Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžh/2/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne akciovej spoločnosti

S. T., a. s., so sídlom N., IČO: X., zastúpenej JUDr. E. H., advokátkou so sídlom R., proti

ţalovanému Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138

z 21. decembra 2005, ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 2005/DZ/2/1/047

zo 14. apríla 2005, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -90 zo dňa 18. septembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -90 zo dňa 18. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného

č. 2007/DZ/R/2/025 zo dňa 27.04.2007 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, ţe konanie ţalobkyne, ako bolo ţalovaným

zistené v správnom konaní a ním kvalifikované, naplnilo všetky zákonom vyţadované znaky

deliktuózneho konania s dostatočnou intenzitou narušiť slobodu hospodárskej súťaţe

chránenú v zmysle o ochrane hospodárskej

súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

2

neskorších predpisov (ďalej len „ZoOHS“ alebo „“)

a ţe z argumentácie ţalovaného počas správneho konania, ani neskôr, nevyplynuli ţiadne

váţne dôvody odmietnutia poskytnutia sluţby určenia a rezervácia bodov napojenia na pevnú

verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami podnikateľovi R. Ţ. – S.S. pre účely

vypracovania projektovej dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť od apríla

do konca júla 2004, ako aj to, ţe pokiaľ ide o kritiku postupu ţalovaného v rámci

prešetrovania podnetu na relevantnom podľa § 22 ods. 1 písm. a/ ZoOHS, v danom prípade

táto etapa nie je súčasťou preskúmavaného správneho konania, pretoţe ţalobkyňa by musela

vyuţiť iné právne cesty na prípadnú svoju ochranu voči tvrdeným nezákonným zásahom

ţalovaného.

Zároveň uviedol, ţe nemohol neprihliadnuť k námietke ţalobkyne voči napadnutému

výroku druhostupňového rozhodnutia týkajúcej sa nerešpektovania § 59 správneho poriadku

[t. j. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „správny poriadok“)] spočívajúcu v tom, ţe sa výrok len čiastočne týkal

obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia tým, ţe sa zaoberal len zmenou bodu 1. (najmä

šlo o spresnenie vymedzenia relevantného trhu).

Krajský súd konštatoval, ţe v správnom konaní, zavŕšenom vydaním rozhodnutia

správneho orgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôleţitejšiu časť, pretoţe v ňom

sa vymedzujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov. V danom prípade ide o zistenie

porušenia zákonnej povinnosti, túto zákon nazýva zodpovednosťou za správny delikt.

Z hľadiska teórie správneho práva ide o tzv. iný správny delikt, keďţe nie je obsiahnutý

priamo v zákone upravujúcom správne delikty – ,

ale v osobitnom právnom predpise (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Tomu sa prispôsobuje aj nevyhnutný

obsah výroku rozhodnutia o priestupku, či inom správnom delikte. Len výrokom je porušiteľ

zákonnej povinnosti uznaný vinným a musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta

a času spáchania priestupku – deliktu, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie a ďalšie

náleţitosti.

Z tohto podľa názoru krajského súdu vyplýva, ţe len výrok môţe obsahovať

rozhodnutie vo veci, je jadrom rozhodnutia a k nemu sa viaţe vykonateľnosť rozhodnutia.

Výrok musí byť jednoznačný, určitý a zrozumiteľný, aby účastník konania i orgán, ktorý

má dané rozhodnutie preskúmať alebo vykonať, mohol jednoznačne a bez pochybností

poznať výsledok konania. Poţiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti

rozhodnutia treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí druhostupňových

správnych orgánov.

3

Krajský súd uviedol, ţe z dikcie správneho poriadku nevyplýva, ako má odvolací

orgán postupovať v prípade viaczloţkového výroku na prípad, ţe je potrebné meniť jeden

alebo viaceré zloţky výroku a či je potom potrebné v ostatnom odvolanie alebo rozklad

zamietnuť a ostatné časti prvostupňového výroku potvrdiť. Podľa názoru súdu, logiky veci,

a v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutím zaloţených, či zmenených práv

a povinností účastníkov správneho konania, je nevyhnutne potrebné, aby výrok

druhostupňového rozhodnutia aj vo vzťahu k nezmeneným výrokom prvostupňového

rozhodnutia obsahoval potvrdzujúci výrok a zamietnutie odvolania, resp. rozkladu odvolateľa.

Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, ţe krajský súd výrok napadnutého

druhostupňového rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 z 21. decembra 2005, nemohol

povaţovať za súladný s ustanovenia o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko

nie je ucelený vo vzťahu k ostatným častiam prvostupňového rozhodnutia a k rozkladu

ţalovaného.

Ţalovanému v súlade s ustanovením uloţil povinnosť nahradiť

ţalobkyni trovy konania v sume 3.607,86 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku

k rukám právnej zástupkyne ţalobkyne. Náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslil podľa § 10

ods. 1 a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, dôvodiac

tým, ţe krajský súd sa stotoţnil so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel ţalovaný

v priebehu správneho konania a tieţ ich právnym posúdením a v tomto smere neuznal

za dôvodnú ţiadnu ţalobcovu námietku. Napriek tomu však dospel k názoru,

ţe v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného došlo k takej vade, ktorá môţe mať

za následok nezákonnosť rozhodnutia a ţe z tohto dôvodu je potrebné prihliadnuť

k argumentom ţalobkyne ohľadne obsahu výroku rozhodnutia ţalovaného.

V tejto súvislosti poukázal ţalovaný na fakt, ţe k zrušeniu druhostupňového

rozhodnutia došlo z dôvodu podľa , a to napriek tomu, ţe ţalobca

takýto dôvod vo svojej ţalobe zo dňa 27.06.2007 neuvádza, taktieţ krajský súd uviedol,

ţe k uvedenej vade výroku rozhodnutia prihliada z vlastnej moci. To nakoniec vyplynulo

aj z časti odôvodnenia k časti výroku rozsudku o trovách konania, v ktorom krajský súd

nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania, keďţe tu je dôvod hodný osobitného zreteľa,

4

a to síce ten, ţe k zrušeniu napadnutého rozhodnutia nedošlo na základe úspešnej

argumentácie ţalobcu uvedenej v ţalobe.

Nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe sa ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí

(ktorým došlo k čiastočnej zmene prvostupňového rozhodnutia), vo výrokovej časti zaoberal

len zmenou časti prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby uviedol, ţe sa prvostupňové

rozhodnutie vo zvyšnej časti potvrdzuje v rozpore s ustanovením § 59 správneho poriadku.

Ţalovaný zdôraznil konštatovanie krajského súdu, ţe „z dikcie zákona (...) priamo

nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať v prípade viaczloţkového výroku na prípad,

ţe je potrebné meniť jeden alebo viaceré časti výroku, a či je potrebné potom v ostatnom

odvolanie alebo rozklad zamietnuť a ostatné časti prvostupňového výroku potvrdiť.“ Poukázal

na to, ţe ustanovenie § 59 správneho poriadku teda výslovne nehovorí o tom,

ţe by v odvolacom konaní bolo nevyhnutné v prípade zmeny jedného z viacerých výrokov

prvostupňového rozhodnutia ostatné, zmenou nedotknuté výroky potvrdiť.

V tomto smere poukázal aj na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe takáto

„vada“ nie je v rozpore so zákonom (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. -42 zo dňa 24.10.2007, či rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. -126 zo dňa 27.09.2007).

Vzhľadom na to sa ţalovaný domnieva, ţe krajský súd pochybil, keď zrušil

druhostupňové rozhodnutie PMÚ SR z dôvodu podľa , keďţe

nepotvrdenie zmenou nedotknutých výrokov prvostupňového rozhodnutia v odvolacom

konaní nemoţno povaţovať za rozporné so zákonom a uţ vôbec nie za vadu, ktorá by mala

viesť k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť.

Zároveň napadol aj výrok o náhrade trov konania, ktoré podľa jeho názoru

nie sú vyčíslené správne, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa § 10

vyhlášky č. 655/2004 Z. z, ktoré však na daný prípad nie je moţné aplikovať. Poukazoval

na novelu tejto vyhlášky č. účinnú od 01.06.2009, ktorá výslovne ustanovila,

ţe pri zastupovaní v konaniach podľa piatej časti je základnou sadzbou tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej sluţby jedna šestina výpočtového základu a na úkony pred 01.06.2009

bolo na mieste aplikovať vyhlášky č. . Tieţ namietal, ţe úspech

ţalobkyne v konaní bol iba čiastočný, nakoľko zrušené bolo len rozhodnutie druhostupňového

správneho orgánu.

5

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol, aby:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.09.2009 sp. zn. -90 podľa zmenil tak, ţe ţalobu zamieta a náhradu

trov konania ţalobcovi nepriznáva.

2. V prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky prvú časť výroku rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.09.2009 sp. zn. -90 potvrdí, navrhuje,

aby výrok rozsudku Krajského súdu v časti trov konania zmenil tak, ţe ţalobcovi priznáva

trovy konania za úkony právneho zastúpenia vykonané pred nadobudnutím účinnosti

vyhlášky č. podľa vyhlášky č. , zníţené podľa

vzhľadom na to, ţe ţalobca mal v konaní úspech len čiastočný a trovy

konania za úkony právneho zastúpenia vykonané po nadobudnutí účinnosti vyhlášky

č. podľa vyhlášky č. , zníţené podľa

vzhľadom na to, ţe ţalobca mal úspech len čiastočný.

V dodatku k odvolaniu došlému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalovaný

na podporu dôvodov svojho odvolania poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu

sp. zn. výslovne uviedol, ţe cit.: „Odvolací súd nepovaţoval námietku ţalobcu

vytýkajúcu ţalovanému nesprávnu aplikáciu § 59 správneho poriadku za dôvodnú, pričom

ani súd prvého stupňa nekonštatoval u ţalovaného postup v rozpore so zákonom, preto

formulácia výroku napadnutého rozhodnutia rešpektujúca znenie zákona, ktorá

nie je nezrozumiteľná v miere spôsobujúcej nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia

nemôţe byť na ujmu ţalovaného.“

Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie sa stotoţnila s dôvodmi, o ktoré

Krajský súd v Bratislave oprel v odvolaním napadnutom rozsudku záver o vade

druhostupňového rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21.12.2005. Poukázala

na to, ţe zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa môţe ísť buď o čiastočnú

zmenu, alebo o úplnú zmenu – odvolací správny orgán svojím rozhodnutím prvostupňové

rozhodnutie v celom rozsahu nahradí svojím rozhodnutím. Pri zmene rozhodnutia môţe

odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti.

Ako príklad uviedla rozhodnutie uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. R 86/2003,

podľa ktorého „pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom

konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok

odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým

vyriešením predmetu vecí, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací

6

orgán“. Mala za to, ţe absencia výroku v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného o tom,

ako rozhodol odvolací orgán o pokute uloţenej ţalobcovi prvostupňovým orgánom

ţalovaného spôsobuje, ţe ţalovaný prijal peňaţné plnenie vo výške pokuty uloţenej

prvostupňovým správnym orgánom bez právneho titulu. Ţalobkyňa zaplatila uloţenú pokutu

napriek vade druhostupňového rozhodnutia (absencii rozhodnutia o uloţení pokuty

v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného) z dôvodu, ţe podľa § 59 ods. 4 správneho

poriadku sa voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní (rozklade) nemoţno ďalej

odvolať, teda stáva sa právoplatným.

V kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení ţalobkyňa zastáva jednoznačný

názor, ţe druhostupňové rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom

a s odkazom na ne je argumentácia ţalovaného k ustanoveniu § 59 správneho poriadku

a rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -42 zo dňa 24.10.2007 uvedená

v odvolaní nepostačujúca.

Za správne povaţoval aj rozhodnutie krajského súdu o náhrade trov konania z dôvodu,

ţe rozhodnutím ţalovaného č. 2005/DZ/2/1/047 zo dňa 14.04.2005 bola ţalovaným uloţená

ţalobkyni pokuta vo výške 10.000.000,- Sk. Pokuta má povahu sankčného plnenia,

teda stanovuje účastníkovi správneho konania, ktorému bola uloţená, povinnosť plniť. Táto

povinnosť je vyváţená právom oprávneného (ţalovaného/štátu) plnenie prijať a v prípade

dobrovoľného nesplnenia povinnosti povinného splniť sankčné plnenie zaplatením, vzniká

oprávnenému (vymáhateľná) pohľadávka. V prípade pokuty sa jedná o majetkové právo. Jeho

tarifná hodnota je vyčísliteľná výškou uloţenej pokuty.

Podľa ţalobkyne neobstojí ani námietka čiastočného úspechu, a to z dôvodu, ţe súd

nepreskúmava osobitným (samostatným) konaním zákonnosť prvostupňového a osobitne

(samostatne) druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného mala ţalobkyňa za to, ţe Krajský súd v Bratislave

zrušil druhostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21.12.2005 a vec

vrátil ţalovanému na ďalšie konanie podľa dôvodne

a odvolaciemu súdu navrhla, aby odvolanie ţalovaného v plnom rozsahu zamietol, odvolaním

napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a ţalobcovi priznal náhradu trov konania

vo výške podľa záverečného vyčíslenia.

K doplneniu odvolania ţalobkyňa uviedla, ţe vo veci Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: -42

zo dňa 24.10.2007 rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky súd prvého

7

stupňa zrušil podľa , nie podľa ,

ako tomu bolo v danej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa

je v zmysle potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa domáhal zrušenia

rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 z 21. decembra 2005, ako aj prvostupňového

rozhodnutia č. 2005/DZ/2/1/047 zo 14. apríla 2005 pre nedostatočné skutkové a právne

posúdenie, nepreskúmateľnosť výrokov z hľadiska právneho posúdenia, nedostatočné

odôvodnenie výšky uloţenej pokuty a tieţ napádal postup ţalovaného aj čo sa týka priebehu

druhostupňového konania, keďţe tvrdil, ţe vykonal ďalšie dokazovanie cestou

telekomunikačného úradu, avšak k dôkazom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť.

Neposledným dôvodom ţaloby bola nesprávnosť výroku rozhodnutia ţalovaného týkajúca

sa nerešpektovania § 59 správneho poriadku spočívajúcu v tom, ţe sa výrok len čiastočne

týkal obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia tým, ţe sa zaoberal len zmenou bodu 1.

Obsahom spisového materiálu bolo zistené, ţe prvostupňový správny orgán

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2005/DZ/2/1/047

zo 14. apríla 2005 rozhodol:

1.) na základe ustanovenia o ochrane

hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady G.

8

o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov v spojení s o ochrane

hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.

o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov v znení a v spojení s

o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov tak, ţe konanie

spoločnosti S. T., a. s., IČO X., so sídlom N., na relevantnom trhu poskytovania sluţby

rezervácie a určenia bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť spoločnosti S. T., a. s.

pre účely vypracovania projektovej dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť

spoločnosti S. T., a. s. voči podnikateľovi R. Ţ. – S., so sídlom T., od apríla do konca júla

roku 2004 pri určovaní a rezervácii bodov napojenia na verejnú telekomunikačnú sieť

spoločnosti S. T., a. s. – má povahu zneuţitia dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2

písm. b/ o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č.

a tieţ podľa o ochrane

hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.

o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov.

2.) podľa o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene

a doplnení o organizácii ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov v znení a podľa

o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V znení neskorších predpisov,

ţe za porušenie ustanovenia o ochrane hospodárskej

súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov v znení a ustanovenia zákona

č. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

9

národnej rady č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov

štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá spoločnosť S. T.,

a. s., IČO X., so sídlom N., peňaţnú pokutu vo výške 10.000.000.- Sk, slovom desať miliónov

korún, ktorú je spoločnosť S. T., a. s. povinná uhradiť v lehote do 15 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v prospech Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky na číslo účtu X., vedený v Š. p.

Druhostupňový správny orgán Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky

rozhodnutím č. 2005/DZ/R/2/138 z 21. decembra 2005 rozhodol tak, ţe mení bod 1

výrokovej časti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru

zneuţívania dominantného postavenia č. 2005/DZ/2/1/047 zo dňa 14.04.2005 takto:

Bod 1 výrokovej časti rozhodnutia znie:

1. Konanie spoločnosti S. T., a. s., N. na relevantnom trhu poskytovania sluţby určenia

a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami,

spočívajúce v odmietnutí určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú

telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami podnikateľovi R. Ţ. – S., T. pre účely

vypracovania projektovej dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť v období

od apríla do konca júla 2005 má povahu zneuţitia dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2

písm. b/ o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných

orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení a podľa

ods. 2 písm. b/ o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení

o organizácii ministerstiev a ostatných

ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších.

Výrok v bode 2) prvostupňového správneho rozhodnutia ponechal nedotknutý, pričom

v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne

uvedenými v rozklade včítane výšky uloţenej pokuty, ktorá bola obsahom Výroku v bode 2)

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Skutočnosť, ţe ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí nerozhodol o oboch výrokoch

prvostupňového rozhodnutia zaloţila podľa názoru krajského súdu takú vadu konania, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto druhostupňové rozhodnutie zrušil

10

s poukazom na . S týmto názorom, ako vyplýva z obsahu

odvolania, sa ţalovaný nestotoţnil.

V prejednávanej veci predmetom odvolacieho konania v medziach odvolania

ţalovaného je právne posúdenie otázky, či uvedený postup správneho orgánu predstavuje

vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,

postupuje sa v konaní na úrade podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.

Podľa § 61 ods. 3 správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane

vzťahujú aj na konanie o rozklade.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené

vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie

zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V zmysle ustanovení správneho poriadku je pri podaní rozkladu rozhodnutie napádané

v celom rozsahu, správny orgán nie je viazaný len dôvodmi uvedenými v rozklade.

V prípade viaczloţkového výroku moţno konštatovať, ţe hoci je tento vnútorne

členený na jednotlivé relatívne samostatné body, jedná sa komplexné riešenie otázky, ktorá

je predmetom administratívneho konania.

V prejednávanom prípade bolo predmetom konania pred ţalovaným posúdenie,

či ţalobca má na relevantnom trhu dominantné postavenie a či toto dominantné postavenie

zneuţíva. V bodoch 1) prvostupňového rozhodnutia bolo rozhodnuté o zneuţívaní

dominantného postavenia a v bode 2) bola za porušenie zákona uloţená sankcia..

Ţalovaný svojim postupom pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia vo výroku

svojho rozhodnutia nevyčerpal dôsledne predmet konania o rozklade, keď o podanom

11

rozklade rozhodol iba ohľadne častí výroku označených pod bodom 1). I keď z gramatického

výkladu § 59 ods. 2 správneho poriadku priamo nevyplýva povinnosť odvolacieho správneho

orgánu rozhodnúť osobitne o kaţdom jednotlivom výroku prvostupňového rozhodnutia,

logickým výkladom tohto ustanovenia je moţné vyvodiť, ţe ak orgán rozhodujúci o rozklade

napadnuté rozhodnutie nezmení ani nezruší, rozhodne o rozklade tak, ţe ho zamietne

a rozhodnutie potvrdí, pričom tento výklad je potrebné, v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti

výroku, pouţiť aj vo vzťahu k jednotlivým častiam výroku rozhodnutia napadnutého

rozkladom.

Ţalovaný, vyčerpajúc predmet konania o rozklade, po zmene bodu výroku mal

formálne správne rozhodnúť v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku aj o ďalšom bode,

preskúmania ktorého sa ţalobkyňa rozkladom tieţ domáhala tak, ţe vo vzťahu k nemu

rozklad zamieta a rozhodnutie v bode 2) potvrdzuje. Takýto výrok by bol procesne čistý

a nebolo by moţné formálne mu nič vytýkať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vychádzajúc zo znenia

ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku, obsahu ţalobou napadnutého rozhodnutia

ţalovaného ako aj novšej súdnej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veciach sp. zn. alebo ţalovaným spomínané rozhodnutie vo veci

sp. zn. ) sa však v ďalšom uţ nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu,

pokiaľ ide o vplyv takéhoto postupu ţalovaného na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Treba vychádzať z toho, ţe súdna prax v súčasnej dobe dôsledné nevyčerpanie

predmetu konania o rozklade nepovaţuje za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

rozhodnutia, a len na základe ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť.

V tomto smere najvyšší súd poukazuje aj na rozdiel medzi občianskoprávnym súdnym

konaním a konaním správnym, pretoţe v civilnom konaní by výrok, aký uviedol ţalovaný

vo svojom rozhodnutí, obstáť nemohol. V správnom súdnictve však limitom súdneho

prieskumu je zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej

praxe a judikatúry stále platí, ţe rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto,

aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné,

či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 17.12.2002 zverejnený pod č. R 122/2003). Formálne

12

zopakovanie administratívneho konania iba z tohto dôvodu (s doplnením časti výroku,

týkajúceho sa ostatných rozkladom napadnutých bodov prvostupňového rozhodnutia),

nepredstavuje pre ţalobcu, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu moţnosť dosiahnuť

priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech.

Na základe vyššie uvedeného moţno zhrnúť, ţe hoci ţalovaný pri rozhodovaní

o rozklade nevyčerpal dôsledne predmet konania, keďţe nerozhodol o všetkých bodoch

výroku, ktoré boli rozkladom napadnuté, tento jeho postup nemoţno povaţovať za takú vadu,

ktorá by sama o sebe mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a ku ktorej by súd musel

prihliadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si dovoľuje dať do pozornosti ţalovaného

aj skutočnosť, ţe pre budúcnosť by sa mal pri svojej rozhodovacej činnosti uţ vyvarovať

rozhodnutí, ktorými pri viaczloţkových výrokoch zmení len časť výroku rozhodnutia orgánu

prvého stupňa. Výrok rozhodnutia aj odvolacieho správneho orgánu má tvoriť nerozlučný

celok, nakoľko pre zaistenie súčasnej platnosti a záväznosti zmenou nedotknutých výrokov

je aj v správnom konaní potrebné, aby prvostupňové rozhodnutie „vo zvyšku“ aspoň potvrdil

(k tomu bliţšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

uverejnený pod. č. 86/2003 ZSP, zv. 6/3003 na str. 187). Okrem toho rozhodnutie o uloţení

pokuty za porušenie zákona nemoţno rozčleniť na dve nezávislé konania, napr. o porušení

a sankcii a taktieţ zmena prvostupňového rozhodnutia nesmie mať ani povahu doplnenia

prvostupňového výroku alebo odstránenia vád. Nemoţno pritom nespomenúť, ţe ţalovaný

uţ je prakticky jediným správnym orgánom, ktorý takto formálne nesprávne rozhoduje.

I keď sa súd prvého stupňa čiastočne zaoberal vecou aj meritórne, najvyšší súd súc

v zmysle v spojení s veta prvá viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania, nemohol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobu

zamietnuť, keď meritórne rozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti

ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, by bolo v rozpore s touto zásadou

dvojinštančnosti a účastníkom by mohla byť odňatá moţnosť konať pred súdom (právo podať

opravný prostriedok) a byť porušené ich základné práva v zmysle

Slovenskej republiky.

13

Preto najvyšší súd musel podľa 250ja ods. 3 veta druhá a

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude posúdiť podanú ţalobu s ohľadom

na všetky relevantné námietky tam uvedené a vo veci meritórne rozhodnúť. V novom

rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho

konania ( v spojení s veta prvá ).

Záverom k odvolaniu ţalovaného ohľadom náhrady trov konania najvyšší súd

poznamenáva, ţe v konaní podľa druhej hlavy piatej časti rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu nie je samostatným predmetom súdneho prieskumu a ak správny súd

po preskúmaní rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu dospeje k záveru,

ţe sú dôvody na jeho zrušenie uvedené v a , nie je ani povinný samostatne

odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového

orgánu, nakoľko táto skutočnosť vţdy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu.

Z týchto dôvodov pri zrušení „iba“ druhostupňového správneho rozhodnutia nemoţno

v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania hovoriť o čiastočnom úspechu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková