Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
701/361084.7de422.pdf
PDF · 149.8 KB
No categories available
2Cdo/349/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 349/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. K., bývajúceho v R.,
zastúpeného JUDr. J. P., advokátom v L., proti žalovaným 1/ Ing. F. M., bývajúcemu
v P., 2/ Ing. H. B., bývajúcej v P., 3/ E. S., bývajúcej v P., zastúpených JUDr. L. M.,
advokátkou v P., o zaplatenie 7 404,40 €, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod
sp.zn. 8 C 63/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 8. septembra
2009 sp.zn. 6 Co 77/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 8. septembra 2009 sp.zn.
6 Co 77/2009, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch z 18. februára 2009
sp.zn. 8 C 63/2008 v napadnutej vyhovujúcej časti a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 18. februára 2009 č.k. 8 C 63/2008-131 uložil
každému žalovanému vydať žalobcovi po 2 458,67 € (74 070,-- Sk) do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, žalobu vo zvyšku istiny, t.j. 28,38 € (855,-- Sk) zamietol
a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že žalobca sa oprávnene
domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, pretože kúpnou zmluvou
z 28. marca 2003 predali žalovaní žalobcovi nehnuteľnosti v k.ú. O. s tým, že žalobcu a jeho
rodičov žalovaní úmyselne uviedli do omylu v tom smere, že žalovaní vedeli, že predmetné
nehnuteľnosti nenadobudli v reštitúcii, tak ako to prezentovali, ale titulom vydržania
notárskou zápisnicou a aj to v rozpore so zákonom, pretože do osvedčenia o vydržaní
uviedli zámerne nepravdivé údaje. Okresný súd uzavrel, že zo strany žalovaných došlo
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, pretože títo vedeli, že nehnuteľnosti im nepatria, v
rámci reštitúcie im neboli vydané, zostali vo vlastníctve štátu, preto ich zaviazal k vydaniu
bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny, ktorú im zaplatil žalobca za tie
nehnuteľnosti, ktoré na základe výsledkov iných súdnych konaní prešli do vlastníctva Obce
O.. Neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanými, pretože žalobca sa dozvedel
a presvedčil o tom, že bol uvedený do omylu ohľadom kúpy nehnuteľností až od vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu 20. júla 2005 (Krajským súdom v Nitre č.k. 5 Co 193/2004-115),
odkedy začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 20. júla 2008, pričom žaloba na vydanie
bezdôvodného obohatenia bola podaná 7. júla 2008, teda v zákonom stanovenej lehote.
Rodičia žalobcu zhodne potvrdili, že sa presvedčili o tom, že žalovaní neboli vlastníkmi
sporných nehnuteľností až v odvolacom konaní, resp. až po tom, čo rozsudok odvolacieho
súdu nadobudol právoplatnosť. Tento bol vyhlásený odvolacím súdom 20. júla 2005
a nadobudol právoplatnosť 27. septembra 2005. Objektívna premlčacia doba je desaťročná
a plynie od vyplatenia kúpnej ceny, t.j. od 28. marca 2003 a uplynie 28. marca 2013.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 8. septembra 2009 sp.zn. 6 Co 77/2009 na odvolanie
žalovaných rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že
žalobu zamietol, žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 3 975,90 €.
Uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalovaných. Taktiež správne aplikoval vo veci ustanovenie
§ 107 Občianskeho zákonníka, no pochybil, keď vychádzal z trojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje iba jednu
subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá je dvojročná. Aplikácia inej, a teda aj trojročnej
premlčacej doby v tomto prípade neobstojí. Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi
plynúť od 20.7.2005, pretože od toho času získal skutočnú vedomosť, že žalovaní sa
bezdôvodne obohatili a uplynula 20. júla 2007. Objektívna trojročná premlčacia doba začala
plynúť od vyplatenia kúpnej ceny, t.j. od 28. marca 2003 a uplynula 28. marca 2006. Žalobca
sa žalobou podanou na súde 7. júla 2008 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. až
po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o dĺžke, objektívnej premlčacej
doby, ktorú súd prvého stupňa určil na desaťročnú, pretože zo strany žalovaných došlo
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, lebo vedeli, že im nehnuteľnosti nepatria, v rámci
reštitúcie im neboli vydané, zostali vo vlastníctve štátu a tým uviedli žalobcu do omylu
ohľadom kúpy nehnuteľností. Odvolací súd uviedol, že žalovaným úmysel takéhoto konania
v trestnom konaní preukázaný nebol, nie je možné skonštatovať, že išlo o úmysel zo strany
žalovaných a na základe toho odvodiť plynutie desaťročnej premlčacej doby. Ak aj súd
prvého stupňa takýto záver vyvodil, pri správnom určení subjektívnej premlčacej doby
(dvojročnej namiesto nesprávne určenej trojročnej doby), by musel dospieť k záveru, že nárok
žalobcu je premlčaný, pretože žaloba nebola podaná v zákonnej lehote. Odvolací súd uzavrel,
že súd prvého stupňa na základe úplne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny
záver, keď v danej veci neakceptoval vznesenú námietku premlčania a preto zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že žalobu žalobcu zamietol, pretože nárok uplatnený žalobcom bol
premlčaný.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie podľa ustanovení
§ 236 a § 238 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na ustanovenie § 243b ods. 2 O.s.p. žiadal, aby
dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
odvolací súd v konaní ignoroval preukázané a v spise riadne zdokumentované zásadné
skutočnosti, že vo veci prebehli dve rozdielne súdne konania pred Okresným súdom
Topoľčany a to vo veci pozemkov pod sp.zn. 5 C 104/2003, ukončené rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 5 Co 193/2004 a vo veci hospodárskej budovy – maštale na prac. č. X. pod
sp.zn. 6 C 272/2006, ktorá bola ukončená až rozsudkom z 21. februára 2007. Odvolací súd sa
nevysporiadal so závažnou skutočnosťou, a to termínom vedomosti žalobcu o rozhodnutí
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5 Co 193/2004 a teda o začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby vo veci pozemkov. V tejto právnej veci žalobcu zastupoval JUDr. W.,
advokát, zabezpečený a platený žalovanými, ktorý však žalobcovi po ukončení veci na
Krajskom súde v Nitre neposkytol potrebné doklady vrátane rozsudku krajského súdu. Vo
veci hospodárskej budovy sa viedlo samostatné konanie, ktoré bolo ukončené rozsudkom
Okresného súdu Topoľčany z 21. februára 2007 sp.zn. 6 C 272/2006 a teda až od 22. februára
2007 začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Dovolateľ taktiež uviedol, že právny názor
dovolacieho súdu o tom, že nestatočnosť zdroja bezdôvodného obohatenia sa považuje
za preukázanú výlučne na základe výsledkov predchádzajúceho trestného konania, odníma
možnosť účastníkovi konania domáhať sa súdnej ochrany v prípade, keď poškodený nepodal
podnet na začatie trestného stíhania a osoba poškodeného a osoba účastníka
občianskoprávneho konania nie sú totožné, ako je to aj v tejto veci. Uvedený právny záver
odvolacieho súdu, smerujúci k odňatiu možnosti účastníkovi konania domáhať sa súdnej
ochrany, je v priamom rozpore s doterajšími výsledkami dokazovania.
Žalovaní v písomnom vyjadrení navrhli dovolanie zamietnuť a zaviazať žalobcu
nahradiť im trovy konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom
z ustanovenia § 242 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je podané
opodstatnene.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.
(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, že konanie pred
odvolacím súdom je postihnuté procesnou vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník konania tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej
aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav.
Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až
po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
V prejednávanej vedci súd prvého stupňa neakceptoval námietku premlčania nároku
žalobcu, ktorú vzniesli žalovaní a svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov
odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu posúdil podľa
ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia v porovnaní so súdom prvého stupňa použil pri posúdení subjektívnej premlčacej
doby ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvého stupňa
neakceptoval. Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd považoval
predmetné ustanovenie za rozhodujúce vo veci. V súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p.
mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k jeho možnému použitiu vyjadrili. Zo spisu ale
nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval a žalobcovi nevytvoril procesnú možnosť
vyjadriť sa k aplikácii predmetného ustanovenia. Jeho procesný postup v dôsledku toho
vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová