Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
51b/365453.9e5f79.pdf
PDF · 162.94 KB
No categories available
6Cdo/214/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 214/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. V., so sídlom v B.,
zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom v B., proti ţalovanému Mgr. V. V., nar. X.,
bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom, so sídlom v K., o zaplatenie
1 095,40 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 42 C 85/2008,
o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna 2010 sp.zn.
1 Co 172/2010, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna 2010 sp.zn. 1 Co 172/2010
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 8. decembra 2008 č.k. 42 C 85/2008-47 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 33 000,-- Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške
0,01% denne zo sumy 20 000,-- Sk od 2.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 13 000,-- Sk
od 1.3.2007 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 20 000,-- Sk
od 2.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 13 000,-- Sk od 1.3.2007 do zaplatenia, všetko
so splatnosťou do troch dní. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, ţe ţalovanému
uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania ţalobkyni vo výške 6 782,-- Sk na účet jej
právnej zástupkyne.
Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) o odvolaní ţalovaného rozhodol uznesením
zo 16. júna 2010 sp.zn. 1 Co 172/2010, ktorým odmietol jeho opravný prostriedok
a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov vo výške 80,29 eur
so splatnosťou do troch dní na účet jej právnej zástupkyne. Odmietajúci výrok odôvodnil tým,
ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol ţalovanému doručený prostredníctvom súdom mu
ustanovenej opatrovníčke v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. 22. decembra 2008. Keďţe ţalovaný
podal odvolanie osobne na súde aţ 12. mája 2010, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie
odvolania, odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
z dôvodu jeho oneskoreného podania. Výrok o práve na náhradu trov konania odôvodnil
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom
ţalobkyne v odvolacom konaní, výšku prisúdených trov vyhláškou č. 655/2004 Z.z.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., pretoţe súdy oboch stupňov mu odňali moţnosť konať pred súdom. Podľa dovolateľa
súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe mu nedôvodne ustanovil
opatrovníčku – zamestnankyňu Okresného súdu Košice II, i napriek nesplneniu podmienok
pre postup podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, pretoţe súdom uvedený dôvod takéhoto
opatrenia, jeho neznámy pobyt, nemal súd preukázaný. V dôsledku chybného postupu súdu
nebola vec prejednaná na súde v jeho prítomnosti a nemohol sa vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Namietal aj nesprávne skutkové a právne posúdenie veci, pretoţe
ţalobou uplatnená pohľadávka v čase podania návrhu na začatie konania 27.7.2007 uţ
neexistovala, pretoţe ju uhradil 26.3.2007.
Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť.
Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odmietol oneskorene podané odvolanie ţalovaného
povaţovala správnym.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasledujúcich O.s.p. moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1
O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide
o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu o odmietnutí odvolania vydané v procesnej forme uznesenia. Prípustnosť dovolania
podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré
je uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p. a ani o niektoré z potvrdzujúcich uznesení vymenovaných
v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Je nepochybné, ţe procesná prípustnosť dovolania
ţalovaného v zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. je vylúčená.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Podľa
§ 237 O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné
len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných
v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
So zreteľom na ţalovaným tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí
č. 209/1992 Zb.).
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu,
ktorá je z hľadiska ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo
o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k procesnej vade
tejto povahy tieţ vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 O.s.p., hoci
procesné predpoklady pre takýto postup nie sú dané. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu
moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom).
Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho
oneskoreným podaním. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho
súdu z hľadiska otázky prípustnosti odvolania.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, určeným účastníkovi k tomu, aby ním
napadol zásadne kaţdé rozhodnutie súdu prvého stupňa (okrem stanovených výnimiek), ktoré
povaţuje nesprávnym, a tak tu moţno hovoriť o univerzálnom procesnom úkone, ktorým sa
účastník môţe brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvého stupňa.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje
účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 49 ods. 1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci
dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu
v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších
úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesného úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov
upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia
alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Odvolací súd povaţoval momentom doručenia rozsudku súdu prvého stupňa jeho
doručenie opatrovníčke, ustanovenej v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ţalovaného pre jeho
neprítomnosť zapríčinenú jeho neznámym pobytom, uznesením z 3. októbra 2008 č.k.
42 C 85/2008-39. Uvedený záver odvolacieho súdu o doručení rozsudku súdu prvého stupňa
ţalovanému 22. decembra 2008, prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky, nie je
správny.
Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môţe súd ustanoviť opatrovníka
aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu
v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťaţko prekonateľnými
prekáţkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne
sa vyjadrovať.
Podľa § 29 ods. 6 O.s.p., ktorý bol do nášho právneho poriadku prijatý novelou
Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinným
od 15.10.2008, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môţe za opatrovníka
ustanoviť aj obec. Súd nemôţe ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva
vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia
konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len „drobné spory“).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe funkcia opatrovníka bola vytvorená
preto, aby boli dôsledne obhajované záujmy neprítomného účastníka konania, čo predstavuje
(okrem iného) štúdium spisu, podávanie vyjadrení a vedenie celého sporu za neprítomného
tak, ako by takú povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca. Odsek 6 ustanovenia bol
zavedený do nášho právneho poriadku práve z dôvodu zamedzenia ustanoviť za opatrovníka
účastníkovi zamestnanca súdu, čo bolo beţnou súdnou praxou do 14. októbra 2008, ktorú
Občiansky súdny poriadok priamo nevylučoval.
V súdenej veci bola opatrovníčkou ţalovaného ustanovená Okresným súdom Košice II
uznesením z 3. októbra 2008 č.k. 42 C 85/2008-39 V. H., zamestnankyňa rovnakého súdu,
ktorý v predmetnej veci rozhodoval. Takto ustanovená opatrovníčka obhajovať práva a
oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje, vzhľadom ku svojmu pracovnému zaradeniu
však ani nemohla. Nemoţno totiţ očakávať, ţe pracovník súdu – zamestnanec – ako
opatrovník účastníka konania vo veci riešenej tým istým súdom, bude brojiť proti postupu
a rozhodnutiu súdu. Naopak je v takom prípade veľmi pravdepodobný konflikt medzi
záujmom zamestnávateľa opatrovníka (a tým aj jeho samotného) na čo najrýchlejšom
skončení veci, a záujmom účastníka konania, ktorého má zastupovať, na úplnom zachovaní
jeho práv a oprávnených záujmov. Pri ustanovení opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je
známy, je nutné prísne uváţiť, aby nedošlo ku kolízii záujmom zástupcu a zastúpeného (§ 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Opatrovník je osoba, ktorá má v konaní obhajovať práva
a oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje. Je teda zásadne nevhodné, pokiaľ je
opatrovníkom ustanovená osoba podriadená orgánu verejnej moci, ktorý vedie konanie, a to
práve s ohľadom na pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa opatrovníka na
čo najrýchlejšom skončení veci, a záujmom účastníka, ktorého má zamestnanec zastupovať,
na plnom zachovaní jeho práv a oprávnených záujmov. Z týchto dôvodov je treba prednostne
vhodnú osobu hľadať v okruhu osôb blízkych, prípadne iných osôb, ktoré sú schopné
skutočne reprezentovať záujmy zastúpeného.
Podľa prechodného ustanovenia § 372p ods. 1 O.s.p. k úpravám účinným
od 15. októbra 2008 na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné
od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Ustanovenie § 372p upravuje reţim pôsobenia novej právnej úpravy - zákona
č. 384/2008 Z.z. (lex posterior) a starej právnej úpravy (lex priori). Generálnym pravidlom je,
ţe nová právna úprava sa vzťahuje aj na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 384/2008 Z.z., t.j. pred 15. októbrom 2008. Prelomením tejto zásady je odsek 2, ktorý
súvisí s doplnením dôvodov, keď môţe podľa § 35 ods. 1 písm. f/ podať návrh na začatie
konania prokurátor, ktoré ale nemoţno vzťahovať na prejednávaný prípad.
Pokiaľ dovolateľovi bola súdom ustanovená ako opatrovníčka zamestnankyňa súdu,
ktorý vec prejednáva a rozhoduje, potom tento postup nie je moţné povaţovať ústavne
konformným, pretoţe je v rozpore s ústavnými zásadami, ktoré majú byť naplenené
ustanovením opatrovníka neprítomnému účastníkovi. Pokiaľ súd prvého stupňa ani
po nadobudnutí novej právnej úpravy ustanovenia opatrovníka účastníkovi neznámeho pobytu
nevykonal nápravu ani po 15. októbri 2008 (nápravu nevykonal ani odvolací súd), záver
odvolacieho súdu o účinnom (riadnom) doručení rozsudku súdu prvého stupňa ţalovanému
prostredníctvom opatrovníčky, ktorou povaţoval zamestnankyňu súdu prvého stupňa, nie je
správnym.
Doručenie rozsudku Okresného súdu Košice II z 8. decembra 2008 č.k.
42 C 85/2008-47 ustanovenej opatrovníčke tak nemoţno povaţovať za doručenie riadne,
účinné, ktoré by malo za následok začatie plynutia lehoty na odvolanie ţalovanému.
Ţalovaný teda dôvodne vytýka (hoci sčasti z iných dôvodov), ţe konanie a z neho
pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutou. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované správnym. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom
na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Ladislav G ó r a s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová