Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
752/361079.110706.pdf
PDF · 107.4 KB
No categories available
2MCdo/15/2009
Najvyšší súd 2 M Cdo 15/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Slovenskej republiky –
Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému
J. M., bývajúcemu v D., o vymoženie 16,60 € (500,-- Sk) a trov exekúcie, vedenej na
Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6 Er 192/2006, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline
z 7. januára 2009, sp. zn. 10 CoE 103/2008, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 7. januára 2009, sp. zn.
10 CoE 103/2008 v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 6. mája 2008, č.k. 6 Er 192/2006-13 v spojení
s opravným uznesením z 4. júna 2008, č.k. 6 Er 192/2006-21 vyhlásil exekúciu na vymoţenie
pohľadávky oprávnenej priznanej voči povinnému blokom na pokutu nezaplatenú na mieste
č. A. zo dňa 9. decembra 2003 vo výške 500,-- Sk a trov exekúcie (ktorá sa začala vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Dolný Kubín pod č. X. zo dňa 14. marca
2006), za neprípustnú a zastavil ju. Povinnému súd uloţil povinnosť nahradiť trovy exekúcie
vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 2 317,-- Sk do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súdny exekútor podaním zo dňa 31. decembra
2007, doručeným súdu dňa 18. januára 2008 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu preklúzie,
pretoţe podľa § 88 ods. l zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len "ZoP''),
rozhodnutie o uloţení pokuty za priestupok moţno vykonať do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej na ich zaplatenie. Lehota uvedená v citovanom ustanovení ZoP je prekluzívna.
V jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. V danom prípade
súd zistil, ţe uvedený exekučný titul – blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A. zo dňa
9. decembra 2003 sa stal vykonateľným dňa 29. decembra 2003, ale výkon práva z neho
vyplývajúceho nebol v trojročnej prekluzívnej lehote skončený. Z dôvodu, ţe došlo
k preklúzii práva vyplývajúceho z exekučného titulu, súdny exekútor nemohol v exekučnom
konaní pokračovať a pohľadávku oprávnenej uspokojiť. Súd preto s poukazom na § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle § 58 ods. 1
Exekučného poriadku ju v celom rozsahu zastavil. Na úhradu trov exekúcie zaviazal
povinného. Súd tak rozhodol vzhľadom na skutočnosť, ţe oprávnená podala návrh na
vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu
a predmetný návrh bol dôvodný. Oprávnená teda nemá zavinenie na tom, ţe právo
z exekučného titulu sa prekludovalo a teda nemôţe znášať trovy exekúcie.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie povinného uznesením z 7. januára 2009,
sp. zn. 10 CoE 103/2008 uznesenie prvostupňového súdu vo výrokoch o trovách exekúcie
zmenil tak, ţe oprávnenej uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 69,01 € (2 079,-- Sk), do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vo zvyšnej časti
zostalo uznesenie prvostupňového súdu nedotknuté. Účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe k vymoţeniu pohľadávky oprávnenej
v exekučnom konaní nedošlo a exekúcia bola zastavená. Súdnemu exekútorovi napriek tejto
skutočnosti vznikli trovy exekúcie. Vzhľadom k tomu, ţe oprávnená nebola v exekučnom
konaní (exekúcii) uspokojená, moţno skonštatovať jej celkový neúspech v konaní, a to bez
ohľadu na kogentnosť právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch týkajúcej sa
lehôt na moţné vykonanie rozhodnutí o uloţení pokuty a nemoţnosť pokračovať v exekúcii
z dôvodu uplynutia prekluzívnej trojročnej lehoty. Vzhľadom na uvedené moţno zároveň
konštatovať, ţe oprávnená zavinila zastavenie exekúcie. V preskúmavanom prípade nemoţno
tieţ neprihliadať na skutočnosť, ţe hoci blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa
9. decembra 2003 sa stal vykonateľným dňa 29. decembra 2003, oprávnená podala návrh
na vykonanie exekúcie aţ dňa 23. februára 2006, teda po viac ako dvoch rokoch.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu (zrejme omylom uvedené aj prvostupňové
rozhodnutie, nakoľko ho generálny prokurátor SR v ďalšom texte povaţuje za správne) podal
na podnet oprávnenej generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie.
Ţiadal napadnuté rozhodnutie/a zrušiť. Uviedol, ţe súd prvého stupňa rozhodol o trovách
exekučného konania v súlade so zákonom, keď na ich zaplatenie zaviazal povinného.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil
a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe zastavenie exekúcie nezavinil povinný,
preto zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnená. Súd nevzal do úvahy
ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého náklady za výkon
exekučnej činnosti uhrádza zásadne povinný. Súd sa neriadil ustanoveniami § 1, § 2,
§ 3, O.s.p. a § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. a 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd môţe
uloţiť oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Pouţitie predmetného
ustanovenia zákona prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov a to,
ţe exekučné konanie bolo zastavené, existuje zavinenie oprávnenej a existuje príčinná
súvislosť medzi zavinením oprávnenej a zastavením exekúcie. Zo spisu je zrejmé, ţe
v predmetnej veci nebol splnený ţiaden zákonom stanovený predpoklad, a preto nebol dôvod
pre pouţitie vyššie uvedenej výnimky.
Oprávnená sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej
republiky v celom rozsahu stotoţnila.
Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky
nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti je potrebné zrušiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených
výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade
postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska
§ 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore
so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady
zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom
v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred
súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok
priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vţdy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie.
Podľa § 209a ods. 1 O.s.p. (v znení do 14.10.2008, t.j. v čase podania odvolania) ak
nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa odvolanie
ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve
účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania.
Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkom konania, prípadne ich aj vyzvať
na vyjadrenie má za následok vadu konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe
sa účastníkovi konania odníma moţnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu
druhého účastníka konania. Odvolací súd bol povinný doručiť kaţdé odvolanie.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe povinný podal odvolanie 3. júna 2008 a to v časti výroku
o trovách exekúcie. Okresný súd doručoval odvolanie súdnemu exekútorovi, nie však aj
oprávnenému (č.l. 20 spisu). Vec bola predloţená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
povinného dňa 5. septembra 2008.
Uvedeným postupom odvolacieho súdu bola oprávnenej odňatá moţnosť vyjadriť sa
k odvolaniu povinného (nemala ani vedomosť o jeho podaní), čím odvolací súd zaťaţil svoje
konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe oprávnená
túto skutočnosť sama namietala vo svojom podnete na podanie mimoriadneho dovolania.
S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p). Vzhľadom
na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu
nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia, ani námietkami
uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. l O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová