Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f50/365575.dbd96f.pdf
PDF · 116.19 KB
No categories available
2Cdo/152/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej
veci ţalobcu Ing. M. K., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom, S., za účasti
vedľajšieho účastníka JUDr. A. H., advokáta, K., proti ţalovanej A., a.s., B., o náhradu
škody, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2 C 56/2004, o dovolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. novembra 2008 sp. zn. 7 Co 17/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník rozsudkom z 26. novembra 2007 č.k. 2 C 56/2004-140 zaviazal
ţalovanú zaplatiť ţalobcovi na sťaţení spoločenského uplatnenia v psychiatrickej
a sexuologickej oblasti sumu 978 000 Sk, zaplatiť mu taktieţ trovy konania v sume
357 721 Sk na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť na trovách štátu sumu 17 574 Sk a na súdnom poplatku sumu
200 000 Sk na účet okresného súdu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa podanou
ţalobou domáhal náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla v dôsledku úrazu pri dopravnej
nehode 6.9.2001 na štátnej ceste I/73 medzi mestom G. a obcou F., okres S.. Dopravnú
nehodu zavinil vodič W. W., občan Poľskej republiky, ktorý riadil nákladné motorové vozidlo
továrenskej značky R. X., EVČ N. s návesom továrenskej značky X., EVČ N., pretoţe počas
jazdy v ostrej pravotočivej zákrute nedodrţal prikázanú rýchlosť, pričom návesom prešiel cez
stredovú pozdĺţnu súvislú čiaru do protismeru ľavého jazdného pruhu, kde zadnými ľavými
kolesami nápravy návesu narazil do tam jazdiaceho osobného motorového vozidla F. EVČ S.,
ktoré riadil ţalobca. Pri tejto nehode došlo k poškodeniu jeho zdravia. Poţadoval náhradu
škody za bolesť v sume 4 591 125 Sk. V priebehu konania súd pripustil zmenu ţaloby –
zvýšenie náhrady o sumu 4 050 0000 Sk, čo predstavovalo náhradu za sťaţenie
spoločenského uplatnenia v oblasti psychiatrickej a sexuologickej a ďalšie zvýšenie náhrady
o sumu 4 405 500 Sk, čo predstavovalo náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia a
ďalšieho bolestného. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník z 13.
decembra 2003 č.k. 4 C 417/02-108 s tým, ţe nárok ţalobcu na náhradu škody za sťaţenie
spoločenského uplatnenia v psychiatrickej a sexuologickej oblasti bo vylúčený na samostatné
konanie a tento nárok zostal teda predmetom konania. Ţalovaná v konaní namietala pasívnu
legitimáciu v konaní, pretoţe nie je subjektom, ktorý je priamo zodpovedný za vzniknutú
škodu. Okresný súd však jej námietku neakceptoval, pretoţe ţalovaná listom z 1. augusta
2002 zn. 131/PM/ZP odmietla ţalobcovi plniť, poukázala na to, ţe v prípadoch hodných
osobitného zreteľa odškodnenie bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia nad sumy
uvedené v § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, môţe primerane
zvýšiť jedine súd. Zároveň poţiadala o zaslanie podrobných lekárskych správ o charaktere
zranení a následnej liečbe ţalobcu.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. novembra 2008 sp. zn. 7 Co 17/2008 na
odvolanie ţalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol, účastníkom
a štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uloţení
povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok zrušil. Pri rozhodnutí odvolací súd vychádzal
z toho, ţe ţalovaná nie je pasívne legitimovaná v prejednávanej právnej veci poukazujúc na
ustanovenie § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého práva a povinností S., a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia
prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu (S-.). V čase podania ţaloby na súde 19. augusta
2002 bola nositeľom práv a povinností vzniknutých zo zákonného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S. a nie ţalovaná. Právny zástupca ţalobcu
na pojednávaní okresného súdu 23. júna 2005 sa domáhal zmeny v označení ţalovanej a tento
jeho úkon mohol byť z hľadiska obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) povaţovaný za nárok na zmenu
alebo zámenu účastníka (§ 92 ods. 2 a ods. 4 O.s.p.). Právny zástupca ţalobcu následne na
pojednávaní 26. novembra 2007 prehlásil, ţe na tomto návrhu netrvá a poţiadal, aby vo veci
i naďalej konanie so ţalovanou. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a ţalobu proti
ţalovanej zamietol, lebo smeruje proti tomu, kto v danom prípade nie je pasívne
legitimovaný. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov a štátu odôvodnil podľa § 150 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal ho zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu o nedostatku
pasívnej legitimácie ţalovanej. Uviedol, ţe existujú dva právne názory na výklad § 28 ods. 3
zákona č. 381/2001 Z.z. a v súvislosti s tým aj rôzne názory na posudzovanie pasívnej
legitimácie S.(v súčasnosti A., a.s.) a S.. Podľa prvého názoru právne vzťahy vzniknuté zo
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do
31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších predpisov, teda vyhlášky č. 423/1991 Zb.
Podľa § 1 ods. 1 uvedenej vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vykonáva S., a.s. a vzhľadom na to, ţe táto spoločnosť
zmenila svoje obchodné meno toto poistenie vykonáva A., a.s. Ţalovaná však ku dňu podania
ţaloby nemala a ani nemá ţiadnu povinnosť plniť ţalobcovi, keďţe tento sa domáha ţalobou
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšenia základného bodového
ohodnotenia bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia nad rámec stanovený v § 7 ods.
2 uvedenej vyhlášky. Zvýšiť odškodnenie však môţe iba súd v prípadoch hodných osobitného
zreteľa. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda na zdraví spôsobená, má
právo, aby za neho túto škodu uhradila poisťovňa – ţalovaná, v rozsahu a vo výške, ktoré
budú známe aţ po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu, teda povinnosť plniť ešte
neexistovala, táto povinnosť nemohla prejsť na kanceláriu a pasívna legitimácia je na strane
ţalovanej. Podľa druhého právneho názoru k 1. januáru 2002 na strane poisťovne uţ
jestvovala hmotnoprávna povinnosť súvisiaca s uplatňovaným nárokom na náhradu škody na
zdraví, a to aj bez rozhodnutia súdu, pretoţe v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. je pre
rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd by musel ţalobu týkajúcu sa nároku,
ktorý nie je odvodený od existujúcej hmotnoprávnej povinnosti zamietnuť. Na kanceláriu
prechádzajú všetky práva a povinnosti zo zákona, čiţe aj povinnosť vyplývajúca zo
zákonného poistenia ohľadom náhrady škody na zdraví, preto v uţ prebiehajúcich sporoch
súvisiacich so zákonným poistením, ktorých účastníkom bola S., a.s., sa zo zákona stala
účastníkom konania kancelária.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti
vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1
O.s.p.), zastúpenej advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie
nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a ich
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a ich existencia nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľka namietala, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav (ktorý
nebol v dovolacom konaní spochybňovaný) pouţil správny právny predpis, ktorý aj správne
interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Dovolací súd
v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery odvolacieho súdu a na ich
doplnenie uvádzané nasledovné:
Zo spisu vyplýva, ţe rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti ţaloby
bola v danej veci otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie ţalovanej. Vecnou
legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (ţalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (ţalovaný) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).
V danom prípade ţalobca ţalobou, ktorú podal po 1. januári 2002, uplatnil priamo
voči S., a.s. právo zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá mu bola spôsobená
pred týmto dňom prevádzkou motorového vozidla.
V konaní bola sporná otázka interpretácie prechodných ustanovení zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Ţalobkyňa kládla dôraz na § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, v zmysle ktorého sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 spravujú podľa
doterajších predpisov [vo vzťahu k tomuto ustanoveniu Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 202/2004 uviedol, ţe § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení je všeobecným prechodným ustanovením sledujúcim ochranu nadobudnutých práv
(je neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré
vznikli za platnosti doterajšieho práva)]. Z procesných úkonov ţalobcu vyplýva jeho názor, ţe
v predmetnej veci je so zreteľom na vznik škody do 31. decembra 2001 aj po tomto dni
pasívne legitimovaná S., a.s. (resp. A., a.s.). Ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o povinnom
zmluvnom poistení určuje (iba to), podľa ktorého predpisu sa majú posudzovať práva
a povinnosti zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vzniknuté do 31. decembra 2001, neustanovuje ale, ţe tieto práva
a povinnosti majú po 1. januári 2002 naďalej iba subjekty, ktoré ich mali pred týmto dňom.
V tomto ustanovení ide o prechod práv a povinností priamo zo zákona, a to takého
(osobitného) zákona, aplikácia ustanovení ktorého má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave
danej Občianskym zákonníkom prednosť.
K dopravnej nehode, pri ktorej bola ţalobcovi spôsobená škoda na zdraví, došlo
6.9.2001. Moţno súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa so zreteľom
na dátum vzniku škody posudzujú podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. (porovnaj obdobný záver
zaujatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 4/2007).
Ak ale z právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla vznikla do 31. decembra 2001 S., a.s. priamo voči ţalobcovi nejaká povinnosť plniť
[podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. má poškodený nárok na plnenie zo strany poisťovne len za
podmienok uvedených v § 9 ods. 2 tejto vyhlášky (viď tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 38/2005)], tak dňom 1. januára 2002 uvedená povinnosť
prešla na S.. S., a.s. (resp. A., a.s.) preto uţ v ţiadnom prípade nemohla byť od 1. januára
2002 pasívne legitimovaná. Vzhľadom na toto základné konštatovanie dovolacieho súdu je
bez opodstatnenia ďalšia námietka ţalobcu, ktorú uvádza v dovolaní vo vzťahu k rôznym
právnym názorom.
K ďalšej dovolacej námietke ţalobcu treba dodať, ţe v ustanovení § 28 ods. 3 zákona
o povinnom zmluvnom poistení nejde o prechod všetkých práv a povinností S., a.s. na S., t.j.
o univerzálnu sukcesiu, pretoţe S. nevstúpila do všetkých práv a povinností ţalovanej, ale iba
do práv a povinností vyplývajúcich zo zákonného poistenia.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností,
o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti
prevedené alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka
vstúpil ten, na koho tieto práva a povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie
návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2,
a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto
má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie
konania zostávajú zachované.
K zmene účastníctva môţe dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá
nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práva nastala
ešte pred začatím konania, a teda ţalobca označil uţ v ţalobe vecne nelegitimovaný subjekt,
je zmena účastníctva vylúčená a musí sa uplatniť niektorý z inštitútov slúţiacich na zhojenie
nedostatku vecnej legitimácie existujúcej od začiatku, teda uţ v čase začatia konania – a to
buď zámena účastníkov, alebo vstup ďalšieho účastníka do konania.
V čase podania ţaloby na súde 19. augusta 2002 ţalovaná nebola vo veci pasívne
legitimovaná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nemohlo dôjsť k zmene
účastníctva priamo zo zákona.
Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených
dovolacích dôvodov správny. Pretoţe nebolo zistené ani dovolateľom tvrdené, ţe by rozsudok
odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v § 237 O.s.p., či tzv. inou vadou konania
v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo ţalovanej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. októbra 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková