Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/196/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A., a.s., so sídlom v B.,

proti ţalovanej M. V., bývajúcej v B., zastúpenej B. L., s.r.o., so sídlom v B., o zaplatenie

13 690,33 Eur (412 435 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. januára

2009 sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 18. augusta 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2009 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 18. augusta 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 20. júna 2006, č.k. -81 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 412 435 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od

9. decembra 1996 do zaplatenia a trovy konania v sume 16 496 Sk, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobou podanou na okresnom

súde 9. decembra 1996 sa ţalobca voči ţalovanej domáhal zaplatenia 412 435 Sk

s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ţalobca so ţalovanou uzavrel

poistnú zmluvu s dlhodobým poistením osobného motorového vozidla pre prípad odcudzenia

s nulovou spoluúčasťou. Na základe oznámenia poistenej udalosti dňa 9. mája 1994 vyplatil

ţalobca ţalovanej poistné plnenie vo výške 412 435 Sk. Následne bolo zistené, ţe vozidlo,

ktoré bolo poistené patrilo pôvodnému majiteľovi firme W., R. S., ktorej bolo odcudzené dňa

5. - 6. apríla 1991. Po doloţení vyšetrovacieho spisu v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava III sp. zn. bolo preukázané, ţe motorové vozidlo Mitsubishi Pajero B.,

ktoré ţalovaná údajne odkúpila od T. L., bolo odcudzené. Súd mal za preukázané, ţe

2

predmetné vozidlo bolo pôvodne majetkom uvedenej rakúskej firmy, ktorej bolo odcudzené

neznámym páchateľom. Vzhľadom na to ţalovaná uzavrela s T. L. absolútne neplatnú zmluvu

(§ 39 Obč. zák.), ktorý nepreukázal svoje vlastníctvo k vozidlu a teda nemohol preniesť na

iného viac práv neţ mal sám. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je absolútne neplatná

od samého začiatku (ţalovaná nebola vlastníčkou vozidla pri uzavieraní poistnej zmluvy).

Nevzniklo jej ani právo na poistné plnenie, ktoré sa vzťahuje na majetok vo vlastníctve.

Nakoľko sa ţalovaná dostala do omeškania s plnením peňaţného dlhu, táto je povinná podľa

zaplatiť ţalobcovi aj úroky z omeškania. Úspešnému

ţalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. januára 2009 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 18. augusta 2010 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými aj právnymi závermi

súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním. Prípustnosť dovolania

vyvodzovala z ustanovenia a navrhla rozsudky súdov oboch stupňov

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, ţe ţalovaná v odvolaní

namietla, ţe prvostupňový súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka T. L., hoci práve jeho

výpoveď by mohla ozrejmiť otázku dobromyseľnosti právnych predchodcov, ktorí boli

vlastníkmi automobilu (ako predmetu poistnej udalosti). T. L. bol totiţ predchádzajúcim

vlastníkom automobilu, od ktorého ţalovaná kúpila auto. Z jeho výsluchu mohli vyplynúť

ďalšie skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov automobilu, prípadne potreba

vypočuť ďalších svedkov, čo má rozhodujúci význam pre posúdenie dobromyseľnosti

a trvania nepretrţitého radu lehôt pre účely vydrţania. Táto otázka by mala vplyv na to, či

ţalovaná bola alebo nebola vlastníkom automobilu a teda či mohla riadne uzavrieť poistnú

zmluvu. Vzhľadom na to, ţe prvostupňový súd ani odvolací súd sa s uvedeným argumentom

vôbec nevysporiadal, došlo takýmto postupom k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Je

povinnosťou súdu, aby zreteľne uviedol, prečo uvedený dôkaz nepovaţoval za potrebné

vykonať.

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti

rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno

vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné. Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci

subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale konanie musí

byť skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Ţalovaná vady konania v zmysle aţ e/ a nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe

súd nedostatočne odôvodil svoje rozhodnutie a nezaoberal sa námietkami ţalovanej

uvedenými v odvolaní.

Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, ţe toto smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi podľa jeho tvrdení postupom súdu odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ) je zaloţené vţdy na individuálnom

prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

k prípustnosti dovolania z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa

rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach

ustanovenia sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces, ktorého právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A),

Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91)

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na

dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so

špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane

a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa

o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj

právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci

vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Krajský súd sa vo svojom rozsudku

nijako nevysporiadal s námietkou ţalovanej uvedenou v odvolaní ohľadne nevykonania

dôkazu (výsluch svedka). Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré

na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia ( ).

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce

skutočnosti, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je

vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

musí byť zároveň i prostriedkom kontroly v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale

aj účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci ().

6

V posudzovanom prípade dovolateľky to tak nebolo. Z práva na spravodlivý proces

totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na

vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej

(porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993).

Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.

SR v spojení s a tým aj k naplneniu dovolacieho

dôvodu uvedeného v , ktorý viedol nielen k prípustnosti, ale aj

dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku podaného ţalovanou.

Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková