zdravotnej poisťovni Bratislava

sumu 14.834,- Sk /492,40 Eur/ a Zdravotnej poisťovni Sideria – Istota, expozitúra Topoľčany

sumu 3.492,- Sk /115,91 Eur/.

Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal dovolanie obvinený prostredníctvom

obhajcu písomným podaním zo 4. augusta 2010, doručeným Okresnému súdu Topoľčany

6. augusta 2010.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/, eventuálne aj

písm. c/ tohto ustanovenia, ktorý vecne doložil takto:

„V konaní pred Okresným súdom Topoľčany došlo na pojednávaní 23. marca 2009

k zmene v zložení senátu, keď po úmrtí jedného z prísediacich pána E. A. tohto v senáte

nahradila prísediaca I. K..

Predsedníčka senátu v rozpore s ustanovením účinného

do 1. januára 2006 nevykonala odznova celé dokazovanie, ale iba oboznámila podstatný

obsah dovtedajšieho pojednávania a dokazovania na ňom vykonaného.

Za dôkazy, ktoré boli vykonané nezákonným spôsobom možno podľa

ustálenej súdnej praxe považovať aj tie, ktoré neboli vykonané vôbec, alebo boli vykonané iba

ich oboznámením (spomenutím spravidla predsedu senátu, že také dôkazy boli vykonané),

bez toho, aby boli skutočne vykonané v súlade so zásadou bezprostrednosti a ústnosti. Takým

postupom došlo podľa môjho názoru i k porušeniu práva na obhajobu, pretože

pri riadne vykonávaných dôkazoch by som mal právo, klásť otázky, namietať ich obsah,

mohol by tak urobiť môj obhajca, k čomu však nedošlo práve pre nevykonanie dôkazov.

Toto pochybenie si nevšimol a nenapravil ani v odvolacom konaní Krajský súd

v Nitre.

Na tejto skutočnosti nemení nič ani skutočnosť, že som súhlasil so zmenou

prísediaceho, pretože predsedníčka senátu Okresného súdu v Topoľčanoch ma náležite

nepoučila o následkoch môjho súhlasu so zmenou zloženia senátu. Jeden z prísediacich – I. K.

tak v podstate nevedela o mojom prípade nič. Napriek tomu váhou svojho hlasu rozhodovala

a prispela k môjmu odsúdeniu.“

Ako ďalší právny dôvod dovolania označil dovolateľ dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ s nasledujúcim odôvodnením:

„Naproti tomu, že pri zisťovaní skutkového stavu okresný súd dospel k záveru, že som

nikdy nemal úmysel neuhradiť zrazené poistné a daň, o čom svedčí aj moje rokovanie

o týchto dlžných sumách s daňovým úradom a poisťovňami, uznal ma za vinného

z úmyselného trestného činu. Pritom dokazovaním bolo preukázané, že sumy zrazených daní

a poistného som neuhradil kvôli platobnej neschopnosti firmy a nie kvôli tomu, že by som

chcel svojvoľne ukrátiť svojich zamestnancov o ich zákonné dávky a nároky. O tom svedčí

i moja platobná disciplína pred a po inkriminovanom skutku. Dočasná platobná neschopnosť

mojej firmy bola pritom vyvolaná blokádou účtu mojej firmy orgánmi činnými v trestnom

konaní – okresným prokurátorom, ktorý bol za toto počínanie odvolaný z funkcie.

Domnievam sa preto, že hoci skutok tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu

je zistený správne, avšak môj úmysel k zistenému konaniu nebol preukázaný žiadnym

dôkazom, a preto by dovolací súd mal napraviť toto pochybenie.

