Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/150/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobkyne : JUDr. E. T., bývajúca v M., proti

ţalovnému : M., zastúpené JUDr. E.. B., advokátkou, v M., o neplatnosť výpovede, vedenej

na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2008 sp.zn.

a vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV, pracovisko Malacky rozsudkom z 19. februára 2007 č.k.

MA -166 zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, ţe výpoveď

z pracovného pomeru, ktorú jej dal ţalovaný podľa ,

a bola doručená ţalobkyni 25. januára 2001, je neplatná. Prvostupňový súd mal za to, ţe

výpoveď daná ţalobkyni je v troch výpovedných dôvodoch (1. vykonávanie úkonov

v pracovnom čase spočívajúcich v poskytovaní právnej pomoci iným osobám a prikazovanie

podriadeným pracovníkom vypracovávať za týmto účelom rôzne písomnosti a podania;

2. pôsobenie v obchodnej spoločnosti; 3. poberanie príplatkov za nepodnikanie) dôvodná.

Uvedené konanie ţalobkyne treba povaţovať za závaţné porušenie pracovnej disciplíny.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. novembra 2008 sp.zn.

na odvolanie ţalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe výpoveď zo dňa

11.1.2001 daná ţalovaným ţalobkyni podľa je neplatná.

Ţalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, ţe prvý aj druhý odsek výpovedného

prejavu 11. januára 2001 nespĺňajú kritérium dostatočnej konkretizácie, t.j. nezameniteľnosti

s inými skutkami podľa . Dôvody výpovede v nich uvedené sú

2

všeobecné, nie je moţné z ich formulácie zistiť o aké konkrétne skutky sa jednalo, nie je

uvedené kedy sa takéhoto konania mala ţalobkyňa dopustiť, preto nie je moţné posúdiť ani

včasnosť výpovede z hľadiska ustanovenia , t.j. či výpoveď bola

daná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o nich ţalovaný dozvedel. Judikatúra súdov je

dlhodobo vyprofilovaná v tom smere, ţe výpovedné dôvody musia byť jasne, určite

a zrozumiteľne uvedené, aby sa súdy mohli zamerať na dokazovanie danosti alebo absencie

výpovedných dôvodov. V ţiadnom prípade nie je prípustné, aby súdy v konaní o neplatnosť

výpovede odstraňovali nedostatky výpovedného prejavu tak, aby dokazovali, ktoré skutky

majú byť dôvodom výpovede.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie s poukazom na ustanovenie § 236

ods. 1 a a navrhol ho zrušiť, vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie

a priznať mu právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil tým, ţe

rozsudok odvolacieho súdu je nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Odvolací súd nesprávne interpretoval, resp. posúdil aplikácie

ust. na výpovedný prejav ţalovaného. Vo výpovedi boli

najmenej tri dôvody dostatočne konkrétne a nezameniteľné, čo bolo preukázané svedeckými

výpoveďami. Poukázal taktieţ na to, ţe Krajský súd v Bratislave v predmetnej právnej veci uţ

rozhodol aj predtým t.j. 15. mája 2002 rozhodnutím č.k. -44, ktorým zrušil

rozsudok okresného súdu a uloţil mu, aby skúmal kaţdý z piatich ţalovaným pouţitých

výpovedných dôvodov osobitne, keď najmenej tri z nich sa javia ako dostatočne konkrétne,

ďalej aby skúmal, či a kedy ţalovaný vyzval ţalobkyňu, aby opäť nastúpila do práce, či túto

výzvu ţalobkyňa akceptovala a vyhovela jej a kedy potom pracovný pomer medzi ţalobkyňou

a ţalovaným skončil. Uvedené rozhodnutie krajského súdu okresný súd rešpektoval,

no novým odvolaním napadnutým rozsudkom krajský súd v tej istej veci vyslovil úplne

odlišný právny názor, ako iný senát toho istého krajského súdu.

Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

ţe ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné, proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle ustanovenia odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ( ), ani na jeho

zrušenie ( ).

Ak dovolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním

zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom nevyhnutým. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda

skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého

dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd

prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie).

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre

odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely

vykonané Je neprípustné, aby

odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o neplatnosti

výpovede dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom

zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe

ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav bez toho,

aby zopakoval, alebo doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Ţalobkyňa sa svojou ţalobou domáhala určenia, ţe výpoveď z pracovného pomeru,

daná jej ţalovaným, je neplatná. Súd prvého stupňa jej ţalobu ako nedôvodnú zamietol

posudzujúc ju podľa ust. . Na rozdiel od neho odvolací súd dospel

k záveru o splnení zákonných predpokladov na rozhodnutie, ţe ţaloba je dôvodná.

Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní z 25. novembra 2008, na ktorom

došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, ţe by boli zopakované alebo doplnené dôkazy

vykonané súdom prvého stupňa.

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadováţil rovnocenný

podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto

smere predčasný a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie

na ich hodnotenie.

Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú vadu tejto

povahy ( ) musel dovolací súd prihliadnuť ( )

a preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. októbra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová