Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/214/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. V., so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom v B., proti ţalovanému Mgr. V. V., nar. X.,

bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom, so sídlom v K., o zaplatenie

1 095,40 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Košice II pod sp.zn. ,

o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna 2010 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo 16. júna 2010 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 8. decembra 2008 č.k. -47 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 33 000,-- Sk spolu so zmluvnou pokutou vo výške

0,01% denne zo sumy 20 000,-- Sk od 2.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 13 000,-- Sk

od 1.3.2007 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 20 000,-- Sk

od 2.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 13 000,-- Sk od 1.3.2007 do zaplatenia, všetko

so splatnosťou do troch dní. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, ţe ţalovanému

uloţil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania ţalobkyni vo výške 6 782,-- Sk na účet jej

právnej zástupkyne.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) o odvolaní ţalovaného rozhodol uznesením

zo 16. júna 2010 sp.zn. , ktorým odmietol jeho opravný prostriedok

2

a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov vo výške 80,29 eur

so splatnosťou do troch dní na účet jej právnej zástupkyne. Odmietajúci výrok odôvodnil tým,

ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol ţalovanému doručený prostredníctvom súdom mu

ustanovenej opatrovníčke v zmysle 22. decembra 2008. Keďţe ţalovaný

podal odvolanie osobne na súde aţ 12. mája 2010, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie

odvolania, odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol podľa

z dôvodu jeho oneskoreného podania. Výrok o práve na náhradu trov konania odôvodnil

ustanovením v spojení s ustanovením a úspechom

ţalobkyne v odvolacom konaní, výšku prisúdených trov vyhláškou č.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ho navrhol zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/

, pretoţe súdy oboch stupňov mu odňali moţnosť konať pred súdom. Podľa dovolateľa

súd prvého stupňa mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe mu nedôvodne ustanovil

opatrovníčku – zamestnankyňu Okresného súdu Košice II, i napriek nesplneniu podmienok

pre postup podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p, pretoţe súdom uvedený dôvod takéhoto

opatrenia, jeho neznámy pobyt, nemal súd preukázaný. V dôsledku chybného postupu súdu

nebola vec prejednaná na súde v jeho prítomnosti a nemohol sa vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom. Namietal aj nesprávne skutkové a právne posúdenie veci, pretoţe

ţalobou uplatnená pohľadávka v čase podania návrhu na začatie konania 27.7.2007 uţ

neexistovala, pretoţe ju uhradil 26.3.2007.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť.

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odmietol oneskorene podané odvolanie ţalovaného

povaţovala správnym.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t. j. či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasledujúcich moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

3

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ a proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/

V zmysle dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu o odmietnutí odvolania vydané v procesnej forme uznesenia. Prípustnosť dovolania

podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo tu nejde o uznesenie, ktoré

je uvedené v a ani o niektoré z potvrdzujúcich uznesení vymenovaných

v aţ c/ Je nepochybné, ţe procesná prípustnosť dovolania

ţalovaného v zmysle ustanovenia je vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Podľa

dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné

len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných

v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

So zreteľom na ţalovaným tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať v zmysle § 237

písm. f/ Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho

konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasledujúcich

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. ).

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu,

ktorá je z hľadiska ustanovenia významná, ide len v tom prípade, ak išlo

o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dochádza k procesnej vade

tejto povahy tieţ vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie podľa , hoci

procesné predpoklady pre takýto postup nie sú dané. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu

moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je

postihnuté vadou podľa (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom).

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd jeho

oneskoreným podaním. Dovolací súd sa preto zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho

súdu z hľadiska otázky prípustnosti odvolania.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, určeným účastníkovi k tomu, aby ním

napadol zásadne kaţdé rozhodnutie súdu prvého stupňa (okrem stanovených výnimiek), ktoré

povaţuje nesprávnym, a tak tu moţno hovoriť o univerzálnom procesnom úkone, ktorým sa

účastník môţe brániť proti výsledku postupu a konania súdu prvého stupňa.

Podľa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje

účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa , ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo

vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho

poplatku sa doručuje iba zástupcovi.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci

6

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesného úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Odvolací súd povaţoval momentom doručenia rozsudku súdu prvého stupňa jeho

doručenie opatrovníčke, ustanovenej v zmysle ţalovaného pre jeho

neprítomnosť zapríčinenú jeho neznámym pobytom, uznesením z 3. októbra 2008 č.k.

-39. Uvedený záver odvolacieho súdu o doručení rozsudku súdu prvého stupňa

ţalovanému 22. decembra 2008, prostredníctvom súdom ustanovenej opatrovníčky, nie je

správny.

Podľa pokiaľ neurobí iné opatrenia, môţe súd ustanoviť opatrovníka

aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu

v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťaţko prekonateľnými

prekáţkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne

sa vyjadrovať.

Podľa , ktorý bol do nášho právneho poriadku prijatý novelou

uskutočnenou účinným

od 15.10.2008, za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,

kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môţe za opatrovníka

ustanoviť aj obec. Súd nemôţe ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva

vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia

konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len „drobné spory“).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe funkcia opatrovníka bola vytvorená

preto, aby boli dôsledne obhajované záujmy neprítomného účastníka konania, čo predstavuje

(okrem iného) štúdium spisu, podávanie vyjadrení a vedenie celého sporu za neprítomného

tak, ako by takú povinnosť bol nútený plniť zmluvný zástupca. Odsek 6 ustanovenia bol

zavedený do nášho právneho poriadku práve z dôvodu zamedzenia ustanoviť za opatrovníka

účastníkovi zamestnanca súdu, čo bolo beţnou súdnou praxou do 14. októbra 2008, ktorú

priamo nevylučoval.

V súdenej veci bola opatrovníčkou ţalovaného ustanovená Okresným súdom Košice II

uznesením z 3. októbra 2008 č.k. -39 V. H., zamestnankyňa rovnakého súdu,

ktorý v predmetnej veci rozhodoval. Takto ustanovená opatrovníčka obhajovať práva a

oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje, vzhľadom ku svojmu pracovnému zaradeniu

však ani nemohla. Nemoţno totiţ očakávať, ţe pracovník súdu – zamestnanec – ako

opatrovník účastníka konania vo veci riešenej tým istým súdom, bude brojiť proti postupu

a rozhodnutiu súdu. Naopak je v takom prípade veľmi pravdepodobný konflikt medzi

záujmom zamestnávateľa opatrovníka (a tým aj jeho samotného) na čo najrýchlejšom

skončení veci, a záujmom účastníka konania, ktorého má zastupovať, na úplnom zachovaní

jeho práv a oprávnených záujmov. Pri ustanovení opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je

známy, je nutné prísne uváţiť, aby nedošlo ku kolízii záujmom zástupcu a zastúpeného (§ 22

ods. 2 ). Opatrovník je osoba, ktorá má v konaní obhajovať práva

a oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje. Je teda zásadne nevhodné, pokiaľ je

opatrovníkom ustanovená osoba podriadená orgánu verejnej moci, ktorý vedie konanie, a to

práve s ohľadom na pravdepodobný konflikt medzi záujmom zamestnávateľa opatrovníka na

čo najrýchlejšom skončení veci, a záujmom účastníka, ktorého má zamestnanec zastupovať,

na plnom zachovaní jeho práv a oprávnených záujmov. Z týchto dôvodov je treba prednostne

vhodnú osobu hľadať v okruhu osôb blízkych, prípadne iných osôb, ktoré sú schopné

skutočne reprezentovať záujmy zastúpeného.

Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným

od 15. októbra 2008 na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné

od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Ustanovenie § 372p upravuje reţim pôsobenia novej právnej úpravy - zákona

č. (lex posterior) a starej právnej úpravy (lex priori). Generálnym pravidlom je,

ţe nová právna úprava sa vzťahuje aj na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona

č. , t.j. pred 15. októbrom 2008. Prelomením tejto zásady je odsek 2, ktorý

súvisí s doplnením dôvodov, keď môţe podľa § 35 ods. 1 písm. f/ podať návrh na začatie

konania prokurátor, ktoré ale nemoţno vzťahovať na prejednávaný prípad.

Pokiaľ dovolateľovi bola súdom ustanovená ako opatrovníčka zamestnankyňa súdu,

ktorý vec prejednáva a rozhoduje, potom tento postup nie je moţné povaţovať ústavne

konformným, pretoţe je v rozpore s ústavnými zásadami, ktoré majú byť naplenené

ustanovením opatrovníka neprítomnému účastníkovi. Pokiaľ súd prvého stupňa ani

po nadobudnutí novej právnej úpravy ustanovenia opatrovníka účastníkovi neznámeho pobytu

nevykonal nápravu ani po 15. októbri 2008 (nápravu nevykonal ani odvolací súd), záver

odvolacieho súdu o účinnom (riadnom) doručení rozsudku súdu prvého stupňa ţalovanému

prostredníctvom opatrovníčky, ktorou povaţoval zamestnankyňu súdu prvého stupňa, nie je

správnym.

Doručenie rozsudku Okresného súdu Košice II z 8. decembra 2008 č.k.

-47 ustanovenej opatrovníčke tak nemoţno povaţovať za doručenie riadne,

účinné, ktoré by malo za následok začatie plynutia lehoty na odvolanie ţalovanému.

Ţalovaný teda dôvodne vytýka (hoci sčasti z iných dôvodov), ţe konanie a z neho

pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vţdy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutou. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôţe byť povaţované správnym. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom

na to uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2

).

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania ( ).

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r a s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová