Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
490/365784.c2a1bf.pdf
PDF · 201.68 KB
No categories available
9So/73/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,
PhD., v právnej veci navrhovateľky S. I. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 8. marca 2010, č.k. 15Sd/12/2010–32, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 8. marca 2010, č.k. 15Sd/12/2010–32, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd rozsudkom z 8. marca 2010, č.k. 15Sd/12/2010-32 potvrdil rozhodnutie
odporkyne zo dňa 24. augusta 2009 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla
žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale len 20%.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov
sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 21. júla 2009, 4. decembra
2009 a 19. januára 2010 rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľky sú duševné
choroby a poruchy správania - neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažká
forma, ktorej podľa kapitoly V, položky 4 písm. a) prílohy č. 4 zákona zodpovedá 20%-ná
miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd nezistil rozpory
medzi závermi posudkových lekárov a nálezmi odborných lekárskych vyšetrení, na základe
ktorých vyhodnotili mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani
z nálezov z vyšetrení, ktoré navrhovateľka absolvovala po poslednom posúdení zdravotného
stavu posudkovým lekárom, krajský súd nezistil skutočnosti, ktorými by sa posudkoví lekári
nezaoberali. Mal preto za preukázané, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1
zákona a teda nespĺňa základnú podmienku nároku na invalidný dôchodok.
Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku namietala, že jej zdravotný stav sa zhoršuje
a neumožňuje jej vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa jej názoru mal krajský súd nariadiť
ďalšie dokazovanie posúdením jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, keďže predložila
nové lekárske nálezy.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o invalidný dôchodok.
Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. podmienený
(okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).
Podľa kapitoly V. prílohy č. 4 zákona pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti,
na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázka vplyvu
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného
rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku (pričom odporkyňa
vyhovela námietkam zaujatosti navrhovateľky voči posudkovým lekárom pobočky Sociálnej
poisťovne v Prievidzi a jej zdravotný stav bol posúdený vedúcim lekárom posudkovej
činnosti pobočky Sociálnej poisťovne v Žiline a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,
ústredie v Nitre) postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Po posúdení
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a z lekárskych nálezov dospeli k záveru, že
navrhovateľka v dôsledku dlhodobého užívania sedatív a hypnotík trpí na poruchu správania
s anxióznymi prvkami, avšak bez výraznej psychickej alterácie, jej stav vyžaduje pravidelné
kontroly a liečbu, avšak nepodmieňuje invaliditu. Ostané zdravotné poruchy nie sú posudkovo
významné a neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
za iné zdravotné postihnutie.
Námietku navrhovateľky, že krajský súd mal na základe ňou predložených lekárskych
nálezov nariadiť ďalšie dokazovanie posúdením jej zdravotného stavu posudkovými lekármi,
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, lebo z namietaných lekárskych správ nevyplýva
zmena diagnostických záverov oproti záverom posudkových lekárov.
Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere
poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť za úplné, objektívne
a presvedčivo zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľky nespôsobuje viac ako
40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mal za preukázané, že
navrhovateľka nespĺňa podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona pre vznik nároku
na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej
zdravotný stav sa zhoršuje, toto tvrdenie ničím nepreukázala, ani k odvolaniu nepredložila
novšie dôkazy, ktoré by závery uvedených posudkov spochybnili, resp. ktoré by preukázali
iný rozsah poškodenia, ako bol zistený posudkovými lekármi.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne
z 24. augusta 2009 je v súlade so zákonom a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľka nebola úspešná ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy
nevznikli.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu
má navrhovateľka možnosť kedykoľvek požiadať znovu o priznanie invalidného dôchodku
prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková