Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6f1/365622.42316d.pdf
PDF · 109.7 KB
No categories available
3Cdo/166/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 166/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. V., bývajúcej v H.,
2/ K. K., bývajúcej v H., 3/ J. V., bývajúceho v M., 4/ J. V., bývajúceho v P., všetkých
zastúpených JUDr. M. S., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ I. M., bývajúcemu
v B., zastúpenému JUDr. M. Š., Csc., advokátom so sídlom v B., 2/ A. M., bývajúcemu v T.,
zastúpenému G., s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5 C 72/2008,
o dovolaniach ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 12. januára 2010 sp. zn. 14 Co 324/2009, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a .
Ţalovaný 1/ je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho
konania vo výške 118,19 € do rúk JUDr. M. S., advokátky so sídlom v B.. Ţalovaný 2/ je
povinný zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania vo výške
118,19 € do rúk JUDr. M. S., advokátky so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Brezno rozsudkom z 9. októbra 2009 č.k. 5 C 72/2008-140 určil, ţe
nehnuteľnosti v katastrálnom území P., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. X. ako parcela
č. X. – trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m² a na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. –
trvalé trávnaté porasty vo výmere X. m², patria v celosti ku dňu smrti poručiteľa J. V.,
narodeného X. a zomrelého X., do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov M. V.
(pôvodnej ţalobkyne 1/, ktorá zomrela v priebehu dovolacieho konania a ţalobcovia 1/ aţ 4/
sú jej právnymi nástupcami v tomto konaní) a J. V. zomrelého X.. Vychádzal z toho, ţe
predmetné nehnuteľnosti nadobudli obaja do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov
vydrţaním v dôsledku nepretrţitej, oprávnenej, nerušenej a dobromyseľnej drţby.
Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
z 12. januára 2010 sp. zn. 14 Co 324/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a ţalovaným uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom trovy odvolacieho konania. Odvolací súd
dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a tento aj správne právne
posúdil, napadnutý rozsudok preto potvrdil (§ 219 O.s.p.). O povinnosti ţalovaných nahradiť
ţalobcom trovy konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania samostatne obaja ţalovaní. Navrhli
v nich, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil alebo zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ vo svojom dovolaní osobitne namietal, ţe
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.), a to tým, ţe odvolací súd prejednal jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania a tým,
ţe v konaní nevypočul M. V.. Ţalovaný 2/ v dovolaní zdôraznil námietku, ţe napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), ktoré v potrebnej miere nezohľadňuje, ţe právny predchodca ţalobcov vedel,
ţe listiny od ktorých bola v danom prípade odvodzovaná dobromyseľnosť drţby, nie sú
dostatočným nadobúdacím titulom.
K obom dovolaniam sa písomne vyjadrili ţalobcovia. Oznámili, ţe po podaní týchto
opravných prostriedkov (19. februára 2010) zomrela M. V. a ako jej právni nástupcovia
v tomto konaní prichádzajú do úvahy ţalobcovia 1/ aţ 4/. Popreli existenciu procesnej vady
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a uviedli, ţe podľa ich názoru nie sú dovolania
ţalovaných procesne prípustné. Ţiadali preto, aby dovolací súd obe dovolania „zamietol“
a priznal im náhradu trov dovolacieho konania.
Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 2/ označil jeho opravný prostriedok
za opodstatnený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolania podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú riadne zastúpení
(§ 241ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolania smerujú proti rozsudku odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
Dovolaniami ţalovaných je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý
nevykazuje znaky ţiadneho z rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1/ aţ 3/ O.s.p. Prípustnosť
ich dovolaní preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
Prípustnosť dovolaní ţalovaných by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd so
zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolaní nezakladá niektorá
z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie
účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale iba zistenie, ţe k namietanej vade skutočne
došlo.
Ţalovaní 1/ a 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
nenamietali a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolaní
preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na obsah
dovolania ţalovaného 1/ a dovolateľmi vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy
niţších stupňov, sa osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľom
odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím moţnosti konať pred
súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania
realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
Podľa názoru ţalovaného 1/ mu bola odvolacím súdom odňatá moţnosť realizovať
procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania tým, ţe jeho odvolanie bolo
prejednané bez nariadenia pojednávania; v dôsledku toho ţalovaný 1/ ako odvolateľ nemohol
v odvolacom konaní realizovať svoje právo navrhovať dôkazy. Dovolací súd zo spisu nezistil,
ţe by v konaní došlo k tejto procesnej vade. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie, (iba) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje
dôleţitý verejný záujem. Ako vyplýva z § 214 ods. 2 O.s.p., v ostatných prípadoch (iných neţ
sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho
pojednávania. Keďţe v preskúmavanej veci (ako o tom svedčí obsah spisu) nešlo o ţiadny
z prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., bol postup odvolacieho súdu, ktorý
odvolania ţalovaných prejednal bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.
Procesným postupom súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti
ţalovaných konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tejto procesnej vade konania
nemohlo dôjsť ani v dôsledku nevypočutia M. V. súdom. Pokiaľ ju súdy nevypočuli, nemohli
tým byť ţalovaní ukrátení na realizácii ich procesných oprávnení účastníkov občianskeho
súdneho konania. Jej nevypočutie mohlo mať dopad nanajvýš na úplnosť alebo správnosť
skutkových zistení súdu tvoriacich podklad pre právne posúdenie veci, nie však procesnú
vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Ţalovaný 2/ vo svojom dovolaní akcentoval, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a to najmä
v otázke dobromyseľnosti ţalobcami tvrdenej drţby. Dovolací súd poukazuje na to, ţe
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
(iba) relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné
dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších
stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe prípustnosť dovolaní oboch ţalovaných nevyplýva
z § 237 O.s.p., ani z § 238 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky ich
dovolania odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďţe došlo
k odmietnutiu dovolaní z procesných dôvodov, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým
rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov tohto konania
proti procesne neúspešným ţalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania a trovy
konania vyčíslili vo vyjadrení k dovolaniam sumou 369,56 €. Dovolací súd podľa § 11 ods. 1
a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb zaviazal ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho
konania spočívajúcu v odmene advokátky za 1 úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu
ţalovaného 1/) vo výške 110,98 € [55,49 € - 50 % z 55,49 € x 4], čo s tzv. reţijným paušálom
(7,21 €) predstavuje spolu 118,19 €. Rovnako podľa tých istých ustanovení uvedenej
vyhlášky a na základe toho istého výpočtu zaviazal ţalovaného 2/ zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/
náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 118,19 €. Dovolací súd v oboch
prípadoch v súlade s ustálenou praxou nepriznal ţalobcom náhradu za ďalší úkon právnej
sluţby – prevzatie a prípravu zastúpenia veci, lebo advokátka, ktorá ich zastupuje
v dovolacom konaní, ich zastupovala uţ v odvolacom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková