Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/15/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice

Filovej v právnej veci žalobcu J. M., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.

augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 232-811/2009

z 18. mája 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. januára

2010, č.k. -38, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

z 26. januára 2010, č.k. -38, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo

232-811/2009 z 18. mája 2009 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky

Čadca č. 400-620/2009 z 9. marca 2009 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie

konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná napadnutým rozhodnutím

č. 232-811/2009 z 18. mája 2009 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca (ďalej len „pobočka“) č. 400-620/2009 z 9. marca 2009,

ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a podľa o zamestnanosti v znení platnom ku dňu vzniku

nároku na podporu v nezamestnanosti (ďalej len „zákon o zamestnanosti“) rozhodol, že

žalobca nemá nárok na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti za obdobie

od 6. augusta 1997 do 5. novembra 1997, nakoľko tento nárok zanikol uplynutím 3-ročnej

prekluzívnej lehoty podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti.

Krajský súd mal za preukázané, že Národný úrad práce, Okresný úrad v Kysuckom

Novom Meste (právny predchodca pobočky Sociálnej poisťovne) rozhodnutím číslo 2199/97

zo dňa 5. septembra 1997 navrhovateľovi priznal podporu v nezamestnanosti ako preddavok

odo dňa 6. augusta 1997, pričom v odôvodnení rozhodnutia tento správny orgán poukázal

na to, že pracovný pomer žalobcu so zamestnávateľom R. K. (ďalej len „zamestnávateľ“), bol

ukončený podľa zo strany zamestnanca a súdny spor žalobcu so

zamestnávateľom bol osvedčený potvrdením Okresného súdu Čadca z 2. septembra 1997.

Taktiež mal krajský súd za preukázané, že žalobca žiadosťou z 5. júna 2007

požiadal o doplatenie podpory v nezamestnanosti, ktorá mu prináležala na základe rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. marca 2007, č.k. - 419.

Uvedeným rozsudkom bola zamestnávateľovi žalobcu, okrem iného, uložená povinnosť

uviesť na potvrdení pre potreby Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kysuckom Novom

Meste ako dôvod ukončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi dôvod podľa § 54

zo strany žalobcu a ďalej povinnosť uviesť ako vymeriavací základ sumu 58

955 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa názoru krajského súdu okolnosť, že súdny spor žalobcu so zamestnávateľom

trval viac ako 10 rokov, a žalobca preto nevedel vyčísliť výšku doplatku podpory

v nezamestnanosti, nebránila žalobcovi v tom, aby požiadal o doplatenie podpory

v nezamestnanosti podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti ihneď po tom, ako mu bolo

doručené rozhodnutie o poskytnutí podpory v nezamestnanosti vo forme preddavku.

Taktiež mu nič nebránilo v tom, aby súčasne podal návrh na prerušenie správneho konania

podľa o správnom konaní (ďalej len „“)

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica

pod sp.zn. , v ktorom sa riešila aj otázka vymeriavacieho základu potrebného

pre výpočet podpory v nezamestnanosti. Žalobca podal žiadosť o doplatenie podpory

v nezamestnanosti po ukončení súdneho sporu až 5. júna 2007. Krajský súd poukázal na to,

že podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti, ktorý platil v čase rozhodovania o preddavku

na podporu v nezamestnanosti žalobcovi, bola upravená trojročná prekluzívna lehota, preto

žalovaná a ani prvostupňový správny orgán nemohli konať v rozpore so zákonom

a v odôvodnení správne konštatovali, že prekluzívna lehota má charakter lehoty, ktorej

uplynutím nárok zaniká, pričom na uplynutie prekluzívnej lehoty je správny orgán povinný

prihliadať ex offo. Z uvedených dôvodov krajský súd považoval rozhodnutie žalovanej

za súladné so zákonom.

Rozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním, namietajúc

nesprávny právny názor krajského súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

zmenil, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil

žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to, že Okresný úrad práce v Kysuckom Novom

Meste mal v čase vydania rozhodnutia č. 2199/97 zo dňa 8. septembra 1997, ktorým priznal

žalobcovi podporu v nezamestnanosti ako preddavok odo dňa 6. augusta 1997 vedomosť

o tom, že žalobca je v súdnom spore so zamestnávateľom, teda že sa začalo konanie

o predbežnej otázke. Bolo preto povinnosťou správneho orgánu prerušiť konanie podľa § 29

ods. 1 Správneho poriadku, čím by 3-ročná prekluzívna lehota neplynula a on by neprišiel

o doplatenie podpory v nezamestnanosti. Uvedené ustanovenie Správneho poriadku žalobcovi

nedáva možnosť a ani mu neukladá povinnosť podať návrh na prerušenie konania, ako to

uvádza krajský súd. Naopak, správny orgán je povinný zo zákona konanie prerušiť, ak nastali

dôvody spomínané v tomto ustanovení. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu ani

v tom, že po doručení rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce

v Kysuckom Novom Meste z 8. septembra 1997 mal požiadať o doplatenie časti podpory

v nezamestnanosti, pretože výška vymeriavacieho základu na vypočítanie podpory

v nezamestnanosti bola sporná. Nemal preto vedomosť, akú sumu má požadovať a ani nebolo

jasné, či súdny spor skončí v jeho prospech.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade s

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým

zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca,

ktorým táto rozhodla, že žalobca nemá nárok na dodatočné poskytnutie podpory

v nezamestnanosti za obdobie od 6. augusta 1997 do 5. novembra 1997 z dôvodu uplynutia

trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti.

Z pripojeného (nekompletného) administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca

bol zaradený do evidencie nezamestnaných na základe žiadosti zo dňa 6. augusta 1997

o sprostredkovanie zamestnania. Rozhodnutím Národného úradu práce, Okresného úradu

práce v Kysuckom Novom Meste č. 2199/97 zo dňa 5. septembra 1997 bola žalobcovi podľa

§ 46 ods. 3 a § 50 ods.1 písm. a/ b/, ods. 2 písm. a/ ods. 3, ods. 7, § 51 ods. 1, § 54 a § 55

ods. 3 zákona o zamestnanosti priznaná podpora v nezamestnanosti ako preddavok

od 6. augusta 1997, a to na dobu troch mesiacov vo výške 60% z vymeriavacieho základu

2 700 Sk, teda mesačne 1 620 Sk. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca splnil

zákonné podmienky pre priznanie podpory s tým, že pracovný pomer so zamestnávateľom bol

ukončený podľa . Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia taktiež

uviedol, že prebieha súdny spor so zamestnávateľom. Preddavok na podporu

v nezamestnanosti bol žalobcovi vyplácaný do 5. novembra 1997. Žalobca bol z evidencie

nezamestnaných vyradený podľa § 41 ods. 1 písm. a/ zákona o zamestnanosti dňom nástupu

do zamestnania, t.j. 10. novembra 1997.

Z uvedeného je zrejmé, že Národný úrad práce, Okresný úrad práce v Kysuckom

Novom Meste v čase rozhodovania o podpore v nezamestnanosti vedel o tom, že výška

vymeriavacích základov je sporná, a taktiež že je sporný dôvod, pre ktorý bol skončený

pracovný pomer. Uvedené vyplýva aj zo záznamu o ústnom jednaní z 27. augusta 1997,

z ktorého je zrejmé, že žalobca už v roku 1997 žiadal o podporu v nezamestnanosti z vyšších

vymeriavacích základov ako uviedol jeho zamestnávateľ a výšku ktorých si uplatňoval

v súdnom konaní. Dôkazom tejto vedomosti správneho orgánu bolo rozhodnutie o preddavku

na podporu v nezamestnanosti.

Podľa o zamestnanosti na konanie podľa

ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Výška podpory v nezamestnanosti, ktorá patrí evidovanému nezamestnanému za jeden

kalendárny mesiac, je po dobu prvých troch mesiacov 60% zo základu na určenie podpory

v nezamestnanosti a po zostávajúcu dobu 50% zo základu na určenie podpory

v nezamestnanosti ( v znení účinnom do 30.11.1999).

Podľa § 50 ods. 6 zákona o zamestnanosti evidovanému nezamestnanému, ktorému

vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, ale ktorý bez svojho zavinenia nemôže doložiť

výšku priemerného mesačného vymeriavacieho základu, sa poskytne preddavok na podporu

v nezamestnanosti, ktorý sa určí z minimálnej mzdy.

Podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti ak okresný úrad práce dodatočne zistí, že

podporu v nezamestnanosti evidovanému nezamestnanému priznal a poskytoval v nižšej

sume, ako mu patrila, alebo mu ju neprávom odoprel, prípadne priznal od neskoršieho dňa,

ako mu patrila, podporu v nezamestnanosti dodatočne prizná, zvýši alebo doplatí. Nárok

na dodatočné poskytnutie podpory v nezamestnanosti alebo jej časti zaniká uplynutím lehoty

troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, od ktorého podpora v nezamestnanosti alebo jej

časť patrila.

Podľa § 55 ods. 3 zákona o zamestnanosti evidovanému nezamestnanému, ktorý vedie

so zamestnávateľom spor o skončenie pracovného pomeru, sa poskytuje podpora

v nezamestnanosti ako preddavok. Ak príslušný orgán rozhodne, že zamestnanie trvá

a zamestnávateľ je povinný za dobu neprideľovania práce poskytnúť peňažnú náhradu, je

evidovaný nezamestnaný povinný vrátiť podporu v nezamestnanosti poskytnutú ako

preddavok; ustanovenie odseku 1 druhej vety platí aj tu.

o zamestnanosti bol zrušený

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa , do pôsobnosti pobočky

Sociálnej poisťovne patrí rozhodovať o dávke v nezamestnanosti.

V zmysle v konaniach o nárokoch na podporu

v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa

právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona o zamestnanosti vyplýva rozdiel medzi

podporou v nezamestnanosti a preddavkom na podporu v nezamestnanosti.

Pod pojmom „preddavok“ sa všeobecne rozumie určitá vopred poskytnutá suma

(záloha), potrebná na zabezpečenie základných potrieb oprávneného, pričom v neskoršom

období, po preukázaní všetkých relevantných skutočností, sa tento preddavok zúčtuje

so skutočne patriacou sumou.

Účelom priznania preddavku na podporu v nezamestnanosti (§ 50 ods. 6 zák.

o zamestnanosti) bolo predbežné zabezpečenie potrieb oprávneného minimálnou, zákonom

stanovenou sumou, vypočítanou z minimálnej mzdy, dokiaľ sa nepreukáže, v akej výške mu

podpora v nezamestnanosti podľa § 50 ods. 1 zákona o zamestnanosti skutočne patrí.

Ustanovenie § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti nemožno aplikovať v prípade, keď

nárok na dávku v nezamestnanosti bol uplatnený včas, ale o nároku na podporu

v nezamestnanosti nebolo vôbec rozhodnuté a žiadateľovi bol priznaný len preddavok

na podporu v nezamestnanosti.

Je zrejmé, že žalobca 6. augusta 1997 uplatnil nárok na podporu v nezamestnanosti

v prekluzívnej lehote podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti, teda včas.

Okolnosť, že pre nedostatok podkladov pre priznanie dávky podľa § 50 ods. 1 zákona

o zamestnanosti nemal príslušný úrad práce podklady, nič nemení na tom, že o nároku

žalobcu na podporu v nezamestnanosti na základe včas podanej žiadosti (pred uplynutím

prekluzívnej lehoty podľa § 55 ods. 2 zákona o zamestnanosti) doteraz nebolo rozhodnuté.

Úrad práce rozhodol len o priznaní preddavku na podporu v nezamestnanosti.

Nie je preto rozhodujúce, ako dlho trval súdny spor, ktorého predmetom bolo aj

určenie vymeriavacieho základu, z ktorého mala byť podpora v nezamestnanosti priznaná.

Žiadosť žalobcu zo dňa 5. júna 2007, adresovanú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto bolo preto potrebné podľa obsahu posúdiť ako

podnet účastníka na konečné rozhodnutie vo veci.

Podľa , kde sa vo všeobecne záväzných

právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 používa pojem "podpora

v nezamestnanosti", rozumie sa tým "dávka v nezamestnanosti".

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že tak preskúmavané

rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto podľa veta prvá rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca podľa zrušil a vec vrátil

žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná i prvostupňový správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho

súdu ( ); v ďalšom konaní príslušný správny orgán rozhodne o priznaní

dávky v nezamestnanosti počas zákonnej podpornej doby podľa skutočných vymeriavacích

základov v súlade s § 50 ods. 1 zákona o zamestnanosti a priznanú dávku zúčtuje

s preddavkom na dávku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s a , lebo úspešný žalobca náhradu trov neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková