Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/349/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. K., bývajúceho v R.,

zastúpeného JUDr. J. P., advokátom v L., proti žalovaným 1/ Ing. F. M., bývajúcemu

v P., 2/ Ing. H. B., bývajúcej v P., 3/ E. S., bývajúcej v P., zastúpených JUDr. L. M.,

advokátkou v P., o zaplatenie 7 404,40 €, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. septembra

2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 8. septembra 2009 sp.zn.

, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 18. februára 2009

sp.zn. v napadnutej vyhovujúcej časti a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 18. februára 2009 č.k. -131 uložil

každému žalovanému vydať žalobcovi po 2 458,67 € (74 070,-- Sk) do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšku istiny, t.j. 28,38 € (855,-- Sk) zamietol

a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že žalobca sa oprávnene

domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, pretože kúpnou zmluvou

z 28. marca 2003 predali žalovaní žalobcovi nehnuteľnosti v k.ú. O. s tým, že žalobcu a jeho

rodičov žalovaní úmyselne uviedli do omylu v tom smere, že žalovaní vedeli, že predmetné

nehnuteľnosti nenadobudli v reštitúcii, tak ako to prezentovali, ale titulom vydržania

notárskou zápisnicou a aj to v rozpore so zákonom, pretože do osvedčenia o vydržaní

uviedli zámerne nepravdivé údaje. Okresný súd uzavrel, že zo strany žalovaných došlo

k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, pretože títo vedeli, že nehnuteľnosti im nepatria, v

rámci reštitúcie im neboli vydané, zostali vo vlastníctve štátu, preto ich zaviazal k vydaniu

bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny, ktorú im zaplatil žalobca za tie

nehnuteľnosti, ktoré na základe výsledkov iných súdnych konaní prešli do vlastníctva Obce

2

O.. Neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanými, pretože žalobca sa dozvedel

a presvedčil o tom, že bol uvedený do omylu ohľadom kúpy nehnuteľností až od vyhlásenia

rozsudku odvolacieho súdu 20. júla 2005 (Krajským súdom v Nitre č.k. -115),

odkedy začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 20. júla 2008, pričom žaloba na vydanie

bezdôvodného obohatenia bola podaná 7. júla 2008, teda v zákonom stanovenej lehote.

Rodičia žalobcu zhodne potvrdili, že sa presvedčili o tom, že žalovaní neboli vlastníkmi

sporných nehnuteľností až v odvolacom konaní, resp. až po tom, čo rozsudok odvolacieho

súdu nadobudol právoplatnosť. Tento bol vyhlásený odvolacím súdom 20. júla 2005

a nadobudol právoplatnosť 27. septembra 2005. Objektívna premlčacia doba je desaťročná

a plynie od vyplatenia kúpnej ceny, t.j. od 28. marca 2003 a uplynie 28. marca 2013.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 8. septembra 2009 sp.zn. na odvolanie

žalovaných rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že

žalobu zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 3 975,90 €.

Uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia od žalovaných. Taktiež správne aplikoval vo veci ustanovenie

, no pochybil, keď vychádzal z trojročnej subjektívnej

premlčacej doby. Ustanovenie stanovuje iba jednu

subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá je dvojročná. Aplikácia inej, a teda aj trojročnej

premlčacej doby v tomto prípade neobstojí. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi

plynúť od 20.7.2005, pretože od toho času získal skutočnú vedomosť, že žalovaní sa

bezdôvodne obohatili a uplynula 20. júla 2007. Objektívna trojročná premlčacia doba začala

plynúť od vyplatenia kúpnej ceny, t.j. od 28. marca 2003 a uplynula 28. marca 2006. Žalobca

sa žalobou podanou na súde 7. júla 2008 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. až

po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej doby.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o dĺžke, objektívnej premlčacej

doby, ktorú súd prvého stupňa určil na desaťročnú, pretože zo strany žalovaných došlo

k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, lebo vedeli, že im nehnuteľnosti nepatria, v rámci

reštitúcie im neboli vydané, zostali vo vlastníctve štátu a tým uviedli žalobcu do omylu

ohľadom kúpy nehnuteľností. Odvolací súd uviedol, že žalovaným úmysel takéhoto konania

v trestnom konaní preukázaný nebol, nie je možné skonštatovať, že išlo o úmysel zo strany

žalovaných a na základe toho odvodiť plynutie desaťročnej premlčacej doby. Ak aj súd

3

prvého stupňa takýto záver vyvodil, pri správnom určení subjektívnej premlčacej doby

(dvojročnej namiesto nesprávne určenej trojročnej doby), by musel dospieť k záveru, že nárok

žalobcu je premlčaný, pretože žaloba nebola podaná v zákonnej lehote. Odvolací súd uzavrel,

že súd prvého stupňa na základe úplne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny

záver, keď v danej veci neakceptoval vznesenú námietku premlčania a preto zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobcu zamietol, pretože nárok uplatnený žalobcom bol

premlčaný.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie podľa ustanovení

a a s poukazom na ustanovenie žiadal, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že

odvolací súd v konaní ignoroval preukázané a v spise riadne zdokumentované zásadné

skutočnosti, že vo veci prebehli dve rozdielne súdne konania pred Okresným súdom

Topoľčany a to vo veci pozemkov pod sp.zn. , ukončené rozsudkom Krajského

súdu v Nitre sp.zn. a vo veci hospodárskej budovy – maštale na prac. č. X. pod

sp.zn. , ktorá bola ukončená až rozsudkom z 21. februára 2007. Odvolací súd sa

nevysporiadal so závažnou skutočnosťou, a to termínom vedomosti žalobcu o rozhodnutí

Krajského súdu v Nitre sp.zn. a teda o začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej doby vo veci pozemkov. V tejto právnej veci žalobcu zastupoval JUDr. W.,

advokát, zabezpečený a platený žalovanými, ktorý však žalobcovi po ukončení veci na

Krajskom súde v Nitre neposkytol potrebné doklady vrátane rozsudku krajského súdu. Vo

veci hospodárskej budovy sa viedlo samostatné konanie, ktoré bolo ukončené rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany z 21. februára 2007 sp.zn. a teda až od 22. februára

2007 začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Dovolateľ taktiež uviedol, že právny názor

dovolacieho súdu o tom, že nestatočnosť zdroja bezdôvodného obohatenia sa považuje

za preukázanú výlučne na základe výsledkov predchádzajúceho trestného konania, odníma

možnosť účastníkovi konania domáhať sa súdnej ochrany v prípade, keď poškodený nepodal

podnet na začatie trestného stíhania a osoba poškodeného a osoba účastníka

občianskoprávneho konania nie sú totožné, ako je to aj v tejto veci. Uvedený právny záver

odvolacieho súdu, smerujúci k odňatiu možnosti účastníkovi konania domáhať sa súdnej

ochrany, je v priamom rozpore s doterajšími výsledkami dokazovania.

Žalovaní v písomnom vyjadrení navrhli dovolanie zamietnuť a zaviazať žalobcu

nahradiť im trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je podané

opodstatnene.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred

odvolacím súdom je postihnuté procesnou vadou uvedenou v

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník konania tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej

aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav.

Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až

po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej vedci súd prvého stupňa neakceptoval námietku premlčania nároku

žalobcu, ktorú vzniesli žalovaní a svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie

, podľa ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov

odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu posúdil podľa

ustanovenia . Odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia v porovnaní so súdom prvého stupňa použil pri posúdení subjektívnej premlčacej

doby ustanovenie , ktoré súd prvého stupňa

neakceptoval. Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd považoval

predmetné ustanovenie za rozhodujúce vo veci. V súlade s ustanovením

mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili. Zo spisu ale

nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval a žalobcovi nevytvoril procesnú možnosť

vyjadriť sa k aplikácii predmetného ustanovenia. Jeho procesný postup v dôsledku toho

vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová