Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/103/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: JUDr. J., bytom Ž., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v konaní o starobnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. mája 2010 č. k. –49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 18. mája 2010 č. k. –49 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: X. zo dňa 24.08.2009 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o

priznanie starobného dôchodku. V svojom odôvodnení citujúc ustanovenia

- a , , 60 ods. 2,

o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „“) a

2

- o sociálnom zabezpečení (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) uviedla, že navrhovateľovi bol od 1. apríla 1996 priznaný výsluhový príspevok ( a o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky), ktorý bol od 1. júla 2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok ( o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre nárok na výšku

výsluhového príspevku boli zhodnotené nasledujúce doby:

- doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1970 do 27. septembra 1972 v I. kategórii

funkcií a

- doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1. februára 1973 do 31. marca 1996

v I. kategórii funkcií.

Podľa v znení platnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa

považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

Podľa občan, ktorý vykonával

pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo

3

II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.

Ďalej odporkyňa vyslovila názor, že pre nárok na starobný dôchodok nie je možné

pre splnenie vekovej podmienky uvedenej v ustanoveniach a zohľadniť celú dobu základnej vojenskej služby ako aj profesionálnej služby, tzn. ani výkon zamestnania vo zvýhodnenej I. kategórii funkcií, nakoľko „sa doba nehodnotí podľa a citovaného , resp. podľa a o sociálnom poistení.“

Následne odporkyňa v svojom rozhodnutí konštatovala, že nakoľko odporca nesplnil

podmienky nároku pre starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005, potom mu môže nárok na starobný dôchodok vzniknúť podľa , ak dovŕšil vek najmenej 62 rokov, čo sa však v jeho prípade nestalo.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ na Krajský súd

v Bratislave opravný prostriedok z 30.09.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odporkyne ako správne

v zmysle potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Svoje rozhodnutie s citáciou ustanovení § 65 ods. 1 a 2, § 273 ods. 5, § 60 ods. 2, § 255

ods. 5, , , ods. 1 a , a a , a , , , a , a tiež a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov krajský súd odôvodnil tým, že navrhovateľ podľa neplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, nakoľko vek 62 rokov nedovŕšil (v času podania žiadosti mal navrhovateľ dovŕšených 58 rokov veku).

Ďalej krajský súd uviedol, že navrhovateľ k 31.12.2003 (zánik účinnosti

) dovŕšil vek 52 rokov, preto vekovú podmienku na nároku na starobný dôchodok podľa , na pomerný starobný dôchodok podľa a pomerný starobný dôchodok podľa nesplnil. V prípade

4

navrhovateľa pri zohľadnení ustanovení a 58 ods. 1 písm. a) a b) je nesporné, že navrhovateľovi do doby trvania služobného pomeru bola zahrnutá aj celá doba trvania služobného pomeru pred 01.01.1993, ktorá je taktiež rozhodujúca na vznik nároku na starobný dôchodok podľa , pričom skutočnosť, že tento služobný pomer trval pred nadobudnutím účinnosti nie je podľa krajského súdu rozhodujúca.

Taktiež krajský súd neakceptoval námietku navrhovateľa, že postupom a rozhodnutím

odporkyne bol porušený Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, nakoľko navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok ani podľa a ani podľa . Preto nie je podľa krajského súdu možné konštatovať, že by odporkyňa porušila princíp zachovania nadobudnutých práv na starobné dôchodky v minulosti, pretože podmienkou takej úvahy je skutočnosť, že nárok na starobný dôchodok vôbec vznikol.

III.

Odvolanie navrhovateľa/stanovisko odporkyne

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.08.2010 (č. l. 62) proti rozsudku prvostupňového

súdu navrhovateľ po citácia základných argumentov odporkyne a krajského súdu uviedol svoje podstatné právne skutočnosti, a to:

- výkon služby v I. kategórie funkcií v období od roku 1970 do roku 1996,

- výkon služby v I. kategórie funkcií mu nebol pri priznaní príspevku za službu zhodnotený,

- nikdy mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale iba príspevok za službu,

- zákonný text uvedený v ods. l, 4, 5 a ods. l a 2

o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení ako aj na Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) zverejnený v Zbierke ,

- dobu 19 rokov v službe I. kategórie funkcií splnil ku dňu 01.02.1989 a vek 56 rokov

dovŕšil 07.02.2007 a

- podľa navrhovateľa tento nikdy netvrdil, že nadobudol nárok na starobný dôchodok

v roku 1992; mal tvrdiť iba to, že do 31.12.1992 splnil podmienku doby služby v I. kategórii funkcií v dĺžke minimálne 19 rokov a splnil tým podmienku na zníženie dôchodkového veku.

Svoj právny názor opieral o niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, a to sp. zn.

- (splnenie vekovej podmienky nároku na starobný dôchodok)

- (nezapočítame doby profesionálnej služby),

- (zohľadnenie doby profesionálnej služby v ozbrojených zboroch),

5

- (k aplikácii Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných

dávkach).

Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ požadoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporkyne a vec jej vráti na ďalšie konanie.

Zo stanoviska odporkyne zo dňa 20.08.2010 (č. l. 68) vyplýva, že dôvody uvedené

navrhovateľom nepovažuje odporkyňa za relevantné a trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedeného preto odporkyňa požadovala rozsudok napadnutý odvolaním

ako vecne správny potvrdiť.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (

ods. 2 záver vety ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý

rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích

dôvodov postupom uvedeným v v spoj. s potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

6

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení

zaoberal na prvom mieste možnosťou aplikácie ustanovení na žiadosť

navrhovateľa o starobný dôchodok. Zo spisu je zrejmé, že navrhovateľ o priznanie starobného

dôchodku požiadal dňa 27.09.2009, tzn. v zmysle za účinnosti

tohto zákona.

Jedným z právnych účinkov tohto zákona je v zmysle .

zrušenie ku dňu 01. januára 2004 a od tohto dátumu je možné sa

dovolávať právnych účinkov zrušeného (ako doterajšieho právneho

predpisu) iba na základe prechodných ustanovení účinného zákona, tzn. Siedmej časti

Základným prechodným ustanovením pre konanie o nárokoch o dávkach dôchodkového

zabezpečenia, kam by žiadosť podaná navrhovateľom mohla spadať, je ustanovenie § 259

Toto ustanovenie uprednostňuje na toto konanie predpisy účinné

do 31. decembra 2003 s odchýlkami uvedenými v

Rozhodnou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia je to,

že konania o nárokoch na dávky a ich výplatu, ktoré vznikli pred 31.12.2003 neboli k tomuto

dátumu ukončené. Navrhovateľ sa v svojej argumentácii o vzniku nároku na starobný

dôchodok najmä odvoláva na ust. o zrušení pracovných

kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení v spojení s potvrdením

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 25. mája 2009, ktorým bola zhodnotená doba

7

základnej vojenskej služby žalobcu od 01.10.1970 do 27.09.1972 v I. kategórii funkcií a doba

služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.02.1973 do 31.03.1996 v I. kategórii funkcií.

Hoci navrhovateľ v svojej argumentácii poukazuje dôsledne na

o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení,

Najvyšší súd musí na tomto mieste konštatovať, že ide o nesprávnu argumentáciu, lebo tento

právny predpis iba zmenil navrhovateľom citované ustanovenie § 174 ods. 1 zák. č.

na navrhovateľom citovaný dátum „po 31. decembri 1992“, ktorý bol neskôr

zmenený na „po 31. decembri 1999“, čo však už navrhovateľ v svojom odvolaní opomenul

zdôrazniť.

Podľa v znení platnom pred jeho zrušením

občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne

službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok

tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie

funkcií.

Podľa v hore citovanom znení podmienkou vzniku

nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo

služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto

účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády

Československej socialistickej republiky č.

Žalobca však nepreukázal a ani neargumentoval v svojom odvolaní, že jeho

zamestnanie, ktoré by spĺňalo podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok, by trvalo

k 31. decembru 1999. Naopak v svojom odvolaní citoval text ust. § 174 ods. 2 zák. č.

s účinnosťou od 01. júna 1992, ktorý obsahuje dátum 31.12.1992, čo je však

pre účely tohto konania vzhľadom na ďalšie legislatívne úpravy ust. § 174 neaktuálne.

8

Na základe uvedených skutočností správne rozhodol krajský súd, ak napadnuté

rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporkyne má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia. Uvedené

rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je

logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského

súdu postupom podľa v spoj. s rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava sociálno-poistných vzťahov

vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 26. októbra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová