Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/7/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. Z. P., spol. s. r. o., B.,

S. V. X., zastúpeného advokátkou a konateľkou JUDr. D. B. , AK JUDr. D. B., s.r.o., T., P.

X., proti žalovanému JUDr. J. B., správca konkurznej podstaty P. S. S., a. s. v konkurze,

Ž., H. X., IČO: X., o určenie pohľadávky proti podstate, vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp.zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 15. októbra 2009, č. k. - 97, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2009, č.k.

-97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra

2008, č.k. -59 sa z r u š u j ú a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16.septembra 2008, č.k. -59

určil, že pohľadávka žalobcu v sume 74 150 583 Sk je pohľadávkou proti podstate. O náhrade

trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi konkurzným veriteľom úpadcu a žalobcom bola

uzavretá záložná zmluva 26. februára 1998, ktorou žalobca zabezpečil svojou nehnuteľnosťou

– ubytovňou I a II ako zálohom úver úpadcu. Úpadcovi bol poskytnutý úver v sume

12 500 000 DEM s tým, že záložný veriteľ si túto pohľadávku do konkurzu prihlásil

v celkovej výške 231 528 829,89 Sk a po zaplatení kúpnej ceny zo zmluvy o prevode

nehnuteľnosti v sume 74 150 538 Sk svoju pohľadávku znížil o túto sumu. Dňa 8. marca 2006

uzavrel žalobca ako predávajúci so S. D., a. s., M. ako kupujúcim zmluvu o prevode

nehnuteľností, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, založených v prospech úpadcu.

2

Účastníci zmluvy si dohodli kúpnu cenu 74 150 583 Sk, ktorá bola vyplatená záložnému

veriteľovi. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že táto pohľadávka vznikla po

vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Pred vyhlásením konkurzu bolo

úpadcovi len doručené oznámenie o výkone záložného práva, ktorý však bol zrealizovaný až

po vyhlásení konkurzu. Pri rozhodovaní sa súd opieral aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. , podľa ktorého ak pohľadávka veriteľa bola

uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka, môže záložca za to

požadovať náhradu a to použitím analógie ( ), podľa ust.

. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že ust. až

upravuje inštitút záložného práva neobsahujú spôsob vyrovnania sa

medzi záložcom a dlžníkom v prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom, ale

túto možnosť ani nezakazujú. Plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto

svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi

uplatňovať podľa . Ustanovenie

však umožňuje použitie analógie legis, a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za

poskytnuté plnenie veriteľovi podľa analogicky. Uvedené

ustanovenie upravujúce tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa, je

obsahom a účelom tomuto právnemu predpisu najbližšie. Súd sa s týmto rozhodnutím

stotožnil a neuznal námietku žalovaného, že nie je aplikovateľné v podmienkach konkurzu. Je

preukázané, že záložca plnil za dlžníka. Záložný veriteľ potom, ako mu bola poukázaná kúpna

cena za predaj nehnuteľnosti, znížil prihlásenú pohľadávku. Súd dospel k záveru, že žalobca

si oprávnene prihlásil túto pohľadávku ako pohľadávku proti podstate, lebo vznikla až po

vyhlásení konkurzu. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že si ju žalobca mal prihlásiť ako

pohľadávku podmienenú, lebo v čase, keď by si pohľadávku mal prihlásiť, nebola ešte

zmluva o prevode nehnuteľnosti zrealizovaná a nebolo zrejmé, či dôjde k výkonu záložného

práva, nebola zrejmá výška pohľadávky, nebola zrejmá ani skutočnosť, či vôbec nejaká

pohľadávka bude existovať a do realizácie predaja zálohu žiadna pohľadávka na strane

žalobcu neexistovala.

Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vec

prejednal a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, preto

rozsudkom z 15. októbra 2009, č. k. -97 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

3

Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca pravosť svojej pohľadávky oprel o záložnú

zmluvu z 26. februára 1998, uzavretú medzi konkurzným veriteľom úpadcu a žalobcom, na

základe ktorej zabezpečil dlh úpadcu v sume 231 528 829,89 Sk zálohom (nehnuteľnosťou

žalobcu). Na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti z 8. marca 2006 došlo k realizácii

záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti za cenu 74 150 583 Sk a tento výťažok bol

vyplatený záložnému veriteľovi, v dôsledku čoho svoju prihlásenú konkurznú pohľadávku

znížil o túto sumu. Žalobca si svoju pohľadávku uplatnil u správcu konkurznej podstaty

podaním zo 6. júna 2006. Správca žalobcovi oznámil, že ju neuznáva. Odvolací súd ďalej

uviedol, že žalobca ako záložca zabezpečoval úver poskytnutý úpadcovi, na ktorého bol

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2004, sp. zn. 25-24 k 130/01

vyhlásený konkurz. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalobca bol záložcom

jeho dlhu a v rozsahu hodnoty zálohu mal podmienenú pohľadávku proti úpadcovi, pričom

podmienkou účinku tohto právneho úkonu bola realizácia záložnej zmluvy. Odvolací súd na

záver zhrnul, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale vec nesprávne právne

posúdil, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd zmenil

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí

a žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania.

Prípustnosť dovolania zdôvodnil poukazom na ustanovenie , lebo

dovolanie smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. V dovolaní namietal, že

odvolací súd posúdil pohľadávku žalobcu zo záložnej zmluvy z 26. februára 1998 ako

podmienenú pohľadávku proti úpadcovi, ktorú si mal žalobca prihlásiť v konkurznom konaní

úpadcu v rozsahu hodnoty zálohu, pretože žalobca bol záložcom dlhu úpadcu. Podľa názoru

dovolateľa odvolací súd sa vôbec nezaoberal právnou kvalifikáciou žalobcu a vo svojom

rozhodnutí neodôvodnil, prečo pohľadávka v sume 74 150 583 Sk nie je pohľadávkou proti

podstate. V tomto vidí porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a nesprávne právne

posúdenie veci. Ďalej uviedol, že ZKV neupravoval možnosť, aby si záložca prihlásil

pohľadávku na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Ako prvý mal pohľadávku

veriteľovi zaplatiť dlžník-úpadca a až potom, čo zročná pohľadávka nebola riadne a včas

splnená, nastupuje druhá funkcia záložného práva a to funkcia uhradzovacia, kedy ako druhý

v poradí mohol plniť veriteľovi zo zálohu záložca-žalobca. Záložný veriteľ si svoju

pohľadávku uplatnil u prvého v poradí, u úpadcu prihláškou v konkurznom konaní. Bolo na

4

vôli záložného veriteľa, ktorý bol zároveň konkurzným veriteľom, či si vôbec uplatní svoje

právo na predaj zálohu a takisto aj kedy si toto právo uplatní. Ak podmienkou vzniku

pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu mala byť realizácia záložnej zmluvy, tak potom

ak by záložný veriteľ realizoval toto právo pred vyhlásením konkurzu, mal by žalobca riadnu

pohľadávku, ktorú by si prihlásil a ak by žalobca realizoval záložnú zmluvu po ukončení

konkurzu , tak by žalobca nemohol uplatniť svoju pohľadávku proti dlžníkovi vôbec a logicky

vyplýva záver, že ak toto právo sa rozhodol veriteľ uplatniť po vyhlásení konkurzu, tak táto

pohľadávka vznikla žalobcovi počas konkurzu a je prednostnou pohľadávkou. Podľa názoru

žalobcu bol oprávnený požadovať od dlžníka-úpadcu náhradu za poskytnuté plnenie

veriteľovi až vtedy, keď plnil za dlžníka, teda kedy mu pohľadávka vznikla vo výške, v akej

za úpadcu plnil a kedy sa stala zročnou. Ak plnil žalobca ako záložca veriteľovi počas

konkurzu, tak mu pohľadávka vznikla a stala sa splatnou v priebehu konkurzného konania,

a preto si túto pohľadávku žalobca uplatnil v zmysle ust. § 31 ods.1 písm.f/ ZKV u správcu

ako pohľadávku proti podstate a požadoval jej úhradu.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Žalobca mal v zmysle § 20 ods. 2 ZKV možnosť prihlásiť si do konkurzu svoju podmienenú

pohľadávku voči úpadcovi. Počas plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok až do konca

prieskumného pojednávania mal žalobca vedomosť, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti

mal mať vedomosť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a z toho dôvodu mu muselo byť

už v tom čase zrejmé, že úpadca svoj dlh nesplní a dôjde tak k výkonu záložného práva na

jeho majetok. Začatie výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa už bolo žalobcovi

oznámené listom zo 14. októbra 2003. Napriek uvedenému žalobca nevyužil možnosť

prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu a neuplatnil si ju ani do skončenia prieskumného

pojednávania, ktoré sa konalo 15. decembra 2004. Žalovaný sa plne stotožňuje s právnym

názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie, ktoré podal včas účastník konania, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je

dovolanie prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel

k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako záložca uzavrel so S. N. F.- M. V. H. ako so

záložným veriteľom 26. februára 1998 záložnú zmluvu na zabezpečenie dlhu dlžníka,

5

terajšieho úpadcu P. S. S., a. s. “v konkurze“ . Ako záloh poskytol nehnuteľnosti a to

ubytovňu I. a II súp. č.3060, postavené na parcele č. X. v B., miestnej časti N. M..., k. ú. N.

M..., okres B. III, zapísané na LV č. X.. Ďalej z obsahu spisu vyplýva a medzi účastníkmi nie

je sporné, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva a predmetné nehnuteľnosti

previedol zmluvou o prevode nehnuteľností z 8. marca 2006, na S. D., a. s., M. za kúpnu cenu

74 150 583 Sk, ktorá slúžila záložnému veriteľovi na uspokojenie časti dlhu úpadcu P. S. S.,

a. s.“ v konkurze“ (ďalej len úpadca). Následne si záložný veriteľ svoju pohľadávku,

prihlásenú v konkurze vedenom na majetok úpadcu, znížil o sumu 74 150 583 Sk. Vyplýva to

z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2006, č. k. -72.

Z uvedeného uznesenia krajského súdu však vyplýva aj ďalšia podstatná skutočnosť a to, že

pohľadávku konkurzného veriteľa N. F.- M. V., H. (záložného veriteľa) poprel správca

konkurznej podstaty a záložný veriteľ sa incidenčnou žalobou domáha určenia pravosti

a poradia pohľadávky. Napriek tomu, že právoplatné rozhodnutie v tejto veci má význam pre

posúdenie pohľadávky uplatnenej žalobcom, keďže sa odvodzuje od pohľadávky záložného

veriteľa, súd prvého stupňa nezisťoval, ako skončil spor záložného veriteľa o pravosť

pohľadávky prihlásenej v konkurze , prípadne či bol ešte záložný veriteľ v čase rozhodnutia

konkurzným veriteľom. Ak by záložný veriteľ mal v čase rozhodnutia právoplatne zamietnutú

žalobu o určenie pravosti a poradia prihlásenej pohľadávky, nemohol by sa žalobca úspešne

domáhať uspokojenia uplatnenej pohľadávky z konkurznej podstaty. Preto bude potrebné

v naznačenom smere doplniť dokazovanie.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pohľadávka

záložného veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka,

preto sa záložca môže domáhať náhrady s použitím analógie legis (§ 853 Obč. zák.) podľa

ust. § 550 Obč. zák. (v súlade s uverejnenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky napr. sp. zn. ). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záložca je

oprávnený požadovať od dlžníka náhradu až potom, ako plnil za dlžníka, teda kedy mu

pohľadávka vznikla. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobcovi pohľadávka vznikla

predajom založených nehnuteľností na základe zmluvy o prevode nehnuteľností z 8. marca

2006. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 16. marca 2004, č.k. 25-24 K 130/01-587.

6

Podľa ust. o konkurze a vyrovnaní

v platnom znení ( ďalej len ZKV) pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.

Citovaným ustanovením sa upustilo od preferovania štátnych pohľadávok

a pohľadávky proti podstate definuje ako všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu a sú splatné po vyhlásení konkurzu. Nie je rozhodná vecnoprávna povaha záväzku,

ale len časové hľadisko vzniku pohľadávky a jej splatnosť.

Odvolací súd v napadnutom uznesení dospel k opačnému záveru, ako súd prvého

stupňa. Podľa jeho názoru uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, pričom

neuviedol, ako dospel k takémuto záveru. Jeho rozhodnutie je preto v tomto smere

nepreskúmateľné.

Pritom je nepochybné, že pohľadávka žalobcu vznikla a stala sa splatnou po

vyhlásení konkurzu. Preto ak sa v ďalšom konaní preukáže, že žalobca plnil za úpadcu

záložnému veriteľovi a týmto plnením sa znížila pohľadávka konkurzného veriteľa, jeho

pohľadávka sa má uspokojiť ako pohľadávka proti podstate.

Z uvedených dôvodov rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), preto ich dovolací súd podľa

a ods.2 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd v novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Anna Marková, v . r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.