Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/154/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. C., bývajúceho v A.,

proti ţalovaným 1/ A. B., bývajúcej v Ţ.Ţ., 2/ J. C., bývajúcej v Ţ., 3/ Ţ. C., bývajúcej

v T., 4/ O. K., bývajúcej v P., 5/ Ing. Š. C., bývajúcemu v Z., 6/ J. C., bývajúcej v T.,

ţalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ zastúpení JUDr. M. P., advokátkou v Ţ., o určenie, ţe ţalobca je

zákonným dedičom po poručiteľovi V. C., vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 23. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 23. januára 2009 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 22. mája 2008, č.k. -48 návrh ţalobcu

o určenie, ţe je zákonným dedičom po poručiteľovi V. C., narodenému X., zomrelému X.,

zamietol. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 6/ trovy konania 17 506,90 Sk

na účet ich právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 5/ náhradu

trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v danom prípade dedičské konanie po

poručiteľovi V. C. bolo právoplatne skončené bývalým Štátnym notárstvom v Ţ. -

rozhodnutie zo dňa 8. februára 1990, č.k. D -18, preto ţalobca nemá naliehavý

právny záujem na určení, ţe je dedičom po poručiteľovi, pretoţe jeho právo uţ porušené bolo.

V danom prípade môţe postupovať iba v zmysle ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ţalobou na plnenie a domáhať sa nárokov opomenutého dediča. Ţaloba na určenie

má iba preventívny charakter. Nie je opodstatnená tam, kde bolo uţ právo porušené.

Namieste je ţaloba na plnenie, v rámci ktorej sa bude riešiť otázka aktívnej legitimácie.

Pokiaľ ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe po poručiteľovi - otcovi ţalobcu, bol objavený

2

ďalší majetok, ktorý nebol prejednaný v dedičskom konaní, súd poukázal na skutočnosť, ţe

ţalobca je dedičom po svojom otcovi zo zákona ( ods. l ) a

nebráni mu ţiadna prekáţka, aby sa ako dedič zúčastnil dodatočného prejednania dedičstva

po poručiteľovi. Jeho právo, ţe je zákonným dedičom po svojom otcovi, vyplýva priamo

z rodného listu v spojení s ustanovením . Z uvedených

dôvodov ţalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, ţe je dedičom

po otcovi, preto súd návrh ţalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa a

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 23. januára 2009, sp. zn. zmenil

prvostupňový rozsudok tak, ţe určil, ţe ţalobca je zákonným dedičom po poručiteľovi V. C.,

narodenému X., ktorý zomrel X., naposledy bytom T. Krajský súd doplnil dokazovanie

prečítaním spisu Štátneho notárstva v Ţ. sp. zn. D 1861/1989 týkajúceho sa prejednania

dedičstva po poručiteľovi V. C.. Zistil, ţe podľa zápisnice o predbeţnom vyšetrení

z 24. novembra 1989 vypočúvaná osoba J. C. (ţalovaná 2/) označila za dedičov J. C.,

manţelku poručiteľa (ţalovanú 6/) a ako deti poručiteľa Š. C. (ţalovaný 5/), J. C. (ţalovaná

2/), O. K. (ţalovaná 4/), Ţ. C. (ţalovaná 3/) a A. B. (ţalovaná 1/). Zo zápisnice napísanej na

štátnom notárstve dňa 8. februára 1990 vyplýva, ţe sa tohto pojednávania osobne zúčastnil

Š. C., J. C.. Dedičky J. C., O. K., Ţ. C. a A. B. splnomocnili na zastupovanie J. C.. Účastníci

dedičstvo neodmietli. Dedičia uzavreli dohodu, podľa ktorej nadobúdateľkami X. rodinného

domu č. s. X. v T. s prísl. a garáţe sú J. C., Ţ. C. a A. B. (kaţdá v X.). Nadobúdateľkou

ostatného dedičstva je manţelka J. C.. Štátne notárstvo v Ţ. rozhodnutím z 8. februára 1990

č.k. D 1861/1989-18 podľa § 39 ods. 2 Notárskeho poriadku schválilo vyššie uvedenú

dedičskú dohodu, pretoţe táto neodporuje zákonu ani záujmu spoločnosti. Z odôvodnenia

rozhodnutia zo dňa 8. februára 1990 č.k. D 1861/89-18 vyplýva, ţe po poručiteľovi V. C.

závet zistený nebol. Nastúpilo dedenie zo zákona v prospech manţelky a 5 detí poručiteľa

v rovnakom pomere podľa . Nikto z nich dedičstvo neodmietol.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. februára 1990, pretoţe účastníci prítomní na

prejednaní dedičstva sa aj v mene účastníkov, ktorých zastupovali, vzdali práva na odvolanie.

Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, ţe ţalobca by sa nemohol

domáhať nápravy ţalobou na plnenie ( ) o vydanie majetku z dedičstva a

domáhať sa nárokov opomenutého dediča podľa , lebo

o takýto prípad tu nejde. Ţalovaní zámerne ţalobcu ako dediča v konaní o dedičstve

neuviedli. Za tohto stavu neprichádzala do úvahy ţiadna náprava a teda ani ţaloba o vydanie

majetku z dedičstva podľa . Keďţe ţalobca nebol

účastníkom pôvodného konania o dedičstve, nebol by ani účastníkom pri prejednaní

novoobjaveného majetku poručiteľa. Odvolací súd preto nesúhlasil ani s konštatovaním

okresného súdu, ţe ţalobcovi ako dedičovi zo zákona nebráni ţiadna prekáţka, aby sa ako

dedič zúčastnil dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi. Ţalobca má naliehavý

právny záujem na určení, ţe je zákonným dedičom po poručiteľovi, lebo bez tohto určenia by

sa stalo jeho právne postavenie vyplývajúce len z rodného listu neisté pre právne vzťahy

účastníkov sporu, najmä pre konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa. Odstrániť stav,

ktorý nastal môţe len určovacia ţaloba. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací

súd podľa ustanovenia a ods. l

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalované 1/, 2/ a navrhli

napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe dovolací súd návrh ţalobcu zamietne. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z a jeho dôvodnosť z

(rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Uviedli, ţe v konaní

o novoobjavenom majetku nemoţno meniť okruh dedičov zistený v pôvodnom konaní

o dedičstve. Keďţe ţalobca nebol účastníkom pôvodného konania o dedičstve, nebol by ani

účastníkom pri prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa. Samotný návrh na určenie, ţe

navrhovateľ je zákonným dedičom po poručiteľovi je medzi účastníkmi nesporná skutočnosť

a nikto z účastníkov tohto konania nepopiera, ţe ţalobca je zákonným dedičom

po poručiteľovi V. C.. Medzi účastníkmi tohto konania nie je teda ţiaden spor o tom, ţe

ţalobca je zákonným dedičom po svojom otcovi.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaných 1/ a 2/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli vady

v zmysle aţ e/, najavo.

Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou

v zmysle

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv

a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali.

V občianskom súdnom konaní má účastník nielen procesné právo (zároveň povinnosť)

označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností (§ 101 ods. 1

a ), ale tieţ právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali ( ). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému

dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, ţe predseda senátu spravidla bezprostredne

po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby

uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje za významné. Vyjadrenie

k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní

vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať

s moţnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( ), pretoţe obsah a účel týchto

procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa

k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej

veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti

postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci

dokazovania. Naopak, procesnú moţnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci je súd v zmysle povinný vytvoriť účastníkovi aţ

na záver pojednávania (v "záverečnej reči" môţu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj

názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môţu v nej tieţ

vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by

mal vec po právnej stránke posúdiť).

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní z 23. januára 2009, na ktorom

došlo aj ku konečnému rozhodnutiu vyplýva, ţe odvolací súd doplnil dokazovanie a to

prečítaním zápisnice o výsluchu ţalobcu vykonanom pred Krajským súdom v Ţiline dňa

20. januára 2009, oboznámením obsahu spisu Štátneho notárstva v Ţ. sp. zn. ,

výsluchom ţalovaného 5/. Zo zápisnice však ale nevyplýva, ţe by na pojednávaní súd po

doplnení dokazovania vytvoril účastníkom, resp. ich zástupcom procesnú moţnosť vyjadriť sa

k jednotlivým vykonaným dôkazom v zmysle Po doplnení dokazovania

predsedníčka senátu krajského súdu vyhlásila dokazovanie uznesením za skončené a dala

priestor na prednes záverečných rečí. Dôkaz oboznámením obsahu dedičského spisu Štátneho

notárstva v Ţiline bol vykonaný prvýkrát v konaní.

Týmto svojím postupom zaťaţil konanie vadou spočívajúcou v odňatí moţnosti konať

pred súdom ( ). Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe v tomto konkrétnom

prípade, keď mal súd v úmysle doplniť dokazovanie a išlo o závaţný dôkaz, bolo ţiaduce

vypočuť priamo aj účastníkov konania.

Táto procesná vada ( ) konania je dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

touto procesnou vadou nemoţno povaţovať za zákonné a správne.

Navyše je potrebné zdôrazniť, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním zaloţených následných

právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrenom rozsahu odvolacím súdom

nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe

odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe

odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové

zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci

opakoval dokazovanie (dokazovanie iba doplnil).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť

stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických

osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob

vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu. Zásada priamosti a ústnosti má pre odvolacie konanie

rovnaký význam a následky ako pre súd prvého stupňa. V odvolacom konaní je ale dôleţitá aj

iná stránka priamosti. Táto zásada totiţ je dôleţitá nielen pre zisťovanie skutkového základu

rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvého stupňa. Pri

opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti oproti súdu prvého stupňa ešte

sprísnená. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval.

Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa

a z dôkazov ktoré vykonal pred odvolacím súdom a dospel k iným skutkovým zisteniam,

z ktorých vyvodil iný právny stav.

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadováţil rovnocenný

podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto

smere predčasný.

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo okrem

vady v zmysle ešte aj k inej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1

). Vecnou správnosťou rozhodnutia ako ani námietkami dovolateliek sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky z tohto dôvodu nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová