Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/15/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej Slovenskej republiky –

Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému

J. M., bývajúcemu v D., o vymoženie 16,60 € (500,-- Sk) a trov exekúcie, vedenej na

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline

z 7. januára 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 7. januára 2009, sp. zn.

v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 6. mája 2008, č.k. -13 v spojení

s opravným uznesením z 4. júna 2008, č.k. -21 vyhlásil exekúciu na vymoţenie

pohľadávky oprávnenej priznanej voči povinnému blokom na pokutu nezaplatenú na mieste

č. A. zo dňa 9. decembra 2003 vo výške 500,-- Sk a trov exekúcie (ktorá sa začala vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Dolný Kubín pod č. X. zo dňa 14. marca

2006), za neprípustnú a zastavil ju. Povinnému súd uloţil povinnosť nahradiť trovy exekúcie

vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 2 317,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súdny exekútor podaním zo dňa 31. decembra

2007, doručeným súdu dňa 18. januára 2008 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu preklúzie,

pretoţe podľa ods. l o priestupkoch (ďalej len "ZoP''),

rozhodnutie o uloţení pokuty za priestupok moţno vykonať do troch rokov od uplynutia

lehoty určenej na ich zaplatenie. Lehota uvedená v citovanom ustanovení ZoP je prekluzívna.

V jej priebehu musí byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené. V danom prípade

2

súd zistil, ţe uvedený exekučný titul – blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A. zo dňa

9. decembra 2003 sa stal vykonateľným dňa 29. decembra 2003, ale výkon práva z neho

vyplývajúceho nebol v trojročnej prekluzívnej lehote skončený. Z dôvodu, ţe došlo

k preklúzii práva vyplývajúceho z exekučného titulu, súdny exekútor nemohol v exekučnom

konaní pokračovať a pohľadávku oprávnenej uspokojiť. Súd preto s poukazom na § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle § 58 ods. 1

Exekučného poriadku ju v celom rozsahu zastavil. Na úhradu trov exekúcie zaviazal

povinného. Súd tak rozhodol vzhľadom na skutočnosť, ţe oprávnená podala návrh na

vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu

a predmetný návrh bol dôvodný. Oprávnená teda nemá zavinenie na tom, ţe právo

z exekučného titulu sa prekludovalo a teda nemôţe znášať trovy exekúcie.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie povinného uznesením z 7. januára 2009,

sp. zn. uznesenie prvostupňového súdu vo výrokoch o trovách exekúcie

zmenil tak, ţe oprávnenej uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

vo výške 69,01 € (2 079,-- Sk), do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Vo zvyšnej časti

zostalo uznesenie prvostupňového súdu nedotknuté. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe k vymoţeniu pohľadávky oprávnenej

v exekučnom konaní nedošlo a exekúcia bola zastavená. Súdnemu exekútorovi napriek tejto

skutočnosti vznikli trovy exekúcie. Vzhľadom k tomu, ţe oprávnená nebola v exekučnom

konaní (exekúcii) uspokojená, moţno skonštatovať jej celkový neúspech v konaní, a to bez

ohľadu na kogentnosť právnej úpravy v o priestupkoch týkajúcej sa

lehôt na moţné vykonanie rozhodnutí o uloţení pokuty a nemoţnosť pokračovať v exekúcii

z dôvodu uplynutia prekluzívnej trojročnej lehoty. Vzhľadom na uvedené moţno zároveň

konštatovať, ţe oprávnená zavinila zastavenie exekúcie. V preskúmavanom prípade nemoţno

tieţ neprihliadať na skutočnosť, ţe hoci blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa

9. decembra 2003 sa stal vykonateľným dňa 29. decembra 2003, oprávnená podala návrh

na vykonanie exekúcie aţ dňa 23. februára 2006, teda po viac ako dvoch rokoch.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu (zrejme omylom uvedené aj prvostupňové

rozhodnutie, nakoľko ho generálny prokurátor SR v ďalšom texte povaţuje za správne) podal

na podnet oprávnenej generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie.

Ţiadal napadnuté rozhodnutie/a zrušiť. Uviedol, ţe súd prvého stupňa rozhodol o trovách

exekučného konania v súlade so zákonom, keď na ich zaplatenie zaviazal povinného.

3

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zmenil

a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe zastavenie exekúcie nezavinil povinný,

preto zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnená. Súd nevzal do úvahy

ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého náklady za výkon

exekučnej činnosti uhrádza zásadne povinný. Súd sa neriadil ustanoveniami § 1, § 2,

, a , , ods. a , Exekučného poriadku. Súd môţe

uloţiť oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením. Pouţitie predmetného

ustanovenia zákona prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov a to,

ţe exekučné konanie bolo zastavené, existuje zavinenie oprávnenej a existuje príčinná

súvislosť medzi zavinením oprávnenej a zastavením exekúcie. Zo spisu je zrejmé, ţe

v predmetnej veci nebol splnený ţiaden zákonom stanovený predpoklad, a preto nebol dôvod

pre pouţitie vyššie uvedenej výnimky.

Oprávnená sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej

republiky v celom rozsahu stotoţnila.

Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, ţe

rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa

Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených

výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

4

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom

odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vţdy účastníkovi konania odnímajú moţnosť konať pred

súdom, pretoţe mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vţdy

nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Podľa (v znení do 14.10.2008, t.j. v čase podania odvolania) ak

nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa odvolanie

ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve

účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania.

Porušenie povinnosti doručiť odvolanie účastníkom konania, prípadne ich aj vyzvať

na vyjadrenie má za následok vadu konania podľa ustanovenia , pretoţe

5

sa účastníkovi konania odníma moţnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu

druhého účastníka konania. Odvolací súd bol povinný doručiť kaţdé odvolanie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe povinný podal odvolanie 3. júna 2008 a to v časti výroku

o trovách exekúcie. Okresný súd doručoval odvolanie súdnemu exekútorovi, nie však aj

oprávnenému (č.l. 20 spisu). Vec bola predloţená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

povinného dňa 5. septembra 2008.

Uvedeným postupom odvolacieho súdu bola oprávnenej odňatá moţnosť vyjadriť sa

k odvolaniu povinného (nemala ani vedomosť o jeho podaní), čím odvolací súd zaťaţil svoje

konanie vadou podľa Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe oprávnená

túto skutočnosť sama namietala vo svojom podnete na podanie mimoriadneho dovolania.

S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s O.s.p). Vzhľadom

na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu

nebola daná moţnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia, ani námietkami

uvedenými v mimoriadnom dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

6