Ide o výlučne právnu a nie skutkovú otázku, ktorá prislúcha dovolaciemu súdu. Podľa

môjho názoru som sa dopustil len nezaplatenia dane a poistného, nie však neodvedenia.

pretože pri tomto trestnom čine páchateľ koná úmyselne, predstiera nedostatok prostriedkov

alebo poukazuje na to, že nemá žiadne. Ja som však finančné prostriedky skutočne nemal,

a to som avizoval i daňovému úradu i poisťovniam. Z týchto dôvodov som ani nechcel

spáchať protiprávne konanie ba ani som nebol uzrozumený s následkom takého môjho

konania a pre prípad, že k takému následku dôjde, som s ním nemohol byť uzrozumený,

pretože som nemal prostriedky ako zabrániť následkom nezaplatenia dane a poistného. Mohol

som len prepustiť zamestnancov a tým znížiť náklady firmy.“

Na základe uvedeného dovolateľ uzatvára:

„Z týchto dôvodov navrhujem, aby Najvyšší súd SR, ako súd dovolací vyslovil

podľa účinného od 1. januára 2006, že rozsudkom Okresného

súdu v Topoľčanoch sp. zn. z 11. septembra 2009 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 27. mája 2010 bol porušený zákon

v ustanoveniach , , a účinného do 1. Januára 2006

v môj neprospech,

podľa účinného od 1. januára 2006 napadnuté rozhodnutia zrušil

a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, strafili podklad a

podľa účinného od 1. januára 2006 prikázal Okresnému súdu

v Topoľčanoch, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“

Najvyšší súd ako dovolací súd predbežne preskúmal vec podľa

a konštatoval, že dovolanie je proti napadnutému rozhodnutiu prípustné ( ), bolo

podané včas a na zákonom určenom súde ( ), po vyčerpaní riadneho opravného

prostriedku ( ), prostredníctvom obhajcu ( ) a označuje chyby

konania a právny dôvod dovolania.

Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že zrejmé nie sú splnené dôvody

dovolania podľa , preto prerokoval vec len na neverejnom zasadnutí podľa

Dovolací dôvod podľa a

V prvom rade platí, že dotknuté fakticky a právne v dovolaní uplatnené okolnosti

a na ne sa viažuce dôvody neboli dovolateľom v pôvodnom konaní uplatnené najneskôr

v konaní pred dovolacím súdom, čím nie je splnená podmienka dovolania podľa

Bez ohľadu na túto okolnosť je však potrebné konštatovať nasledovné:

Postupom prvostupňového a v nadväznosti na to i odobrením tohto postupu odvolacím

súdom nemohlo dôjsť k založeniu žiadneho z označených dovolacích dôvodov.

Predsedníčka senátu Okresného súdu Topoľčany postupovala v intenciách § 219

ods. 2 v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len ) a na hlavnom

pojednávaní konanom 23. marca 2009 sa opýtala obvineného, či súhlasí so zmenou zloženia

senátu, keďže jeden z prísediacich zomrel.

Podľa dotknutého ustanovenia pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní

oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo

zostavenie senátu alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávania vykonané

znovu; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu.

Obvinený poskytol súhlas na zmenu zloženia senátu podľa zápisnice z hlavného

pojednávania po porade so svojím obhajcom.

Táto okolnosť vylučuje pochybnosť o obsahu a procesnom smerovaní tohto prejavu

vôle.

Aj bez ohľadu na to však nie je žiaden dôvod domnievať sa, že by predsedníčka senátu

obvinenému nevysvetlila, čo ním poskytnutý súhlas znamená (navyše v danej situácii je to aj

bez vysvetlenia zrejmé, keďže iný význam ako pokračovanie v konaní bez opätovného

vykonania dokazovania tento súhlas nemôže mať).

Následne došlo k oboznámeniu podstatného obsahu doterajšieho pojednávania,

čím boli požiadavky pre kontinuálne pokračovanie v dokazovaní na hlavnom pojednávaní

podľa splnené.

Opäť nie je ničím podložený a ako účelový sa javí v dovolaní vyslovený

predpoklad, že do vo veci konajúceho senátu novozaradená prísediaca K. rozhodovala bez

toho, aby o prípade niečo vedela. Takto by bolo možné spochybniť automaticky výkon

rozhodovacej pôsobnosti u prísediaceho (alebo sudcu pri profesionálnom zložení senátu, napr.

v odvolacom konaní), ak z pohľadu procesnej strany aktívne pri verejnom prerokúvaní veci

nevystupoval, resp. rozhodnutie ústne alebo písomne neodôvodňoval. Sprostredkované

oboznámenie sa s výsledkami dokazovania pri zmene zloženia senátu potom zákon vo vyššie

citovanom ustanovení pripúšťa (podľa v súčasne účinnom znení ešte

v širšom rozsahu). Napokon, bariérou vecnej nesprávnosti a nezákonnosti rozhodovania súdu

prvého stupňa je odvolacie konanie, ku ktorému tu došlo pri revízii rozsudku Okresného súdu

Topoľčany Krajským súdom v Nitre v plnom rozsahu.

Namietaná okolnosť zmeny zloženia senátu teda nemohla vyvolať narušenie

zákonného rámca, a to ani tejto zmene predchádzajúceho, ani po nej nasledujúceho vykonania

dôkazov, čo aj pri dodržaní ním upraveného postupu zabezpečuje. Tým

je v posudzovanej veci eliminovaný dovolací dôvod podľa

Keďže práva obhajoby v oboch vyššie uvedených etapách dokazovania neboli ani inak

v kontexte zmeny zloženia senátu dotknuté, je zrejmá i absencia dovolacieho dôvodu podľa

Dovolací dôvod podľa

Viazanosť dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou skutku, ako bol zistený súdom

v preskúmavanom rozhodnutí (resp. rozhodnutiach) je v zmysle citovaného ustanovenia

zrejmá. Podľa neho totiž dovolací súd pri hodnotení správnosti právneho posúdenia skutku

alebo použití iného hmotnoprávneho ustanovenia nemôže správnosť a úplnosť zisteného

skutku skúmať a meniť.

V tomto rámci je potom potrebné a zároveň výlučne možné len posúdiť, či skutkový

popis v bode 2/ výroku o vine rozsudku Okresného súdu Topoľčany pri správnom použití

zodpovedá zákonným znakom použitej právnej kvalifikácie (trestný čin

neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006).

Tomuto záveru je potrebné prisvedčiť bez potreby všeobecného dopĺňania právnej

argumentácie oboch vo veci skôr konajúcich súdov.

Pokiaľ ide o konkrétne dovolacie námietky uplatnené v tomto smere obvineným,

ku ním najvyšší súd uvádza:

Okresný súd zjavne nedospel k záveru, že obvinený nikdy nemal úmysle daň a poistné

uhradiť, ako to uvádzajú dôvody dovolania. Jeho úmysel je v popise priebehu skutkového

deja vo výroku o vine vyjadrený formuláciou, výslovne sa týkajúcou riadne a v plnej výške

na účel zákonného odvodu z miezd zamestnancov zrazených prostriedkov, v znení: „zadržal,

nedal príkaz na ich odvedenie určeným príjemcov a použil ich na zabezpečenie iných

finančných potrieb spoločnosti.“

Takto vyjadrený postup, spájajúci zadržaní riadne zrazených prostriedkov s ich

neodvedením určeným príjemcom a ich odlišným komerčným použitím zreteľne vyjadruje

úmysel, tak ako je charakterizovaný v § 3 písm. a) Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 (§ 15 písm. a/ Tr. zák. v súčasne účinnom znení).

Hodnotenie dôkazov v zmysle dovolateľom tvrdenej platobnej neschopnosti, resp.

nedostatku prostriedkov prekračuje rámec dovolacieho konania a v tomto smere sú vyššie

uvedené skutkové zistenia okresného a v konečnom dôsledku krajského súdu (ktoré

vyznievajú významovo opačne než dotknuté dovolacieho námietky) v konaní o dovolaní

nepreskúmateľné a tieto zistenia nemôže dovolací súd skúmať, meniť ani dopĺňať.

Keďže ani tento dovolací dôvod zrejmé nie je daný, odmietol najvyšší súd dovolanie

obvineného Š. M. na neverejnom zasadnutí podľa (

Z.z. v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. októbra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková