Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3ec/365568.0f2548.pdf
PDF · 105.45 KB
No categories available
2Cdo/196/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 196/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu A., a.s., so sídlom v B.,
proti ţalovanej M. V., bývajúcej v B., zastúpenej B. L., s.r.o., so sídlom v B., o zaplatenie
13 690,33 Eur (412 435 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
10 C 44/2000, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. januára
2009 sp. zn. 5 Co 484/2007 v spojení s opravným uznesením z 18. augusta 2010 sp. zn.
5 Co 484/2007, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2009 sp. zn.
5 Co 484/2007 v spojení s opravným uznesením z 18. augusta 2010 sp. zn. 5 Co 484/2007
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 20. júna 2006, č.k. 10 C 44/00-81 uloţil
ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 412 435 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
9. decembra 1996 do zaplatenia a trovy konania v sume 16 496 Sk, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobou podanou na okresnom
súde 9. decembra 1996 sa ţalobca voči ţalovanej domáhal zaplatenia 412 435 Sk
s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ţalobca so ţalovanou uzavrel
poistnú zmluvu s dlhodobým poistením osobného motorového vozidla pre prípad odcudzenia
s nulovou spoluúčasťou. Na základe oznámenia poistenej udalosti dňa 9. mája 1994 vyplatil
ţalobca ţalovanej poistné plnenie vo výške 412 435 Sk. Následne bolo zistené, ţe vozidlo,
ktoré bolo poistené patrilo pôvodnému majiteľovi firme W., R. S., ktorej bolo odcudzené dňa
5. - 6. apríla 1991. Po doloţení vyšetrovacieho spisu v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III sp. zn. 13 C 77/94 bolo preukázané, ţe motorové vozidlo Mitsubishi Pajero B.,
ktoré ţalovaná údajne odkúpila od T. L., bolo odcudzené. Súd mal za preukázané, ţe
predmetné vozidlo bolo pôvodne majetkom uvedenej rakúskej firmy, ktorej bolo odcudzené
neznámym páchateľom. Vzhľadom na to ţalovaná uzavrela s T. L. absolútne neplatnú zmluvu
(§ 39 Obč. zák.), ktorý nepreukázal svoje vlastníctvo k vozidlu a teda nemohol preniesť na
iného viac práv neţ mal sám. Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je absolútne neplatná
od samého začiatku (ţalovaná nebola vlastníčkou vozidla pri uzavieraní poistnej zmluvy).
Nevzniklo jej ani právo na poistné plnenie, ktoré sa vzťahuje na majetok vo vlastníctve.
Nakoľko sa ţalovaná dostala do omeškania s plnením peňaţného dlhu, táto je povinná podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť ţalobcovi aj úroky z omeškania. Úspešnému
ţalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. januára 2009 sp. zn.
5 Co 484/2007 v spojení s opravným uznesením z 18. augusta 2010 sp. zn. 5 Co 484/2007
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými aj právnymi závermi
súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním. Prípustnosť dovolania
vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhla rozsudky súdov oboch stupňov
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, ţe ţalovaná v odvolaní
namietla, ţe prvostupňový súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka T. L., hoci práve jeho
výpoveď by mohla ozrejmiť otázku dobromyseľnosti právnych predchodcov, ktorí boli
vlastníkmi automobilu (ako predmetu poistnej udalosti). T. L. bol totiţ predchádzajúcim
vlastníkom automobilu, od ktorého ţalovaná kúpila auto. Z jeho výsluchu mohli vyplynúť
ďalšie skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich vlastníkov automobilu, prípadne potreba
vypočuť ďalších svedkov, čo má rozhodujúci význam pre posúdenie dobromyseľnosti
a trvania nepretrţitého radu lehôt pre účely vydrţania. Táto otázka by mala vplyv na to, či
ţalovaná bola alebo nebola vlastníkom automobilu a teda či mohla riadne uzavrieť poistnú
zmluvu. Vzhľadom na to, ţe prvostupňový súd ani odvolací súd sa s uvedeným argumentom
vôbec nevysporiadal, došlo takýmto postupom k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Je
povinnosťou súdu, aby zreteľne uviedol, prečo uvedený dôkaz nepovaţoval za potrebné
vykonať.
Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno
napadnúť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je
prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti
rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo
výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky
niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno
vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý
rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237
O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým
predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne
neprípustné. Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci
subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale konanie musí
byť skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Ţalovaná vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala
a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.
V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný postup
súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma moţnosť pred ním konať
a uplatňovať procesné práva, priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe
súd nedostatočne odôvodil svoje rozhodnutie a nezaoberal sa námietkami ţalovanej
uvedenými v odvolaní.
Skúmanie prípustnosti dovolania v prípade, ţe toto smeruje proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým bola účastníkovi podľa jeho tvrdení postupom súdu odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je zaloţené vţdy na individuálnom
prístupe k prejednávanej veci. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k prípustnosti dovolania z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom je bohatá a zahŕňa
rôzne situácie procesného charakteru. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach
ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktorého právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A),
Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91)
a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so
špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane
a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci
vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Krajský súd sa vo svojom rozsudku
nijako nevysporiadal s námietkou ţalovanej uvedenou v odvolaní ohľadne nevykonania
dôkazu (výsluch svedka). Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré
na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157 O.s.p.).
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
musí byť zároveň i prostriedkom kontroly v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je
nepreskúmateľný.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale
aj účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007).
V posudzovanom prípade dovolateľky to tak nebolo. Z práva na spravodlivý proces
totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na
vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej
(porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993).
Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu
základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý viedol nielen k prípustnosti, ale aj
dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku podaného ţalovanou.
Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd
Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková