Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
20b/365653.23ddc9.pdf
PDF · 157.86 KB
No categories available
9Sžso/58/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice
Filovej v právnej veci ţalobcu M. J., zastúpeného M. J., proti ţalovanému Ústrediu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného, číslo 2007/06245-OPPK/Mik zo dňa 13. marca 2007, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2009, č.k. 2S 146/2007-32,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29. mája 2009, č.k. 2S 146/2007-32, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného číslo 2007/06245-OPPK/Mik z 13. marca 2007, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave č. 2/soc. 2007/08826-1/DMA zo dňa 8. januára 2007.
Prvostupňovým rozhodnutím nebolo podľa § 64a zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 195/1998 Z. z.“) vyhovené ţiadosti ţalobcu
o priznanie peňaţného príspevku za opatrovanie starej matky, E. J..
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe ţalobca v ţalobe vytýkal odboru
posudkových činností zneuţívanie, resp. nekompetentnosť pri navrhovaní foriem
kompenzácií – sluţieb, ktoré sú podľa neho v právomoci iného orgánu, praktického lekára,
prípadne miestnej samosprávy – obce a namietol, ţe ho správny orgán neprizval do konania
a ako kompenzácia bola navrhnutá opatrovateľská sluţba, o ktorú nemá záujem. Krajský súd
mal za preukázané, ţe prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o ţiadosti ţalobcu
vychádzal z posudku posudkového orgánu č. 2006/1115/Jl zo dňa 8. januára 2007, ktorým
bola miera funkčnej poruchy starej matky ţalobcu stanovená na 50%, na základe čoho je
povaţovaná za občana s ťaţkým zdravotným postihnutím. V rámci tohto posudku ako forma
kompenzácie dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia bola v oblasti nevyhnutných
ţivotných úkonov a nevyhnutných prác v domácnosti navrhnutá opatrovateľská sluţba.
Odvolací správny orgán vydal dňa 8. marca 2007 posudok o miere funkčnej poruchy starej
matky ţalobcu, v ktorom vzhľadom na stupeň jej zdravotného poškodenia a sociálnych
dôsledkov taktieţ ako kompenzáciu navrhol opatrovateľskú sluţbu. Krajský súd mal zato, ţe
ţalovaný pre takýto záver dostatočne zistil skutočný stav veci, lebo zo záznamov ţalovaného
zo šetrenia rodinného prostredia ţalobcu a ním opatrovanej starej matky je preukázané, ţe
ţalobca svojej starej matke neposkytuje celodenné, osobné a riadne opatrovanie, keďţe
v šetrenom období denne študuje na strednej škole v Bratislave a u starej matky sa zastaví
podľa potreby, resp. nakúpi alebo pomôţe s náročnejšími prácami v jej domácnosti (po škole).
Krajský súd skonštatoval, ţe u ţalobcu neboli zistené také podmienky, ktoré by odôvodňovali
priznanie peňaţného príspevku za opatrovanie starej matky a vzhľadom k zistenej miere
odkázanosti na pomoc bola navrhnutá opatrovateľská sluţba, ktorá je v zmysle § 71 zákona
č. 195/1998 Z. z. v pôsobnosti obce, čo je v súlade s poučením, daným správnym orgánom.
Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním a podľa jeho
obsahu ţiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Nedostatok a nesprávnosť rozsudku videl v tom, ţe krajský súd neskúmal a neposúdil
zdravotno-sociálne a osobnostné predpoklady občana s ťaţkým zdravotným postihnutím,
a tak nemohol posúdiť správnosť, či nesprávnosť napadnutých rozhodnutí ako aj príslušných
posudkov. Ţiadal o príspevok za opatrovanie, nie o opatrovateľskú sluţbu, o ktorej ţalovaný
ani nerozhoduje. Namietal, ţe jeho stará mama nebola na pojednávanie súdu predvolaná, resp.
nemala moţnosť sa vyjadriť, hoci sa jej daná vec bytostne dotýka. Krajský súd nevyhodnotil
námietku o nenavrhnutí ţiadanej kompenzácie, teda peňaţného príspevku za opatrovanie
a neprihliadol na to, ţe jeho stará mama potrebuje opateru denno-denne a nemôţe jej stačiť
pomoc iba v určitom stanovenom čase v priebehu pracovného dňa. Rozhodnutie krajského
súdu podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje so svojím
napadnutým rozhodnutím, vyjadrením k ţalobe zo dňa 18. júla 2008, ako aj s rozsudkom
krajského súdu. Odvolanie povaţuje za nedôvodné a preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozhodnutie ţalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach ţaloby,
odvolanie prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe
odvolaniu nemoţno vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného vo veci
nároku na peňaţný príspevok za opatrovanie.
Pokiaľ ţalobca namietal skutočnosť, ţe jeho stará matka nebola predvolaná
na pojednávanie, ani nemala moţnosť sa vyjadriť, najvyšší súd poukazuje na to, ţe v zmysle
§ 250 OSP sú účastníkmi konania ţalobca a ţalovaný. Prípadné zrušenie správneho
rozhodnutia by sa nedotklo práv a povinností starej matky ţalobcu, lebo peňažný príspevok
za opatrovanie nemôţe byť priznaný osobe ťaţko zdravotne postihnutej, ale môže byť
priznaný len fyzickej osobe vymedzenej v § 64a ods. 2 zák. č. 195/1998, teda osobe, ktorá je
v určitom vzťahu k osobe ťaţko zdravotne postihnutej a ktorá opatruje osobu ťažko zdravotne
postihnutú.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. na účely kompenzácie sa posudzuje miera
funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 4.
Podľa § 57 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 195/1998 Z. z. na základe posúdenia podľa § 50
ods. 1 a § 52 ods. 1 sa vydáva posudok o
a) miere funkčnej poruchy,
b) tom, či ide o občana s ťaţkým zdravotným postihnutím,
c) sociálnych dôsledkoch ťaţkého zdravotného postihnutia.
Súčasťou posudku je vždy návrh formy kompenzácie.
Podľa § 64a ods. 1 a 3 veta prvá zákona č. 195/1998 Z. z. fyzickej osobe, ktorá
opatruje občana s ťaţkým zdravotným postihnutím staršieho ako šesť rokov odkázaného
podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 na celodenné, osobné a riadne
opatrovanie (ďalej len "opatrovanie"), možno poskytnúť peňažný príspevok
za opatrovanie. Peňaţný príspevok za opatrovanie nemoţno poskytnúť, ak občanovi
s ťaţkým zdravotným postihnutím sa poskytuje peňaţný príspevok na osobnú asistenciu alebo
ak sa mu starostlivosť zabezpečuje opatrovateľskou sluţbou. Opatrovanie občana s ťaţkým
zdravotným postihnutím fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 sa vykonáva najmä na účely
zabezpečenia pomoci pri nevyhnutných ţivotných úkonoch uvedených v prílohe č. 1.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, ţe jedným z hľadísk posudzovania
nároku na peňaţný príspevok za opatrovanie je odkázanosť občana na celodenné, osobné
a riadne opatrovanie.
Miera funkčnej poruchy starej matky ţalobcu bola stanovená vo výške 50%, je teda
povaţovaná za občana s ťaţkým zdravotným postihnutím, čo však nebolo v posudzovanom
prípade sporné. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či na základe zdravotných ťaţkostí
starej matky boli splnené podmienky pre priznanie peňaţného príspevku za opatrovanie.
Podľa posudku oddelenia posudkových činností z 8. januára 2007 ako aj správy o šetrení
v domácnosti stará matka ţalobcu je prevaţnú časť dňa v byte sama, je schopná pripraviť si
jedlo, najesť sa, pouţiť toaletu aj bez pomoci inej osoby. Potrebuje pomoc inej osoby
pri nevyhnutných ţivotných úkonoch a prácach v domácnosti, najmä pri nakupovaní, pri
hygiene, pri obúvaní a upratovaní, nie však v rozsahu celodenného, osobného a riadneho
opatrovania, preto v posudku bola navrhnutá kompenzácia formou opatrovateľskej sluţby.
Odvolací správny orgán za účelom objektívneho posúdenia veci dňa 8. marca 2007
vydal posudok, v ktorom opätovne prehodnotil sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného
postihnutia starej matky ţalobcu, vychádzajúc aj zo záznamu lekára odboru posudkových
činností zo 6. marca 2007. V predmetnom posudku sa konštatuje, ţe stará matka ţalobcu ţije
v bezbariérovom byte sama a v prípade vybavovania úradných, či občianskych záleţitostí
alebo v prípade návštevy lekárov, sprievod a pomoc zabezpečuje jej syn. Vnuk denne študuje
na strednej škole v Bratislave a podľa potreby sa u starej matky zastaví. Taktieţ je v posudku
uvedené, ţe zdravotné postihnutie pani J. obmedzuje v mobilite, avšak podľa jej vlastného
vyjadrenia na mechanickom invalidnom vozíku si dokáţe navariť a prichystať si jedlo, vie si
zabezpečiť osobnú hygienu, dokáţe prejsť na toaletu. Pomoc inej osoby potrebuje pri
sprchovaní, obúvaní a obliekaní spodného ošatenia. Aj v posudku druhostupňového
správneho orgánu bolo ustálené, ţe pani J. nie je odkázaná na pomoc inou osobou do takej
miery, v dôsledku ktorej by bola odkázaná na celodenné, osobné a riadne opatrovanie.
Ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne dôvody, ktoré by spochybnili objektívnosť
a úplnosť posúdenia sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia jeho starej matky
a závery posudkov, ţe vzhľadom na zachovanú schopnosť sebaobsluhy pri vyššie uvedených
ţivotných úkonoch nie je odkázaná na celodenné, osobné a riadne opatrovanie. Ţalobca
pritom v rozhodnom čase navštevoval denné štúdium na strednej škole, teda sám nespĺňal
jednu z podmienok priznania príspevku za opatrovanie, a to podmienku celodennej osobnej
starostlivosti.
Aj odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalovaný si zadováţil dostatočné skutkové
podklady pre svoje rozhodnutie podľa zákona, na základe ktorých vyvodil správny právny
záver, ktorý v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil. Nepochybil preto krajský súd,
keď napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako zákonné potvrdil. K námietke ţalobcu, ţe krajský
súd neskúmal a neposúdil zdravotno-sociálne a osobnostné predpoklady jeho starej matky,
najvyšší súd uvádza, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je vykonávať dokazovanie
a opakovať, prípadne nahrádzať tak činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového
stavu, ale len preskúmať “zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány
pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne
a procesno-právne predpisy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3
druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe v tomto
konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková