Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/152/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej

veci ţalobcu Ing. M. K., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom, S., za účasti

vedľajšieho účastníka JUDr. A. H., advokáta, K., proti ţalovanej A., a.s., B., o náhradu

škody, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 26. novembra 2007 č.k. -140 zaviazal

ţalovanú zaplatiť ţalobcovi na sťaţení spoločenského uplatnenia v psychiatrickej

a sexuologickej oblasti sumu 978 000 Sk, zaplatiť mu taktieţ trovy konania v sume

357 721 Sk na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť na trovách štátu sumu 17 574 Sk a na súdnom poplatku sumu

200 000 Sk na účet okresného súdu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca sa podanou

ţalobou domáhal náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla v dôsledku úrazu pri dopravnej

nehode 6.9.2001 na štátnej ceste I/73 medzi mestom G. a obcou F., okres S.. Dopravnú

nehodu zavinil vodič W. W., občan Poľskej republiky, ktorý riadil nákladné motorové vozidlo

2

továrenskej značky R. X., EVČ N. s návesom továrenskej značky X., EVČ N., pretoţe počas

jazdy v ostrej pravotočivej zákrute nedodrţal prikázanú rýchlosť, pričom návesom prešiel cez

stredovú pozdĺţnu súvislú čiaru do protismeru ľavého jazdného pruhu, kde zadnými ľavými

kolesami nápravy návesu narazil do tam jazdiaceho osobného motorového vozidla F. EVČ S.,

ktoré riadil ţalobca. Pri tejto nehode došlo k poškodeniu jeho zdravia. Poţadoval náhradu

škody za bolesť v sume 4 591 125 Sk. V priebehu konania súd pripustil zmenu ţaloby –

zvýšenie náhrady o sumu 4 050 0000 Sk, čo predstavovalo náhradu za sťaţenie

spoločenského uplatnenia v oblasti psychiatrickej a sexuologickej a ďalšie zvýšenie náhrady

o sumu 4 405 500 Sk, čo predstavovalo náhradu za sťaţenie spoločenského uplatnenia a

ďalšieho bolestného. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Svidník z 13.

decembra 2003 č.k. -108 s tým, ţe nárok ţalobcu na náhradu škody za sťaţenie

spoločenského uplatnenia v psychiatrickej a sexuologickej oblasti bo vylúčený na samostatné

konanie a tento nárok zostal teda predmetom konania. Ţalovaná v konaní namietala pasívnu

legitimáciu v konaní, pretoţe nie je subjektom, ktorý je priamo zodpovedný za vzniknutú

škodu. Okresný súd však jej námietku neakceptoval, pretoţe ţalovaná listom z 1. augusta

2002 zn. 131/PM/ZP odmietla ţalobcovi plniť, poukázala na to, ţe v prípadoch hodných

osobitného zreteľa odškodnenie bolesti a sťaţenie spoločenského uplatnenia nad sumy

uvedené v vyhl. č. v znení neskorších predpisov, môţe primerane

zvýšiť jedine súd. Zároveň poţiadala o zaslanie podrobných lekárskych správ o charaktere

zranení a následnej liečbe ţalobcu.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. novembra 2008 sp. zn. na

odvolanie ţalovanej zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietol, účastníkom

a štátu náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uloţení

povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok zrušil. Pri rozhodnutí odvolací súd vychádzal

z toho, ţe ţalovaná nie je pasívne legitimovaná v prejednávanej právnej veci poukazujúc na

ustanovenie o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého práva a povinností S., a.s. vzniknuté zo zákonného poistenia

prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu (S-.). V čase podania ţaloby na súde 19. augusta

2002 bola nositeľom práv a povinností vzniknutých zo zákonného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S. a nie ţalovaná. Právny zástupca ţalobcu

na pojednávaní okresného súdu 23. júna 2005 sa domáhal zmeny v označení ţalovanej a tento

jeho úkon mohol byť z hľadiska obsahu ( ) povaţovaný za nárok na zmenu

alebo zámenu účastníka ( a ). Právny zástupca ţalobcu následne na

pojednávaní 26. novembra 2007 prehlásil, ţe na tomto návrhu netrvá a poţiadal, aby vo veci

i naďalej konanie so ţalovanou. Odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a ţalobu proti

ţalovanej zamietol, lebo smeruje proti tomu, kto v danom prípade nie je pasívne

legitimovaný. Rozhodnutie o trovách konania účastníkov a štátu odôvodnil podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a ţiadal ho zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu o nedostatku

pasívnej legitimácie ţalovanej. Uviedol, ţe existujú dva právne názory na výklad § 28 ods. 3

a v súvislosti s tým aj rôzne názory na posudzovanie pasívnej

legitimácie S.(v súčasnosti A., a.s.) a S.. Podľa prvého názoru právne vzťahy vzniknuté zo

zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do

31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších predpisov, teda vyhlášky č.

Podľa § 1 ods. 1 uvedenej vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla vykonáva S., a.s. a vzhľadom na to, ţe táto spoločnosť

zmenila svoje obchodné meno toto poistenie vykonáva A., a.s. Ţalovaná však ku dňu podania

ţaloby nemala a ani nemá ţiadnu povinnosť plniť ţalobcovi, keďţe tento sa domáha ţalobou

v zmysle ustanovenia vyhlášky č. zvýšenia základného bodového

ohodnotenia bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia nad rámec stanovený v § 7 ods.

2 uvedenej vyhlášky. Zvýšiť odškodnenie však môţe iba súd v prípadoch hodných osobitného

zreteľa. Prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda na zdraví spôsobená, má

právo, aby za neho túto škodu uhradila poisťovňa – ţalovaná, v rozsahu a vo výške, ktoré

budú známe aţ po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu, teda povinnosť plniť ešte

neexistovala, táto povinnosť nemohla prejsť na kanceláriu a pasívna legitimácia je na strane

ţalovanej. Podľa druhého právneho názoru k 1. januáru 2002 na strane poisťovne uţ

jestvovala hmotnoprávna povinnosť súvisiaca s uplatňovaným nárokom na náhradu škody na

zdraví, a to aj bez rozhodnutia súdu, pretoţe v zmysle ustanovenia je pre

rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a súd by musel ţalobu týkajúcu sa nároku,

ktorý nie je odvodený od existujúcej hmotnoprávnej povinnosti zamietnuť. Na kanceláriu

prechádzajú všetky práva a povinnosti zo zákona, čiţe aj povinnosť vyplývajúca zo

zákonného poistenia ohľadom náhrady škody na zdraví, preto v uţ prebiehajúcich sporoch

súvisiacich so zákonným poistením, ktorých účastníkom bola S., a.s., sa zo zákona stala

účastníkom konania kancelária.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie zamietnuť, lebo smeruje proti

vecne správnemu rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 240 ods. 1

), zastúpenej advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a ich existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka namietala, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav (ktorý

nebol v dovolacom konaní spochybňovaný) pouţil správny právny predpis, ktorý aj správne

interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Dovolací súd

v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery odvolacieho súdu a na ich

doplnenie uvádzané nasledovné:

Zo spisu vyplýva, ţe rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní opodstatnenosti ţaloby

bola v danej veci otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie ţalovanej. Vecnou

legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho

konania (ţalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne

vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (ţalovaný) je subjektom

hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

V danom prípade ţalobca ţalobou, ktorú podal po 1. januári 2002, uplatnil priamo

voči S., a.s. právo zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá mu bola spôsobená

pred týmto dňom prevádzkou motorového vozidla.

V konaní bola sporná otázka interpretácie prechodných ustanovení zákona o povinnom

zmluvnom poistení. Ţalobkyňa kládla dôraz na § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom

poistení, v zmysle ktorého sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 spravujú podľa

6

doterajších predpisov [vo vzťahu k tomuto ustanoveniu Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp. zn. uviedol, ţe § 28 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom

poistení je všeobecným prechodným ustanovením sledujúcim ochranu nadobudnutých práv

(je neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré

vznikli za platnosti doterajšieho práva)]. Z procesných úkonov ţalobcu vyplýva jeho názor, ţe

v predmetnej veci je so zreteľom na vznik škody do 31. decembra 2001 aj po tomto dni

pasívne legitimovaná S., a.s. (resp. A., a.s.). Ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o povinnom

zmluvnom poistení určuje (iba to), podľa ktorého predpisu sa majú posudzovať práva

a povinnosti zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla vzniknuté do 31. decembra 2001, neustanovuje ale, ţe tieto práva

a povinnosti majú po 1. januári 2002 naďalej iba subjekty, ktoré ich mali pred týmto dňom.

V tomto ustanovení ide o prechod práv a povinností priamo zo zákona, a to takého

(osobitného) zákona, aplikácia ustanovení ktorého má vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave

danej prednosť.

K dopravnej nehode, pri ktorej bola ţalobcovi spôsobená škoda na zdraví, došlo

6.9.2001. Moţno súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa so zreteľom

na dátum vzniku škody posudzujú podľa vyhlášky č. (porovnaj obdobný záver

zaujatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Ak ale z právneho vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla vznikla do 31. decembra 2001 S., a.s. priamo voči ţalobcovi nejaká povinnosť plniť

[podľa vyhlášky č. má poškodený nárok na plnenie zo strany poisťovne len za

podmienok uvedených v § 9 ods. 2 tejto vyhlášky (viď tieţ rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. )], tak dňom 1. januára 2002 uvedená povinnosť

prešla na S.. S., a.s. (resp. A., a.s.) preto uţ v ţiadnom prípade nemohla byť od 1. januára

2002 pasívne legitimovaná. Vzhľadom na toto základné konštatovanie dovolacieho súdu je

bez opodstatnenia ďalšia námietka ţalobcu, ktorú uvádza v dovolaní vo vzťahu k rôznym

právnym názorom.

K ďalšej dovolacej námietke ţalobcu treba dodať, ţe v ustanovení § 28 ods. 3 zákona

o povinnom zmluvnom poistení nejde o prechod všetkých práv a povinností S., a.s. na S., t.j.

o univerzálnu sukcesiu, pretoţe S. nevstúpila do všetkých práv a povinností ţalovanej, ale iba

do práv a povinností vyplývajúcich zo zákonného poistenia.

Podľa ustanovenia , , ak po začatí konania nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností,

o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti

prevedené alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka

vstúpil ten, na koho tieto práva a povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie

návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2,

a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto

má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie

konania zostávajú zachované.

K zmene účastníctva môţe dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočnosti, ktorá

nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práva nastala

ešte pred začatím konania, a teda ţalobca označil uţ v ţalobe vecne nelegitimovaný subjekt,

je zmena účastníctva vylúčená a musí sa uplatniť niektorý z inštitútov slúţiacich na zhojenie

nedostatku vecnej legitimácie existujúcej od začiatku, teda uţ v čase začatia konania – a to

buď zámena účastníkov, alebo vstup ďalšieho účastníka do konania.

V čase podania ţaloby na súde 19. augusta 2002 ţalovaná nebola vo veci pasívne

legitimovaná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nemohlo dôjsť k zmene

účastníctva priamo zo zákona.

Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov správny. Pretoţe nebolo zistené ani dovolateľom tvrdené, ţe by rozsudok

odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania

v zmysle ustanovenia , ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

V dovolacom konaní nebol ţalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalovanej ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo

8

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková