Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/383/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci ţalobkyne: Ing. Mgr. M., bytom N., zastúpenej JUDr. P., advokátom, so sídlom B., proti ţalovanému: Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. - 2000 zo dňa 27. októbra 2006, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -58 zo dňa 12. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -58 zo dňa 12. júna 2009, v napadnutej časti výroku, ktorým rozhodnutie ţalovaného č. 1832/2006-2000 zo dňa 27. októbra 2006 v spojení s jeho rozhodnutím č. 1770/2006-2000 zo dňa 25. augusta 2006 zrušil podľa a vec vrátil na ďalšie konanie, a v časti výroku o trovách konania z m e ň u j e tak, ţe ţalobu z a m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j

ods. 2 písm. e) (ďalej len „OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. 1832/2006-2000 zo dňa 27. októbra 2006 v spojení s jeho rozhodnutím č. 1770/2006-2000 zo dňa 25. augusta 2006 a vec vrátil

2

ţalovanému na ďalšie konanie, ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania v sume 513,26 eur a v časti petitu návrhu na zaplatenie finančnej náhrady vo výške funkčného platu ţalobkyne konanie zastavil.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 1832/2006-2000 zo dňa 27. októbra 2006

ţalovaný rozhodol o odvolaní ţalobkyne proti rozhodnutiu o predĺţení doby dočasného vyslania č. 1647/2006-2000 zo dňa 7. augusta 2006 a proti rozhodnutiu o skončení dočasného vyslania č. 1770/2006-2000 zo dňa 25. augusta 2006 tak, ţe odvolanie ţalobkyne zamietol a vyššie citované prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Rozhodnutie o skončení dočasného vyslania zo dňa 25. augusta 2006 ţalovaný na základe ustanovení , a o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov, platného a účinného v rozhodnom čase, (ďalej aj „“) skončil dňom 30. novembra 2006 dočasné vyslanie ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine vo funkcii diplomatického zamestnanca na obchodno-ekonomickom oddelení Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Kodani – Dánsko.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, ţe

predmetom súdneho prieskumu nebolo rozhodnutie o predĺţení doby dočasného vyslania do 31. novembra 2006 zo dňa 7. augusta 2006 a konanie mu predchádzajúce. Citujúc ustanovenia a , , a konštatoval, ţe ţalovaný v preskúmavanom rozhodnutí o skončení dočasnej sluţby ţalobkyne vecne nepochybil, nakoľko ide o skončenie dočasnej štátnej sluţby zo zákona dňom uvedeným v rozhodnutí. S poukazom na ustanovenie o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s ustanovením však ţalovanému vytkol pochybenie, keď v prvostupňovom ani v druhostupňovom konaní ţalobkyni neoznámil jeho začatie. Výkladom ustanovenia dospel k názoru, ţe ţalovaný ako zamestnávateľ mal povinnosť oboznámiť ţalobkyňu so zloţením poradnej odvolacej komisie buď priamo alebo aspoň poučením o tom, kde a ako sa môţe dozvedieť o jej zloţení, i keď mu to zákon v citovanom ustanovení výslovne neukladá. Vychádzajúc z ustanovenia konštatoval, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného boli ţalobkyni doručované v rozpore so zákonom a túto vadu neodstráni ani skutočnosť, ţe ţalobkyňa sa o nich fakticky dozvedela, prípadne ţe ich prevzala. Dospel preto k záveru, ţe ţaloba je dôvodná a rozhodnutie ţalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom prihliadne na vyššie konkretizované vady jeho predchádzajúceho postupu a rozhodnutia. O trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na tak, ţe procesne úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu, pričom trovy predstavovali

3

súdny poplatok a odmena právneho zástupcu. O ţalobkyňou uplatnenom nároku na zaplatenie náhrady za ušlú mzdu z neplatne skončeného štátno- zamestnaneckého pomeru krajský súd konanie podľa zastavil v dôsledku späťvzatia tejto časti návrhu ţalobkyňou.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou krajský súd zrušil rozhodnutie

ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uloţil mu povinnosť nahradiť trovy konania, podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K súdom vytýkanému pochybeniu ohľadne neoznámenia začatia prvostupňového ani druhostupňového konania ţalobkyni ţalovaný poukázal na to, ţe preskúmavaným rozhodnutiam predchádzalo konanie o skončení dočasného vyslania ţalobkyni dňom 31. augusta 2006, avšak dňa 7. augusta 2006 bolo vydané rozhodnutie o predĺţení doby dočasného vyslania do 30. novembra 2006, proti ktorému mala ţalobkyňa moţnosť podať odvolanie, ktorú nevyuţila, a aţ následne vydaným rozhodnutím bolo ukončené jej dočasné vyslanie dňom 30. novembra 2006. S poukazom na uvedené mal ţalovaný za to, ţe ţalobkyňa uţ v čase vydania rozhodnutia o predĺţení doby dočasného vyslania vedela, ţe sa jej vyslanie skončí dňom 30. novembra 2006, a ţiadna skutočnosť jej nebránila uplatniť všetky práva účastníka konania, ustanovené právnymi predpismi v spojitosti so začatím konania (právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia atď.). Ţalovaný nesúhlasil s tvrdením krajského súdu ohľadne pochybenia, spočívajúceho v neoznámení začatia druhostupňového konania ţalobkyni, nakoľko ustanovenie § 56 správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť upovedomiť ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, teda túto povinnosť nemá voči odvolávajúcemu sa, majúc za to, ţe krajský súd nesprávnou aplikáciou citovaného ustanovenia nesprávne vec právne posúdil. Namietal, ţe z ustanovenia nevyplýva zákonná povinnosť sluţobného úradu ani jeho vedúceho a ani poradnej odvolacej komisie oznamovať odvolávajúcemu sa zloţenie poradnej odvolacej komisie, ktorá informácia je v sluţobnom úrade verejná a bez akýchkoľvek problémov zistiteľná. Ţalobkyňa ako zamestnankyňa ţalovaného sa mohla v sluţobnom úrade neobmedzene informovať o zloţení poradnej odvolacej komisie a ţiadna skutočnosť jej nebránila vyuţitie postupu podľa . Poukázal na to, ţe z preskúmavanej dokumentácie vyplýva, ţe ţalobkyňa sa postupu podľa tohto ustanovenia voči ţiadnemu z členov poradnej odvolacej komisie nedomáhala, čo podľa neho znamená, ţe voči jej zloţeniu nemala výhrady. Ţalovaný mal preto za to, ţe krajský súd nesprávnym výkladom ustanovenia nesprávne právne posúdil vec, nezohľadniac ustanovujúci,

4

ţe štátne orgány môţu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. K doručovaniu preskúmavaných rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe prvostupňové rozhodnutie ţalobkyni doručoval leteckým nákladovým listom s uvedením jej mena na adresu sluţobného úradu v Kodani, ţalobkyňa voči nemu podala včas odvolanie, čo preukazuje jeho prevzatie, a preto druhostupňový správny orgán nemal pochybnosť o doručení prvostupňového rozhodnutia a o oboznámení sa ţalobkyne s jeho obsahom; druhostupňové rozhodnutie jej bolo doručené prostredníctvom pošty prvou triedou ako doporučená poštová zásielka na adresu sluţobného úradu v Kodani s uvedením jej mena. Ţalovaný bol toho názoru, ţe neboli porušené, upreté alebo obmedzené práva ţalobkyne podať odvolanie a tým sa zákonom stanoveným spôsobom brániť proti prvostupňovému rozhodnutiu. Vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie a následne aj ţalobu, a to v zákonnej lehote, povaţoval ţalovaný za preukázané, ţe jej bolo toto rozhodnutie doručené a ţe mala zachovanú plnú moţnosť podať odvolanie, čo aj vyuţila. Ţalovaný vyslovil názor, ţe účelom doručovania písomnosti doporučene do vlastných rúk nie je striktne dodrţať povinnosť doručiť písomnosť do vlastných rúk, ale účelom je zabezpečiť uplatňovanie práva účastníka konania, čo si v tomto prípade ţalobkyňa uplatnila. Krajský súd podľa ţalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ţalovaný povaţoval za zavádzajúce tvrdenie ţalobkyne, ţe sa cíti byť ukrátená na svojich právach rozhodnutiami a postupom ţalovaného v konaní o skončení dočasného vyslania, nakoľko ţiadna skutočnosť jej nebránila vyuţiť všetky práva účastníka konania, ustanovené právnymi predpismi v spojitosti so začatím konania o skončenie dočasného vyslania a taktieţ vyuţiť postup podľa , t. j. podať námietky voči zloţeniu poradnej odvolacej komisie, a vyuţila právo podať opravný prostriedok voči prvostupňovému rozhodnutiu. Ţalovaný namietal, ţe napriek skutočnosti, ţe ţalobkyňa nepreukázala, na ktorých svojich právach bola rozhodnutiami a postupom ţalovaného ukrátená, krajský súd predmetné rozhodnutia zrušil ako nezákonné a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne a ţalobkyni náhradu trov neprizná, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd

odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

5

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (, , ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie

o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie

č. 1832/2006-2000 zo dňa 27. októbra 2006 o odvolaní ţalobkyne proti rozhodnutiu o predĺţení doby dočasného vyslania č. 1647/2006-2000 zo dňa 7. augusta 2006 a proti rozhodnutiu o skončení dočasného vyslania č. 1770/2006-2000 zo dňa 25. augusta 2006, ktorým vedúci sluţobného úradu ţalovaného ako odvolací orgán podľa toto odvolanie zamietol a obe prvostupňové rozhodnutia potvrdil.

Z obsahu predloţeného spisu správneho orgánu vyplynulo, ţe ţalobkyňa

bola na základe rozhodnutia vedúcej sluţobného úradu ţalovaného č. 172/2005- 004 zo dňa 25. januára 2005 dočasne vyslaná na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine vo funkcii diplomatického zamestnanca na ZÚ SR v Kodani – Dánsko dňom 1. mája 2005 do dátumu, ktorý bude uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania, najneskôr do 14. decembra 2009. Ďalej odvolací súd zistil, ţe dňa 26. mája 2006 pod č. -2000 bolo vedúcou sluţobného úradu vydané rozhodnutie o skončení dočasného vyslania

6

ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine dňom 31. augusta 2006, ktoré bolo na základe odvolania, podaného ţalobkyňou, potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 1218/2006-2000 zo dňa 4. júla 2006. Následne bolo dňa 7. augusta 2006 vydané pod č. 1647/2006-2000 rozhodnutie o predĺţení doby dočasného vyslania ţalobkyne do 30. novembra 2006. Vedúca sluţobného úradu ţalovaného vydala napokon pod č. 1770/2006- 2000 zo dňa 25. augusta 2006 na základe ustanovení , a rozhodnutie o skončení dočasného vyslania ţalobkyne na výkon štátnej sluţby mimo sídla sluţobného úradu v cudzine, vo funkcii diplomatického zamestnanca na obchodno-ekonomickom oddelení ZÚ SR v Kodani – Dánsko dňom 30. novembra 2006, ktoré na odvolanie ţalobkyne, spolu s rozhodnutím o predĺţení doby dočasného vyslania č. 1647/2006-2000 zo dňa 7. augusta 2006, ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. - 2000 zo dňa 27. októbra 2006 potvrdil a odvolanie ţalobkyne zamietol.

Podľa aţ 3 (1) Štátneho zamestnanca moţno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej sluţby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky. (2) O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne. (3) O skončení, skrátení alebo predĺţení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.

Podľa je dočasné vyslanie

na vykonávanie štátnej sluţby do cudziny (ďalej len "dočasné vyslanie") zmenou štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa na konanie podľa odseku 1

(týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní /správny poriadok/), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné

postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

7

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné

svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Základné pravidlá správneho konania sú obsiahnuté v jeho zásadách

(§ 3 správneho poriadku) a porušenie ktorejkoľvek z nich znamená chybu v správnom konaní, majúcu za následok sankciu v podobe zmeny alebo zrušenia vydaného správneho rozhodnutia. Odvolací súd v preskúmavanom správnom konaní v rozsahu a medziach ţaloby nevzhliadol, na rozdiel od názoru prvostupňového súdu, závaţné pochybenia konajúceho správneho orgánu.

Pokiaľ ide o dôvod zrušenia preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného

krajským súdom, spočívajúci v neoznámení začatia konania ţalobkyni, odvolací súd upriamuje pozornosť na obsah ţaloby, v ktorej ţalobkyňa takúto ţalobnú námietku nevzniesla. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, ţe konanie podľa druhej hlavy piatej časti je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, znamenajúcou, ţe súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec ţalobcom v ţalobe vymedzeným; ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobcom napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistí, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala ( ). O takúto vadu sa však v konkrétnom prípade nejednalo, a preto odvolací súd konštatuje, ţe krajský súd postupoval v tomto ohľade nad rámec ţaloby.

8

Ďalším dôvodom zrušenia preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného bolo

neoboznámenie ţalobkyne ţalovaným so zloţením poradnej odvolacej komisie. Ako konštatoval aj krajský súd, z ustanovenia nevyplýva zákonná povinnosť sluţobného úradu ani jeho vedúceho a ani poradnej odvolacej komisie oznamovať odvolávajúcemu sa zloţenie poradnej odvolacej komisie. Odvolací súd súhlasí v tejto časti s odvolacou námietkou ţalovaného, ţe krajský súd nesprávnym výkladom ustanovenia nesprávne právne posúdil vec, nezohľadniac . Z obsahu spisu nebola zistená ţiadna okolnosť, ktorá by ţalobkyni bránila vyuţitie postupu podľa , navyše ţalobkyňa sa postupu podľa tohto ustanovenia voči ţiadnemu z členov poradnej odvolacej komisie nedomáhala, a ani z obsahu podaní ţalobkyne, obsiahnutých v spisovej dokumentácii, nevyplynulo, ţe by voči zloţeniu poradnej odvolacej komisie mala výhrady.

K nedostatku doručovania správnych rozhodnutí, konkrétne ich

nedoručenia do vlastných rúk ţalobkyne, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe sa nejednalo o takú vadu v postupe správneho orgánu, ktorá by mala za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia ( ). Včas podaným odvolaním bolo preukázané, ţe s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola ţalobkyňa oboznámená. Namietaným postupom ani podľa názoru odvolacieho súdu nebola ţalobkyňa ukrátená na svojich procesných právach. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, ţe rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp.zn. ).

Odvolací súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie správneho

orgánu nepochybne bolo vydané na podklade zásad správneho konania, na ktoré odkazuje vyššie citované ustanovenie . Prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie boli vydané na to kompetentným orgánom, v rozsahu a z dôvodov zákonného splnomocnenia vymedzených a aj správneho poriadku. Je potrebné uviesť, ţe rozhodnutie o dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca do cudziny (vrátane jeho skončenia) je upravené špeciálne v . Uvedené zákonné ustanovenie ani pre rozhodnutie o dočasnom vyslaní ani pri skončení dočasného vyslania nevyţaduje uvedenie dôvodov, pre ktoré takéto rozhodnutie bolo vydané. Pokiaľ by zákonodarca vyţadoval splnenie akýchkoľvek dôvodov, uviedol by ich v zákonnom ustanovení tak, ako to učinil napr. pri odvolaní predstaveného podľa alebo skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa .

9

K námietke ţalobkyne ohľadne neurčitého časového ohraničenia trvania

dočasného vyslania, ktorou sa krajský súd nezaoberal, odvolací súd uvádza, ţe čas trvania dočasnej štátnej sluţby bol určený rozhodnutím o dočasnom vyslaní, na preskúmanie ktorého je určený osobitný postup, avšak ţalobkyňa toto rozhodnutie zákonným spôsobom nenapadla a nepoţiadala o jeho preskúmanie, čo však v tomto súdnom konaní uţ nie je moţné. Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, ţe skončenie dočasného vyslania nie je viazané na uplynutie doby troch rokov, ale na rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu o skončení dočasného vyslania a na deň uvedený v tomto rozhodnutí.

Správne orgány i súdy musia dôsledne aplikovať jeden zo základných

princípov právneho štátu, ktorý je vyjadrený v článku 2 ods. 2 , podľa ktorého štátne orgány môţu konať „iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného ţalobou ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu boli vydané v súlade a v medziach zákona, preto odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tieto zrušiť. Pochybil preto krajský súd, keď preskúmavané rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd v súlade s ustanovením § 220

v spojení s veta druhá zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobu zamietol.

O náhrade trov konania (vrátane trov konania na súde prvého stupňa)

rozhodol odvolací súd podľa , s pouţitím vety prvej a v spojení s tak, ţe v konaní neúspešnej ţalobkyni ich náhradu nepriznal. V konaní úspešnému ţalovanému právo na náhradu trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 27. októbra 2010

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth