Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a74/365558.38bb54.pdf
PDF · 142.89 KB
No categories available
2Cdo/114/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 114/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : Z., s.r.o., K.,
zastúpený JUDr. F. N., advokátom v B., proti žalovanému : J. D., bývajúci V., o zaplatenie
270,17 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 5 C 35/2009, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2010 sp.zn.
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2010 sp.zn.
12 Co 78/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník rozsudkom z 23. septembra 2009 č.k. 5 C 35/2009-25 zamietol
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 270,17 € s prísl. titulom
dlžného poistného na zdravotnom poistení vrátane poplatku z omeškania. V odôvodnení
rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žaloba bola podaná na súd dňa 19. mája 2009.
Z priebehu poistiek poistenca V. a.s., pobočka S. je zrejmé, že žalovaný bol poistený v inej
zdravotnej poisťovni iba v období od 1.7.1996 do 30.9.1998. Z toho vyplýva, že žalovaný bol
poistencom poisťovne P., d.v konkurze do 30.9.1998. Žalobca si uplatňuje svoj nárok od tejto
poisťovne. Nasledujúcim dňom 1.10.1998 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá
skončila 30.9.2001. Žalobca teda podal žalobu po uplynutí uvedenej doby. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť a preto už nemohol premlčané právo
žalobcovi priznať.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 28. januára 2010
č.k. 12 Co 78/2009-53 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že potvrdil rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne aj keď z iného dôvodu, pokiaľ sa týka nároku
uplatneného a poplatku z omeškania. Zo strany žalobcu neboli doložené právoplatné
rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného na zdravotnom poistení, resp. nebol doložený
platobný výmer na poplatky z omeškania. O týchto nárokoch nemôže rozhodovať súd, pokiaľ
právo žalobcovi nevzniklo. Neexistuje právoplatné rozhodnutie o predpísaní poistného,
resp. právoplatný platobný výmer na poplatky z omeškania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť
odôvodňoval ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., teda, že mu postupom súdu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Odvolací súd totiž potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj
keď z iného dôvodu, čím žalobca stratil možnosť vyjadriť sa k dôvodu zamietnutia návrhu,
ktorý odvolací súd považoval za významný, a ktorý sa dovtedy v spore neobjavil. Navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených
v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte aj
v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo
ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenie (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zák. č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy zákonu
č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenia
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka, prihliadol na námietku premlčania vznesenú
žalovaným a premlčané právo žalobcovi nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia v porovnaní so súdom prvého stupňa použil ustanovenia § 18 ods. 2 zákona
č. 273/1994 Z.z., § 23 ods. 2 hore cit. zákona, § 23 ods. 4 hore cit. zákona, § 21 ods. 3 hore
cit. zákona, ktoré súd prvého stupňa neaplikoval a rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správne z iných dôvodov, pokiaľ sa týka nároku uplatneného a poplatku
z omeškania. Uviedol, že zo strany žalobcu neboli doložené právoplatné rozhodnutia
o predpísaní dlžného poistného na zdravotnom poistení, resp. nebol doložený platobný výmer
na poplatky z omeškania. O týchto nárokoch nemôže rozhodovať súd pokiaľ právo žalobcovi
nevzniklo. Poukázal na to, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o predpísaní poistného, resp.
právoplatný platobný výmer na poplatky z omeškania. Žalobca má k dispozícii len tzv. rozpis
dlžných súm poistného a poplatku z omeškania z 28.9.1999, kde je len uvedený dlh poistného
8 139,-- Sk za obdobie od 1. mesiaca 1997 do 9. mesiaca 1998. Doložený tzv. rozpis dlžných
súm poistného a poplatku z omeškania nemá charakter rozhodnutia orgánu, ktorý by bol
oprávnený prepísať dlžné poistné, pretože tento rozpis nemá uvedené, kto ho vydal a nie je
podpísaný zodpovedajúcou osobou. Keďže rozpis dlžných súm nemá charakter rozhodnutia,
resp. dlžné poistné je predpísané k 28.9.1999 a žaloba bola podaná 19.5.2009, právo žalobcu
na platenie poistného zo zdravotného poistenia sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, pričom súdy musia prihliadať na vznesenú námietku premlčania.
Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd považoval predmetné
ustanovenia za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. V súlade s ustanovením § 213 ods. 2
O.s.p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich možnému použitiu vyjadrili.
Zo spisu ale nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval a žalobcovi nevytvoril procesnú
možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup v dôsledku
toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová