Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/191/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. Č., nar. X., bývajúcej

v K. a 2/ J. D., nar. X., bývajúceho v K., oboch zastúpených JUDr. R. S., advokátom, so

sídlom V., proti ţalovaným 1/ Z. A., nar. X., bývajúcej v K., 2/ A. P., nar. X., bývajúcej v P.,

obom zastúpeným JUDr. L. J., advokátkou, so sídlom v P., 3/ I. D., nar. X., bývajúcej v Ľ.

a 4/ A. Š., nar. X., bývajúcej v P., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej

Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/ a 2/ proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Stará Ľubovňa (súd prvého stupňa) uznesením z 2. februára 2010 č.k.

-150 zastavil konanie proti ţalovaným 1/ a 2/. Zároveň ţalobcom 1/ a 2/ uloţil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške

574,07 eur so splatnosťou do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám právnej

zástupkyne ţalovaných 1/ a 2/. Súčasne uvedeným uznesením konanie proti ţalovaným

3/ a 4/ vylúčil na samostatné konanie. Zastavenie konania odôvodnil ustanovením

a späťvzatím ţaloby proti ţalovaným 1/ a 2/ z dôvodu nedostatku ich pasívnej legitimácie

a absencie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam a súhlasom ţalovaných 1/a 2/ so späťvzatím ţaloby voči nim smerujúcej.

2

O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa prvá veta, keďţe

ku správaniu sa ţalovaných 1/ a 2/ (prevod sporných nehnuteľností predajom a darovaním)

majúcemu za následok bezdôvodnosť pôvodne dôvodnej ţaloby smerujúcej proti nim, došlo

bez ich vedomosti o podanej ţalobe v predmetnej veci. Nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa v zmysle

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozhodol o odvolaní ţalobcov uznesením

z 30. apríla 2010 sp.zn. , ktorým uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku

o trovách konania v súlade s ustanovením zmenil tak, ţe nepriznal náhradu trov

prvostupňového konania vo vzťahu medzi ţalobcami 1/ a 2/ a ţalovanými 1/ a 2/. Ţalobcom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie o zmene uznesenia súdu prvého

stupňa vo výroku o práve na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením ,

keď súhlasil s posúdením nezavinenia ţalovaných 1/ a 2/ súdom prvého stupňa podľa druhej

vety tohto ustanovenia, ktorý ale opomenul posúdiť aj zavinenie ţalobcov 1/ a 2/ na zastavení

konania podľa prvej vety tohto ustanovenia. Vychádzal z dôvodnosti ţaloby podanej proti

ţalovaným 1/ a 2/, ktoré boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré ţiadajú

ţalobcovia 1/ a 2/ určiť do svojho podielového spoluvlastníctva, a z dôvodnosti späťvzatia

ţaloby proti ţalovaným 1/ a 2/, nakoľko po podaní dôvodnej ţaloby ţalované 1/ a 2/

bez znalosti o podanej ţalobe v danej veci, previedli predmetné nehnuteľnosti (predajom

a darovaním) na ţalované 3/ a 4/. Takto objektívne vzniknutú situáciu bez zavinenia

procesných strán povaţoval za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 150

pre nepriznanie náhrady trov. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol

v zmysle podľa , a úspešným ţalobcom v odvolacom

konaní, ktorí si neuplatnili náhradu trov odvolacieho konania, nepriznal ich náhradu.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalované 1/ a 2/, ktorého

prípustnosť odôvodnili naplnením ustanovení a

Podľa dovolateliek postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom tým, ţe odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu je zmätočné a nedostatočné,

s nesprávnym právnym posúdením veci. Odvolací súd svoje meniace rozhodnutie odôvodnil

nesprávne tým, ţe nárok na náhradu trov konania vznikol ale je potrebné ho nepriznať podľa

Podľa dovolateliek odvolací súd neodôvodnil dostatočne svoj postup

pri rozhodnutí o práve na náhradu trov konania podľa Namietali dôvod pouţitia

uvedeného ustanovenia odvolacím súdom, ktorý povaţoval objektívne vzniknutú situáciu,

za nikým nezavinenú.

K dovolaniu ţalovaných 1/ a 2/ sa vyjadrili ţalobcovia, ktorý navrhli dovolanie

pre neprípustnosť odmietnuť. Podľa ich názoru odvolací súd rozhodnutie o trovách konania

podľa odôvodnil správne objektívnou situáciou, na ktorej vzniku nenesie vinu

ţiadna z procesných strán.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníčky konania ( ), zastúpené advokátkou

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasledujúcich moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ a proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/

V zmysle dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaných 1/ a 2/ napadnuté rozhodnutie

(uznesenie) odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých

rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení , kde dovolanie

nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Je nepochybné, ţe

procesná prípustnosť dovolania ţalovaných v zmysle ustanovenia je

vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Podľa

dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia

pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

5

postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanou zákonnom ustanovení skutočne trpí.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

So zreteľom na ţalovanými 1/ a 2/ tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdení dovolateliek, ţe

v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať v zmysle § 237

písm. f/ Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho

konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasledujúcich

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. ).

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu,

ktorá je z hľadiska ustanovenia významná, ide len v tom prípade, ak išlo

o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.

Podľa dovolateliek odvolací súd im odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ tým, ţe neodôvodnil (zmätočne a nedostatočne) svoje meniace rozhodnutie

o trovách prvostupňového konania.

6

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko

z 21. januára 1999, § 26) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe

ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Z citovaných článkov a dohovoru však

nemoţno vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom,

ktorý niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za základný pre svoju argumentáciu

(mutatis mutandis ).

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť spôsobom uvedeným v je

jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36

a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva

na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav,

kedy rozsudok nespĺňa náleţitosti uvedené v , vo svojich dôsledkoch vedie

k tomu, ţe sa stáva nepreskúmateľným. Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky

súdny poriadok v ustanoveniach a ďalších. Podľa ustanovenia súd môţe

výnimočne, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov celkom alebo sčasti

nepriznať. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či tu sú dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá týmto zákonným poţiadavkám.

Odvolací súd, ktorý zmenil uznesenie súdu prvého vo výroku o práve na náhradu trov konania

v zmysle , nahradil svojim rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V uvedenom prípade sa musí preto v odôvodnení vysporiadať so všetkými otázkami

a námietkami (uvedenými v odvolaní) majúcimi podstatný vplyv na rozhodnutie o trovách

konania. Odvolací súd stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania,

stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa ţalobcovia

odvolaním domáhali a čím v odvolacom konaní argumentovali a uviedol právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Stručne

vysvetlil v akých skutkových zisteniach vidí dôvod pre aplikáciu svojou povahou

výnimočného ustanovenia Uviedol, ţe povaţuje vzniknutú procesnú situáciu

spočívajúcu v nezavinení zastavenia konania ţiadnou z procesných strán dôvodom hodným

osobitného zreteľa. Prijaté právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ

stručne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, ţe skutkové a právne

závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 , a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

ţalovaných.

V tej časti dovolania, v ktorej sa uvádza, ţe napadnuté uznesenie nezodpovedá súdmi

aplikovaným ustanoveniam určujúcim predpoklady

nepriznania náhrady trov konania, ţalované z hľadiska obsahového namietajú, ţe napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Aj keby teda tvrdenia dovolateliek o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené,

nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle Posúdenie, či

odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či

zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej

veci nešlo).

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalovaných 1/ a 2/ nemoţno vyvodiť z ustanovenia

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie

v súlade s ustanovením v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa (s pouţitím

analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto

ustanovenia, pretoţe ţalobcom v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová