Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžso/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: K., nar. X., bytom M., zast.: JUDr. D.,

advokátom so sídlom M., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica

29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo dňa 20. novembra 2009 č. k. -30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 20. novembra 2009 č. k. -30 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: 322-1005-GC-04/2009 zo dňa 10.02.2009 žalovaná ako odvolací

správny orgán s odvolaním sa na o sociálnom

poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) vypustila text:

2

„.... Vám predpisuje za obdobie 07/2004, 08/2004, 09/2004, 10/2004,

11/2004, 12/2004 poistné na nemocenské poistenie v sume 7.548,00 Sk, poistné

na invalidné poistenie v sume 2.265,00 Sk, poistné na rezervný fond v sume

1.041,00 Sk. Spolu v sume 12.516,00 Sk“

a doplnila text :

„.... Vám predpisuje za mesiace júl 2004 a august 2004 poistné

na nemocenské poistenie v sume 536,00 Sk, poistné na starobné poistenie v sume

2.432,00 Sk, poistné na invalidné poistenie v sume 730,00 Sk, poistné na rezervný

fond v sume 336,00 Sk. Spolu v sume 4.034,00 Sk.“

a zvyšnú časť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710017105-GC04/05

zo dňa 09. mája 2005 vo veci predpisu poistného potvrdila.

Podľa . v znení účinnom

ku dňu vydania prvostupňového správneho rozhodnutia do pôsobnosti pobočky patrí

rozhodovať v prvom stupni o poistnom.

Vo svojom rozhodnutí žalovaná uviedla, že žalobkyňa predložila Sociálnej poisťovni,

pobočka Prešov, Výpis z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003,

podľa ktorého žalobkyňa dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej

činnosti za uvedený rok v sume 92.957,– Sk.

S odkazom na ustanovenia § 129 ods. 1 a 2, § 130 písm. c), § 131 ods. 1 písm. c), § 132

písm. c), , dospela žalovaná k záveru,

že žalobkyňa bola v súlade s citovanou právnou úpravou povinná od 01. júla 2004 platiť

poistné na nemocenské poistenie v sume 268 Sk mesačne, poistné na starobné poistenie

v sume 1.216 Sk mesačne, poistné na invalidné poistenie v sume 365 Sk mesačne a poistné

do rezervného fondu v sume 168 Sk mesačne, tzn. spolu 2.017 Sk mesačne.

Ďalej s odkazom na a na základe dodatočného

daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003, v ktorom uviedla

príjmy zo živnosti (viď o dani z príjmov) v sume 52.328,– Sk,

tzn. v sume nižšej ako je ustanovená výška príjmu na vznik povinného poistného vzťahu.

3

Preto podľa žalovanej až dňa 19. novembra 2008 boli tieto skutočnosti zo strany správcu dane

potvrdené. Na základe predložených skutočností mala žalovaná potvrdené, že žalobkyni

zanikla účasť na povinnom nemocenskom poistení a na povinnom dôchodkovom poistení

samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. septembra 2004 spoločne povinnosťou platiť

poistné na sociálne poistenie.

Samotná žalobkyňa podľa odôvodnenia žalovanej porušila ustanovenia § 128 ods. 1

písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1

a poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie

a poistné do rezervného fondu nezaplatila v súlade s citovaným zákonom.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa na Krajský súd v Prešove včas žalobu

zo dňa 23.04.2007.

Krajský súd ako súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu žalovanej a prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná.

Pri svojom rozhodnutí s odkazom na ustanovenia § 21 ods. 1 a 3, § 138 ods. 8 a 11,

§ 144 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a 4, § 143 ods. 1 a § 218 ods. 1 a 2

vychádzal zo skutkového stavu, že žalobkyňa podala na Sociálnej

poisťovni, pobočka Prešov dňa 14.07.2004 prihlášku občana do sociálneho poistenia

(formulár Registračný list fyzickej osoby).

Pre krajský súd bolo nesporné, že žalobkyňa začala podnikať ako samostatne zárobkovo

činná osoba od 15.08.2003. Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2003 podala dňa

31.03.2004 a dňa 30.06.2004 ho doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov. Podľa výpisu

z daňového priznania v kolónke „príjmy zo živnosti“ žalobkyňa uviedla sumu 92.957,– Sk.

4

S odkazom na ustanovenie ďalej krajský súd uviedol,

že žalovaná v súlade so zákonom konštatovala, že žalobkyni vzniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2004, nakoľko jej príjem z podnikania

(zo živnosti) bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11

zákona ( 92 957,-Sk).

Následne, lebo žalobkyňa podala dňa 02.08.2004 správcovi dane dodatočné daňové

priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2003 s opravenou sumou 27.370,– Sk, podľa

krajského súdu tiež postupovala žalovaná zákonne, pokiaľ zmenila rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu a predpísala žalobkyni poistné na nemocenské poistenie.

starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné na rezervný fond iba za mesiaca júl a august

2004 a za obdobie od septembra 2004 poistné žalobkyni už nepredpisovala.

Navyše sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobkyne, že v konaní sa posudzoval

vznik sociálneho poistenia za obdobie roku 2003 a preto pre posúdenie hmotnoprávnych

podmienok pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa mali použiť

predpisy platné a účinné v roku 2003, teda o sociálnom zabezpečení.

Naopak, podľa krajského súdu žalovaná správne aplikovala ustanovenia ,

lebo vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia posudzovala žalovaná za rok

2004 (nie za rok 2003).

Takisto si krajský súd neosvojil argumentáciu žalobkyne, že žalovaná postupovala

bez legálneho vymedzenia pojmu „príjem“. Podľa krajského súdu ustanovenie § 21 ods. 1

pri definovaní tohto pojmu vychádza z odkazu na osobitný predpis,

ktorým v súčasnosti je o dani z príjmov.

III.

Odvolanie žalobkyne a stanovisko žalovanej

Svoje odvolanie zo dňa 04.01.2010 (č. l. 35) proti rozsudku prvostupňového súdu

žalobkyňa odôvodnila tým, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový a právny stav

veci, nevysporiadal sa so všetkými (najmä písomnými) argumentmi žalobkyne, preto

5

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní správneho orgánu

bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia.

Základom odvolania je námietka žalobkyne, že žalovaná bez legálneho vymedzenia

pojmu príjem v postupovala pri rozhodovaní o vzniku sociálneho

poistenia v jej prípade ako samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), tzn. bez opory

v zákone.

Ďalej zotrvala aj na ďalších námietkach bližšie rozobraných v žalobe, a to najmä

a) nesprávny úradný postup pobočky žalovaného voči žalobkyni ešte v roku 2004,

keď bola neopodstatnene a protiprávne vyzvaná na podanie prihlášky – registračného

listu SZČO z dôvodu vzniku povinného poistenia,

b) pri správnej aplikácii o sociálnom zabezpečení

na posudzovanie príjmov žalobkyne z roku 2003 bez ohľadu na to, že sociálne

poistenie vzniklo v roku 2004, už ani pri prvom daňovom priznaní nedosiahol príjem

žalobkyne výšku stanovenú pre vznik sociálneho poistenia,

c) v čase vydania nového žalobou napadnutého správneho rozhodnutia už žalovaná mala

všetky relevantné informácie a teda disponovala vedomosťou, že žalobkyňa po oprave

daňového priznania nedosiahla hranicu príjmov z podnikania pre vznik poistenia.

Súčasne žalobkyňa navrhla podľa , aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako odvolací súd prerušil konanie a postúpil návrh Ústavnému súdu

Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska, lebo v konaní sa má aplikovať diskriminačné

ustanovenie § 21 zák. č. 46102003 Z.z. Za týmto účelom bol k žalobe priložený podrobný

rozbor výkladu pojmu „príjem“, ktorý je v predpisoch sociálneho poistenia kritériom na vznik

alebo zánik účasti na sociálnom poistení SZČO, a jeho dopad na sociálno-poistné vzťahy –

argumenty 1 až 7. Záverom žalobkyňa položila konkrétnu otázku - : „Z čoho som mala žiť,

odkiaľ som si mala požičať chýbajúcu sumu 4.091 Sk ? Je sociálna poisťovňa skutočne

sociálnou poisťovňou ?

Ďalej právny zástupca žalobkyne na jej pokyn podaním z 19.01.2010 predložil súdu

upravené podanie žalobkyne označené „K odvolaniu proti rozsudku z 20.11.2009“, ktoré má

tvoriť súčasť podaného odvolania. Z obsahu podania vyplýva, že sa opätovne zaoberá

6

analýzou pojmu príjem. V tabuľke č. 1 podala prehľad o praktickom výpočte odvodov

pre Sociálnu poisťovňu. V tabuľke č. 2 poukázala na diskrimináciu, ktorá podľa žalobkyne

vyplýva z postupu pobočky žalovanej v Prešove voči určitej skupine samostatne zárobkovo

činným osobám a tento stav trvá 6 rokov, tzn. že SZČO je povinná platiť odvody rovnako

z minimálnej mzdy pri hrubom príjme nižšom ako je mesačná minimálna mzda a zároveň

rovnako odvádza samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej SZČO), ktorá má v hrubom

príjem 17.798 Sk mesačne.

Z vyjadrenia žalovaného (č. l. 46) zo dňa 21.01.2009 vyplýva, že v odvolaní sa

nenachádzajú žiadne nové, právne dôvody, ktoré by podľa žalovanej odôvodňovali zrušenie

napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná pridržiava svojho písomného

vyjadrenia z 18. júna 2009.

K podnetu žalobkyne na prerušenie súdneho konania a ďalej, aby návrh bol postúpený

Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sa žalovaná nevyjadrila. V ostatných argumentoch

sa žalovaná stotožnila s argumentáciou krajského súdu. Na základe uvedeného navrhla,

aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

7

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Je nepochybné, že žalobkyni bolo dňa 31.07.2003 vydané živnostenské oprávnenie

vo forme živnostenského listu č. OÚ-B2003/41757/2/TRS a tým začala spĺňať od dátumu

účinnosti podmienky SZČO podľa citovaného zákona,

tzn. že stala osobou oprávnenou prevádzkovať živnosť. Jedným z právnych následkov štatútu

SZČO je vznik povinnej účasti ( ) na nemocenskom a dôchodkovom

poistení podľa stavu hospodárenia tejto osoby ku dňu 01.07. nasledujúceho roku, tzn. v čase

účinnosti

Podľa účinného k 01.07.2004 povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká

od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos

súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11, a zaniká 30. júna kalendárneho roka

nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním

a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho

základu uvedeného v § 138 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

8

Preto sa Najvyšší súd stotožnil s postupom krajského súdu, ktorý na prejednávanú vec

správne aplikoval , lebo vzhľadom na hore uvedené sa ako irelevantné

javí tvrdenie žalobkyne, že sa na ňu nemohli ustanovenie vzťahovať

s ďalšou argumentáciou žalobkyne, že pri správnej aplikácii

o sociálnom zabezpečení bez ohľadu na to, že sociálne poistenie vzniklo v roku 2004, musela

žalovaná zistiť, že ani pri prvom daňovom priznaní nedosiahol príjem žalobkyne zákonnú

výšku stanovenú pre vznik sociálneho poistenia podľa citovaného

Ďalej má Najvyšší súd z priloženého spisu preukázané, že prostredníctvom

Registračného listu FO –prihláška sa žalobkyňa od 01.07.2004 zaregistrovala v pobočke

žalovanej s tým, že ku dňu 30.03.2004 bolo predtým podaný „Výpis z daňového priznania“

deklarujúci príjmy žalobkyne zo živnosti v sume 92.957,– Sk a následne, dňa 02.08.2004

žalobkyňa oznámila, že jej príjmy zo živnosti po podanom dodatočnom daňovom priznaní

klesli na sumu 27.370,- Sk, a potom, dňa 29. marca 2005, podala žalobkyňa druhé dodatočné

daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2003, podľa ktorého jej príjmy z podnikania a inej

samostatnej činnosti predstavovali sumu 52.331,– Sk. Na tomto mieste musí Najvyšší súd

konštatovať, že ak žalobkyňa mala, resp. má dojem, že bola pobočkou žalovaného

neopodstatnene a protiprávne vyzvaná na podanie prihlášky – Registračného listu SZČO,

čo ďalej kvalifikuje ako nesprávny úradný postup tejto pobočky žalovanej voči žalobkyni,

potom jej slovenský právny poriadok ponúka iné prostriedky nápravy tohto nežiaduceho stavu

(napríklad protest prokurátora podaný 05.12.2008). Preto aj v tomto prípade správne krajský

súd postupoval, ak sa najskôr zameral na právne vyhodnotenie hore uvedených skutočností.

S uvedenou zmenou vo vymeriavacom základe (od 92.957,– Sk cez 27.370,- Sk

až k sume 52.331,– Sk) slovenský právny poriadok spája právne následky, na ktoré prvý krát

upozornil okresný prokurátor vo svojom podaní z 03.12.2008.

Podľa v znení platnom v čase podania prvého

dodatočného priznania hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na

základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného

správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia

9

a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské

poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie

správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.

Na základe uvedeného malo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, tzn. žalobkyne v zmysle hore citovaného

ustanovenia s príslušnými následkami zaniknúť dňom

31. augusta 2004. Na tomto právnom názore sa zhodli okresný prokurátor, žalovaná

ako aj krajský súd.

Žalobkyňa sa však snaží svoj spor o zaplatenie poistných odvodov za mesiace júl

a august 2004 posunúť do roviny výkladu daňovo-právneho pojmu „príjem“, ktorý je

nepochybne kľúčovým kritériom pre vznik ktorejkoľvek účasti SZČO v sociálno-poistných

vzťahoch.

Avšak na tomto mieste Najvyšší súd musí konštatovať, že citačné odkazy v právnom

predpise vo forme poznámky pod čiarou nevníma ako text s konštitutívnymi ale naopak

s interpretačnými účinkami. Ak v ustanovení v znení účinnom

k 01.07.2004 je vložený odkaz č. 34 odkazujúci na ustanovenia § 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona

č. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nie je možné bez ďalšieho

z toho vyvodiť záver (ku ktorému dospela žalobkyňa v svojom odvolaní), že žalovaná

vykladala pojem „príjem“ nesprávne, keď sa mala pri svojom výklade opierať a odvolávať

na obsolétny a neplatný predpis, tzn. v roku 2004 zrušený o dani

z príjmov. Takisto za tejto situácie by bolo podľa Najvyššieho súdu prinajmenej nesprávne,

ak by sa mal výklad pojmu príjem dogmaticky vykonať prostredníctvom v tom čase

existujúceho ustanovenia nového o dani z príjmov, ktorý

upravuje príjmy z kapitálového majetku, ako správne argumentovala žalobkyňa.

Hore uvedený výklad žalobkyne ani nepodporuje tlačivo „Výpis z Daňového

priznania“, ktorý má v svojom riadku 02 zachytený nasledovný informatívny text: „príjmy

10

zo živnosti (tab. č. 2, r. 2, stl. 1 daň. priznania B1, tab. č. 1, r. 2, stl. 1 daň. priznania B2,

tab. č. 2, r. 4, stl. 1 daň. priznania B3l). “

Na základe uvedeného pre Najvyšší súd jednoznačne vyplýva poznatok, že v danom

prípade pojem príjem predstavuje historický právnu skutočnosť, ktorá celkom vyhovuje

obsahu ustanovenia v hore citovanom znení ako aj

prechodnému usmerneniu

Podľa na daňové povinnosti za rok 2003

a predchádzajúce roky s výnimkou podľa odseku 14 [pre prejednávanú vec irelevantné]

a na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných do 31. decembra

2003 podľa o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

a vyplatených do 31. januára 2004 a na vykonanie ich ročného zúčtovania sa použije zákon

č. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Na sankcie vyrubené

od 1. januára 2004 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Najvyšší súd sa tiež musel vysporiadať s návrhom žalobkyne na prerušenie konania

a podania podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky na preskúmanie ústavnosti

spochybňovaného ustanovenia

V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky o práve na zákonného sudcu

(napr. alebo ) pre Najvyšší súd vyplýva, že na podanie návrhu

ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov nemá vplyv

skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu

na preskúmanie súladu právneho predpisu s alebo medzinárodnými dohovormi je teda

činnosť súdu, ktorý návrh podáva, a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musel prijať

osobné (vnútorné) presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Podľa

Ústavného súdu Slovenskej republiky ide teda o osobné presvedčenie sudcu

a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu „robil poštára“ s ústavným

súdom.

11

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka

veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská

republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom Ústavného súdu, že predmetom jeho konania je

skúmanie súladu (zákonnosti) právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom

vyššej právnej sily, nie skúmanie prípadného rozporu právnych predpisov rovnakej právnej

sily. Táto právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych

predpisov je daná ustanovením . Tiež z ustanovenia

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov sa výslovne uvádza to isté; tzn. že predmetom konania Ústavného súdu o súlade

právnych predpisov je skúmanie súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym

predpisom vyššej právnej sily. Rovnako prostredníctvom

ods. 3, z ktorého vychádza hore uvedené ustanovenie súdom

ukladá prerušiť konanie len v prípade, že všeobecný súd sa domnieva, že iný právny predpis

odporuje zákonu. Potreba tohto postupu potom nie je daná iba na základe splnenia

podmienky, že o ústavnosti zákonného ustanovenia má pochybnosti účastník. Základ jeho

argumentácie je hore uvedený záver, že vykonávať samostatne zárobkovú činnosť je právom

jednotlivca, a s výkonom tohto práva je spojené množstvo právnych následkov vo forme

verejnoprávnych povinností, medzi ktoré je nutné zaradiť aj povinnosť platiť poistné

po splnení zákonných predpokladov.

Najvyšší súd preto po dôslednom prerokovaní žiadosti žalobkyne vrátane jej podania

z 19.01.2010 na neverejnom zasadnutí senátu s prihliadnutím na hore uvedené názory

nedospel k záveru, že je nutné vyhovieť žalobkyni a neosvojil si názor o protiústavnosti

napadnutých ustanovení

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp.zn. ,

12

pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu

postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešnej žalobkyni právo

na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava povinnosti zaplatiť poistné ako

osobe zúčastnenej na sociálnom poistení, resp. sociálnom zabezpečení je spojená

s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 26. októbra 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová