Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fff/383386.d5b5f2.pdf
PDF · 163.35 KB
No categories available
1ObdoV/7/2010
Najvyšší súd 1ObdoV/7/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. Z. P., spol. s. r. o., B.,
S. V. X., zastúpeného advokátkou a konateľkou JUDr. D. B. , AK JUDr. D. B., s.r.o., T., P.
X., proti žalovanému JUDr. J. B., správca konkurznej podstaty P. S. S., a. s. v konkurze,
Ž., H. X., IČO: X., o určenie pohľadávky proti podstate, vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp.zn. 52 Cbi 7/08, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 15. októbra 2009, č. k. 3 Obo 153/08- 97, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2009, č.k.
3 Obo 153/08-97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra
2008, č.k. 52 Cbi 7/08-59 sa z r u š u j ú a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16.septembra 2008, č.k. 52 Cbi 7/08-59
určil, že pohľadávka žalobcu v sume 74 150 583 Sk je pohľadávkou proti podstate. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi konkurzným veriteľom úpadcu a žalobcom bola
uzavretá záložná zmluva 26. februára 1998, ktorou žalobca zabezpečil svojou nehnuteľnosťou
– ubytovňou I a II ako zálohom úver úpadcu. Úpadcovi bol poskytnutý úver v sume
12 500 000 DEM s tým, že záložný veriteľ si túto pohľadávku do konkurzu prihlásil
v celkovej výške 231 528 829,89 Sk a po zaplatení kúpnej ceny zo zmluvy o prevode
nehnuteľnosti v sume 74 150 538 Sk svoju pohľadávku znížil o túto sumu. Dňa 8. marca 2006
uzavrel žalobca ako predávajúci so S. D., a. s., M. ako kupujúcim zmluvu o prevode
nehnuteľností, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, založených v prospech úpadcu.
Účastníci zmluvy si dohodli kúpnu cenu 74 150 583 Sk, ktorá bola vyplatená záložnému
veriteľovi. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že táto pohľadávka vznikla po
vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Pred vyhlásením konkurzu bolo
úpadcovi len doručené oznámenie o výkone záložného práva, ktorý však bol zrealizovaný až
po vyhlásení konkurzu. Pri rozhodovaní sa súd opieral aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 71/99, podľa ktorého ak pohľadávka veriteľa bola
uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka, môže záložca za to
požadovať náhradu a to použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka), podľa ust. § 550
Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že ust. § 151a až § 151g
Občianskeho zákonníka upravuje inštitút záložného práva neobsahujú spôsob vyrovnania sa
medzi záložcom a dlžníkom v prípade realizácie záložného práva záložným veriteľom, ale
túto možnosť ani nezakazujú. Plnenie záložcu za dlžníka je jeho právnou povinnosťou, preto
svoj nárok na náhradu za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi
uplatňovať podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka
však umožňuje použitie analógie legis, a preto záložca môže požadovať od dlžníka náhradu za
poskytnuté plnenie veriteľovi podľa § 550 Občianskeho zákonníka analogicky. Uvedené
ustanovenie upravujúce tzv. zákonnú cesiu pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na ručiteľa, je
obsahom a účelom tomuto právnemu predpisu najbližšie. Súd sa s týmto rozhodnutím
stotožnil a neuznal námietku žalovaného, že nie je aplikovateľné v podmienkach konkurzu. Je
preukázané, že záložca plnil za dlžníka. Záložný veriteľ potom, ako mu bola poukázaná kúpna
cena za predaj nehnuteľnosti, znížil prihlásenú pohľadávku. Súd dospel k záveru, že žalobca
si oprávnene prihlásil túto pohľadávku ako pohľadávku proti podstate, lebo vznikla až po
vyhlásení konkurzu. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že si ju žalobca mal prihlásiť ako
pohľadávku podmienenú, lebo v čase, keď by si pohľadávku mal prihlásiť, nebola ešte
zmluva o prevode nehnuteľnosti zrealizovaná a nebolo zrejmé, či dôjde k výkonu záložného
práva, nebola zrejmá výška pohľadávky, nebola zrejmá ani skutočnosť, či vôbec nejaká
pohľadávka bude existovať a do realizácie predaja zálohu žiadna pohľadávka na strane
žalobcu neexistovala.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vec
prejednal a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, preto
rozsudkom z 15. októbra 2009, č. k. 3 Obo 153/08-97 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca pravosť svojej pohľadávky oprel o záložnú
zmluvu z 26. februára 1998, uzavretú medzi konkurzným veriteľom úpadcu a žalobcom, na
základe ktorej zabezpečil dlh úpadcu v sume 231 528 829,89 Sk zálohom (nehnuteľnosťou
žalobcu). Na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti z 8. marca 2006 došlo k realizácii
záložného práva predajom založenej nehnuteľnosti za cenu 74 150 583 Sk a tento výťažok bol
vyplatený záložnému veriteľovi, v dôsledku čoho svoju prihlásenú konkurznú pohľadávku
znížil o túto sumu. Žalobca si svoju pohľadávku uplatnil u správcu konkurznej podstaty
podaním zo 6. júna 2006. Správca žalobcovi oznámil, že ju neuznáva. Odvolací súd ďalej
uviedol, že žalobca ako záložca zabezpečoval úver poskytnutý úpadcovi, na ktorého bol
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2004, sp. zn. 25-24 k 130/01
vyhlásený konkurz. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu žalobca bol záložcom
jeho dlhu a v rozsahu hodnoty zálohu mal podmienenú pohľadávku proti úpadcovi, pričom
podmienkou účinku tohto právneho úkonu bola realizácia záložnej zmluvy. Odvolací súd na
záver zhrnul, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ale vec nesprávne právne
posúdil, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Žiadal, aby dovolací súd zmenil
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí
a žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania.
Prípustnosť dovolania zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 238 ods.1 O. s. p., lebo
dovolanie smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu. V dovolaní namietal, že
odvolací súd posúdil pohľadávku žalobcu zo záložnej zmluvy z 26. februára 1998 ako
podmienenú pohľadávku proti úpadcovi, ktorú si mal žalobca prihlásiť v konkurznom konaní
úpadcu v rozsahu hodnoty zálohu, pretože žalobca bol záložcom dlhu úpadcu. Podľa názoru
dovolateľa odvolací súd sa vôbec nezaoberal právnou kvalifikáciou žalobcu a vo svojom
rozhodnutí neodôvodnil, prečo pohľadávka v sume 74 150 583 Sk nie je pohľadávkou proti
podstate. V tomto vidí porušenie zásady rovnosti účastníkov konania a nesprávne právne
posúdenie veci. Ďalej uviedol, že ZKV neupravoval možnosť, aby si záložca prihlásil
pohľadávku na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Ako prvý mal pohľadávku
veriteľovi zaplatiť dlžník-úpadca a až potom, čo zročná pohľadávka nebola riadne a včas
splnená, nastupuje druhá funkcia záložného práva a to funkcia uhradzovacia, kedy ako druhý
v poradí mohol plniť veriteľovi zo zálohu záložca-žalobca. Záložný veriteľ si svoju
pohľadávku uplatnil u prvého v poradí, u úpadcu prihláškou v konkurznom konaní. Bolo na
vôli záložného veriteľa, ktorý bol zároveň konkurzným veriteľom, či si vôbec uplatní svoje
právo na predaj zálohu a takisto aj kedy si toto právo uplatní. Ak podmienkou vzniku
pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu mala byť realizácia záložnej zmluvy, tak potom
ak by záložný veriteľ realizoval toto právo pred vyhlásením konkurzu, mal by žalobca riadnu
pohľadávku, ktorú by si prihlásil a ak by žalobca realizoval záložnú zmluvu po ukončení
konkurzu , tak by žalobca nemohol uplatniť svoju pohľadávku proti dlžníkovi vôbec a logicky
vyplýva záver, že ak toto právo sa rozhodol veriteľ uplatniť po vyhlásení konkurzu, tak táto
pohľadávka vznikla žalobcovi počas konkurzu a je prednostnou pohľadávkou. Podľa názoru
žalobcu bol oprávnený požadovať od dlžníka-úpadcu náhradu za poskytnuté plnenie
veriteľovi až vtedy, keď plnil za dlžníka, teda kedy mu pohľadávka vznikla vo výške, v akej
za úpadcu plnil a kedy sa stala zročnou. Ak plnil žalobca ako záložca veriteľovi počas
konkurzu, tak mu pohľadávka vznikla a stala sa splatnou v priebehu konkurzného konania,
a preto si túto pohľadávku žalobca uplatnil v zmysle ust. § 31 ods.1 písm.f/ ZKV u správcu
ako pohľadávku proti podstate a požadoval jej úhradu.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Žalobca mal v zmysle § 20 ods. 2 ZKV možnosť prihlásiť si do konkurzu svoju podmienenú
pohľadávku voči úpadcovi. Počas plynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok až do konca
prieskumného pojednávania mal žalobca vedomosť, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti
mal mať vedomosť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a z toho dôvodu mu muselo byť
už v tom čase zrejmé, že úpadca svoj dlh nesplní a dôjde tak k výkonu záložného práva na
jeho majetok. Začatie výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa už bolo žalobcovi
oznámené listom zo 14. októbra 2003. Napriek uvedenému žalobca nevyužil možnosť
prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzu a neuplatnil si ju ani do skončenia prieskumného
pojednávania, ktoré sa konalo 15. decembra 2004. Žalovaný sa plne stotožňuje s právnym
názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v napadnutom rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie, ktoré podal včas účastník konania, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
dovolanie prípustné (§ 238 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel
k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako záložca uzavrel so S. N. F.- M. V. H. ako so
záložným veriteľom 26. februára 1998 záložnú zmluvu na zabezpečenie dlhu dlžníka,
terajšieho úpadcu P. S. S., a. s. “v konkurze“ . Ako záloh poskytol nehnuteľnosti a to
ubytovňu I. a II súp. č.3060, postavené na parcele č. X. v B., miestnej časti N. M..., k. ú. N.
M..., okres B. III, zapísané na LV č. X.. Ďalej z obsahu spisu vyplýva a medzi účastníkmi nie
je sporné, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva a predmetné nehnuteľnosti
previedol zmluvou o prevode nehnuteľností z 8. marca 2006, na S. D., a. s., M. za kúpnu cenu
74 150 583 Sk, ktorá slúžila záložnému veriteľovi na uspokojenie časti dlhu úpadcu P. S. S.,
a. s.“ v konkurze“ (ďalej len úpadca). Následne si záložný veriteľ svoju pohľadávku,
prihlásenú v konkurze vedenom na majetok úpadcu, znížil o sumu 74 150 583 Sk. Vyplýva to
z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2006, č. k. 35 Cbi 7/05-72.
Z uvedeného uznesenia krajského súdu však vyplýva aj ďalšia podstatná skutočnosť a to, že
pohľadávku konkurzného veriteľa N. F.- M. V., H. (záložného veriteľa) poprel správca
konkurznej podstaty a záložný veriteľ sa incidenčnou žalobou domáha určenia pravosti
a poradia pohľadávky. Napriek tomu, že právoplatné rozhodnutie v tejto veci má význam pre
posúdenie pohľadávky uplatnenej žalobcom, keďže sa odvodzuje od pohľadávky záložného
veriteľa, súd prvého stupňa nezisťoval, ako skončil spor záložného veriteľa o pravosť
pohľadávky prihlásenej v konkurze , prípadne či bol ešte záložný veriteľ v čase rozhodnutia
konkurzným veriteľom. Ak by záložný veriteľ mal v čase rozhodnutia právoplatne zamietnutú
žalobu o určenie pravosti a poradia prihlásenej pohľadávky, nemohol by sa žalobca úspešne
domáhať uspokojenia uplatnenej pohľadávky z konkurznej podstaty. Preto bude potrebné
v naznačenom smere doplniť dokazovanie.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pohľadávka
záložného veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka,
preto sa záložca môže domáhať náhrady s použitím analógie legis (§ 853 Obč. zák.) podľa
ust. § 550 Obč. zák. (v súlade s uverejnenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky napr. sp. zn. 2 Cdo 71/99). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záložca je
oprávnený požadovať od dlžníka náhradu až potom, ako plnil za dlžníka, teda kedy mu
pohľadávka vznikla. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalobcovi pohľadávka vznikla
predajom založených nehnuteľností na základe zmluvy o prevode nehnuteľností z 8. marca
2006. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 16. marca 2004, č.k. 25-24 K 130/01-587.
Podľa ust. § 31 ods.3 písm. a/ zákona č. 328/1992 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v platnom znení ( ďalej len ZKV) pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu konkurzu.
Citovaným ustanovením sa upustilo od preferovania štátnych pohľadávok
a pohľadávky proti podstate definuje ako všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu a sú splatné po vyhlásení konkurzu. Nie je rozhodná vecnoprávna povaha záväzku,
ale len časové hľadisko vzniku pohľadávky a jej splatnosť.
Odvolací súd v napadnutom uznesení dospel k opačnému záveru, ako súd prvého
stupňa. Podľa jeho názoru uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, pričom
neuviedol, ako dospel k takémuto záveru. Jeho rozhodnutie je preto v tomto smere
nepreskúmateľné.
Pritom je nepochybné, že pohľadávka žalobcu vznikla a stala sa splatnou po
vyhlásení konkurzu. Preto ak sa v ďalšom konaní preukáže, že žalobca plnil za úpadcu
záložnému veriteľovi a týmto plnením sa znížila pohľadávka konkurzného veriteľa, jeho
pohľadávka sa má uspokojiť ako pohľadávka proti podstate.
Z uvedených dôvodov rozhodnutia oboch súdov spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O. s. p.), preto ich dovolací súd podľa § 243b ods.1
a ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Anna Marková, v . r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.