Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f57/365676.76612e.pdf
PDF · 126.2 KB
No categories available
3Cdo/131/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 131/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. S. K., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi Ing. J. K.,
bývajúcemu v P., o výživné na manželku a o návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7 C 281/2002, o dovolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2008 sp. zn. 5 Co 74/2007,
5 Co 75/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 31. mája 2004 č.k. 7 C 281/2002-203 uložil
odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke titulom výživného na manželku sumu 35 000 Sk
mesačne od 19. marca 2002, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, zročné výživné ku dňu
31. mája 2004 v sume 923 548 Sk povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po
10 000 Sk spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku (do navrhovanej
výšky výživného 65 000 Sk mesačne) súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol.
Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť za návrh na začatie konania súdny poplatok vo výške
63 000 Sk na účet súdu prvého stupňa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 23. januára 2003 č.k. 7 C 281/2002-46 vydal
predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť predbežne platiť navrhovateľke
výživné v sume 3 000 Sk mesačne počnúc od 1. februára 2003 vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred, vo zvyšku (do navrhovanej sumy predbežného výživného 20 000 Sk, t.j. 17 000 Sk)
súd návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu uznesením z 30. júna 2008 sp. zn.
5 Co 74/2007, 5 Co 75/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (okrem
zamietajúceho výroku) zrušil a vec vrátil okresného súdu na ďalšie konanie. Rozhodol tak po
zistení, že rozhodnutie neobsahuje dostatočné podklady pre rozhodnutie, ktorými môže byť
len riadne zistenie osobných, rodinných a majetkových pomerov oboch manželov (počas
trvania manželstva), ako aj ďalších skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie o výživnom
v zmysle § 91 zákona č. 94/1963 Zb. v znení neskorších predpisov. Preto rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach (mimo zamietajúcej časti) podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p.
v znení platnom do 31. augusta 2005 v zmysle § 3721 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave zároveň na odvolanie odporcu uznesením z 30. júna 2008
sp. zn. 5 Co 74/2007, 5 Co 75/2007 zmenil aj uznesenie o nariadení predbežného opatrenia vo
vyhovujúcej časti a návrh zamietol z dôvodu, že medzičasom došlo k odpadnutiu podmienok
pre rozhodovanie o vydaní predbežného opatrenia vo veci výživného medzi manželmi.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo 7. februára 2005 č.k. 25 C 113/1999-459
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14. septembra 2006 sp. zn.
3 Co 202/2005 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozsudok v tejto časti nadobudol
právoplatnosť dňom 19. marca 2007. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je podmienená
existenciou manželstva, rozvodom manželstva táto vyživovacia povinnosť zaniká. Pretože ku
dňu rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní odporcu proti napadnutému uzneseniu
vyživovacia povinnosť medzi manželmi už netrvá, podľa názoru odvolacieho súdu o tejto
dočasnej a predbežnej úprave vôbec už nemožno rozhodovať. Preto napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) a návrh na vydanie predbežného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.
Navrhovateľka napadla dovolaním uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna
2008 sp. zn. 5 Co 74/2007, 5 Co 75/2007 a/ vo výroku, ktorým bol rozsudok Okresného súdu
Bratislava II z 31. mája 2004 č.k. 7 C 281/2002-203 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, ako aj b/ vo výroku, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava II
z 23. januára 2003 č.k. 7 C 281/2002-46 zmenené a návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietnutý. Prípustnosť dovolania odôvodnila a/ § 237 písm. f/ O.s.p. z dôvodu, že jej
postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, b/ § 237 písm. g/ O.s.p. z dôvodu, že
súd bol nesprávne obsadený, c/ § 239 ods. l O.s.p., keďže uznesením odvolacieho súdu bolo
zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. K odňatiu možnosti konať pred krajským súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.) došlo tým, že odvolací súd konal dňa 1. apríla 2008 v jej neprítomnosti
napriek tomu, že požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu závažného ochorenia, ktoré si
vyžiadalo jej hospitalizáciu a podaním z 27. marca 2008 doloženým v origináli do podateľne
súdu dňa 31. marca 2008 o 10.45 hod. ospravedlnila svoju neúčasť z dôvodu pretrvávajúcej
choroby a práceneschopnosti. K podaniu z 27. marca 2008 zároveň pripojila kópiu dokladu
o práceneschopnosti ku dňu 1. apríla 2008. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 1. apríla 2008
(č.l. 467, 468 spisu) vyplýva, že senát rozhodol o odročení pojednávania na neurčito s tým, že
bude zvážený ďalší procesný postup. Na č.l. 469 spisu sa však už nachádza dovolaním
napadnuté uznesenie, ktoré v rozpore s § 157 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
neobsahuje mená priezviská sudcov a prísediacich, čo evokuje záver, že rozhodoval
nesprávne obsadený súd zastúpený výhradne JUDr. J. P., čím došlo k vade podľa § 237 písm.
g/ O.s.p. a chýba aj rukopis napadnutého uznesenia a obálka so zápisnicou o hlasovaní.
Dovolateľka tiež namieta, že odvolací súd nesprávne rozhodol aj o predbežnom opatrení, keď
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol. Ak súd bol toho názoru, že rozhodovanie o návrhu je
podmienené existenciou manželstva a že vyživovacia povinnosť už netrvá, správne mal
odvolacie konanie zastaviť. V danom prípade ušlo pozornosti odvolacieho súdu ustanovenie
§ 75 ods. 7 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p., keďže dôvody na vydanie predbežného opatrenia
ako to odôvodnil prvostupňový súd, existovali. Z uvedených dôvodov žiadala, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie.
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiam, ktoré ním možno napadnúť.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie,
proti a/ výroku uznesenia krajského súdu, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
(v napadnutých častiach) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a b/ proti výroku
uznesenia krajského súdu, ktorým bolo uznesenie okresného súdu zmenené tak, že návrh na
vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý.
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia
§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide (o.i.) o uznesenie o predbežnom opatrení.
V danej veci je dovolaním napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktorým
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (t.j. okrem zamietajúceho výroku)
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnuté (zrušujúce) uznesenie odvolacieho súdu
nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., preto dovolanie
proti nemu v zmysle týchto ustanovení prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o predbežnom
opatrení je priamo vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Z týchto dôvodov prípustnosť
dovolania navrhovateľky proti zmeňujúcemu výroku o predbežnom opatrení nemožno
Vzhľadom na argumentáciu dovolateľky a tiež so zreteľom na zákonnú povinnosť
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vedúcich k tzv. zmätočnosti,
dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania navrhovateľky proti obom výrokom napadnutého
uznesenia nielen podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní na súdoch nižších
stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu (t.j. aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia,
proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Treba ale uviesť, že z hľadiska
posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor
účastníka, že v konaní došlo k vade takejto povahy, ale len jednoznačné zistenie, že konanie
je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
súdov nebola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a či
rozhodoval vo veci súd, ktorý nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi
nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľke realizáciu
jej procesných práv.
Podľa názoru dovolateľky malo dôjsť k odňatiu jej možnosti pred súdom konať tým,
že odvolací súd rozhodol o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa bez jej účasti, hoci
písomne vopred požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej choroby
a práceneschopnosti a odvolací súd prejednal jej odvolanie na neverejnom zasadnutí.
Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Bratislave 27. septembra 2007 nariadil na
prejednanie odvolania pojednávanie na termín 1. apríla 2008 o 10.30 hod. Navrhovateľka
podaním z 27. marca 2008, ktoré doručila do podateľne súdu 31. marca 2008 o 10.45 hod.,
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pretrvávajúcej choroby
a práceneschopnosti, zároveň požiadala o odročenie pojednávania vytýčeného na 1. apríla
2008 z dôvodu, že sa chce osobne zúčastniť pojednávania. K žiadosti o odročenie
pojednávania pripojila kópiu dokladu o práceneschopnosti ku dňu 1. aprílu 2008. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní na Krajskom súdu v Bratislave z 1. apríla 2008 vyplýva, že súd sa
oboznámil s jej žiadosťou a pojednávanie odročil na neurčito s tým, že zváži vo veci ďalší
postup. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie navrhovateľky, že súd rozhodol na pojednávaní dňa
1. apríla 2008 v jej neprítomnosti je neopodstatnené; uvedeným postupom súdu, ktorý odročil
pojednávanie na neurčito, nedošlo k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom.
V odvolacom konaní je vecou úvahy odvolacieho súdu, aby zvážil v ďalšom konaní potrebu
prejednania odvolania v prítomnosti účastníkov, prípadne prejednal vec bez nariadenia
pojednávania, čo vyplýva z § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra
2008), podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie, ak sa zrušuje rozhodnutie podľa
§ 221 ods. 1 O.s.p. Ak potom odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania dňa 30. júna 2008 uznesením, ktoré je
napadnuté dovolaním navrhovateľky tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých častiach a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, jeho postup bol
v súlade s § 214 ods. 2 písm. e/ O.s.p. v znení platnom do 15. októbra 2008 a svojím
postupom neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom.
To platí aj o prejednaní odvolania smerujúceho proti uzneseniu, ktorým súd prvého
stupňa nariadil predbežné opatrenie (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v znení platnom do
15. októbra 2008), v zmysle ktorého odvolacie pojednávanie netreba nariaďovať, ak
odvolanie smeruje proti uzneseniu. Tým, že odvolací súd vo veci predbežného opatrenia
konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania neodňal navrhovateľke možnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorý o zrušení
rozsudku súdu prvého stupňa a vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221
ods. 1 O.s.p.) a o zmene nariadeného predbežného opatrenia rozhodol bez nariadenia
pojednávania, bol v súlade so zákonom. Tento zákonu zodpovedajúci procesný postup súdu
nemohol mať za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľka v dovolaní namieta aj existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. g/
O.s.p. z dôvodu, že krajský súd bol nesprávne obsadený. Uvedenú vadu vyvodzovala z toho,
že hoci zo zápisnice o pojednávaní na Krajskom súde v Bratislave z 1. apríla 2008 (č.l. 455
spisu) vyplýva, že senát (v zložení predseda senátu JUDr. J. P., členky senátu JUDr. E. Ď. a E.
T.) rozhodol o odročení pojednávania na neurčito s tým, že bude zvážený ďalší procesný
postup, na č.l. 469 spisu sa už nachádza dovolaním napadnuté uznesenie, pre ktoré platí § 157
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých sa v uznesení majú okrem iného
uvádzať mená a priezviská sudcov a prísediacich. Tieto údaje v napadnutom uznesení
chýbajú, čo vedie k záveru, že o napadnutom uznesení rozhodol nesprávne obsadený súd
zastúpený výhradne JUDr. J. P. a takéto presvedčenie umocňuje aj absencia rukopisu
napadnutého uznesenia a obálky so zápisnicou o hlasovaní v spise.
K námietke dovolateľky, že dovolaním napadnuté uznesenie neobsahuje v záhlaví
mená a priezviská sudcov, dovolací súd uvádza, že pri formulácii záhlavia uznesenia je
nadbytočné uvádzať mená sudcov, ktorí o vydaní uznesenia rozhodovali, pretože § 169 ods. 1
O.s.p. túto povinnosť súdu neukladá.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 237 písm. g/ O.s.p. dovolací súd
vychádzal z toho, že o nesprávne obsadenie súdu ide nielen vtedy, keď namiesto senátu
zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne buď samosudca alebo senát
v inom než predpísanom zložení, ale tiež vtedy, keď vec prejedná a rozhodne sudca, ktorý nie
je zákonným sudcom (viď čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Zákonným sudcom je
v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej
povahy, ako napr. rozvrhom práce) určený tú – ktorú vec prejednať a rozhodnúť; ak má
niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami všetci
členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (viď tiež
§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Akt
riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu
súdnictva na príslušný kalendárny rok, sa označuje ako rozvrh práce (viď § 50 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Za účelom obstarania podkladov pre posúdenie opodstatnenosti námietky
dovolateľky, že v konaní došlo k vade konania podľa § 237 písm. g/ O.s.p., dovolací súd sa
oboznámil s Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2008 a zadovážil si zberné
spisy Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 74/2007 a 5 Co 75/2007, z ktorých zistil, že
v každom zbernom spise sa nachádza okrem ďalších písomností rovnopis napadnutého
rozhodnutia, rovnopis rozhodnutia odvolacieho súdu aj s rukopisom rozhodnutia podpísaným
predsedom senátu JUDr. J. P. a zápisnica o hlasovaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky po
otvorení obálky so zápisnicou o hlasovaní zistil, že zápisnica o hlasovaní z 30. júna 2008
spĺňa náležitosti zápisnice v zmysle § 54 ods. 1 O.s.p. a je členmi senátu v zložení predseda
senátu JUDr. J. P. a členky senátu JUDr. E. Ď. a E. T. aj podpísaná. So zreteľom na vyššie
uvedené je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave predmetnú vec na neverejnom pojednávaní
dňa 30. júna 2008 prejednal a rozhodol v zložení, ktoré zodpovedá zákonu a rozvrhu práce
tohto súdu; rozhodli o nej traja zákonní sudcovia určení rozvrhom práce súdu. Nie je preto
opodstatnená námietka navrhovateľky o existencii procesnej vady konania zakladajúcej
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p.
Za tohto stavu veci neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania, lebo z obsahu
spisu nevyplýva, že by sa súdy dopustili niektorých vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
Z dôvodov uvedených vyššie dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie navrhovateľky podľa Občianskeho súdneho poriadku
procesne neprípustné. Dovolací súd odmietol dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol
sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
Záverom dovolací súd dodáva, že námietka dovolateľky, že odvolací súd nesprávne
v záhlaví napadnutého rozhodnutia uvádza, že odporca je zastúpený advokátom
JUDr. P. P., ktorá skutočnosť sa nezakladá na pravde, keďže JUDr. P. P. od 18. mája 2006
v zmysle § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii mal pozastavený výkon
advokácie, je dôvodná, pretože odporcu v tom čase zastupoval JUDr. P. ako fyzická osoba na
základe plnej moci; ide však o zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné odstrániť postupom podľa
§ 164 O.sp.
V dovolacom konaní procesne úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková