Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e1c/365265.406e78.pdf
PDF · 109.65 KB
No categories available
3Cdo/63/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 63/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. Š. G., bývajúceho v R.,
2/ Z. G., bývajúcej v P., 3/ S. L., bývajúcej v P., 4/ S. G., bývajúceho v P., 5/ M. O., bývajúcej
v R., všetci zastúpení JUDr. M. B., advokátom so sídlom v G., proti ţalovaným 1/ P., a.s. so
sídlom v P., IČO: X., zastúpenému JUDr. Z. S., advokátkou so sídlom v K., 2/ Slovenskej
republike – Obvodnému úradu v Rožňave, so sídlom v Roţňave, Špitálska č. 3, IČO: 42 097
037, 3/ S., so sídlom v B., IČO: X., 4/ Ľ. M., zdrţujúcom sa na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníčkou J. O., zamestnankyňou Okresného súdu Roţňava, 5/ Mestu R., so sídlom v R.,
IČO: X., 6/ Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, IČO: 17
335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde
Roţňava pod sp. zn. 6 C 61/2004, o dovolaní ţalobcov 1/ a 5/ proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach zo 7. mája 2008 sp. zn. 5 Co 167/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcov 1/ a 5/ o d m i e t a .
Ţalovaným 1/ aţ 6/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou vylúčenou z konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn.
4 C 1043/1990, na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 6 C 61/2004 sa ţalobcovia 1/ aţ 5/
domáhali, aby súd určil, ţe nehnuteľnosti označené parcelným číslom niekdajšieho katastra X.
a X., lúka o výmere 11 595 m² a roľa o výmere 21 186 m², katastrálne územie J., patria v jednej
polovici do dedičstva po nebohom Š. G., nar. X., zomrelom X. a v druhej polovici do vlastníctva
J. G., nar. X. a zomrelého X.. Okresný súd rozsudkom z 11. júla 2006 č.k. 6 C 61/2004-82
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 17. apríla 2007 č.k. 6 C 61/2004-102 ţalobu zamietol.
Ţalobcom 1/ aţ 5/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému 1/ trovy konania
vo výške 16 219,80 Sk, náhradu trov konania medzi ţalobcami a ţalovanými 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/
nepriznal a náhradu trov štátu od neúspešných ţalobcov nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku súdu
prvého stupňa je zrejmé, ţe ţalobu zamietol z viacerých dôvodov: 1/ ţe ţalobcovia 1/ aţ 5/
nedostatočne vymedzili predmet sporu v súlade s aktuálnymi údajmi z katastra nehnuteľností,
2/ ţalobcovia 1/ aţ 5/ sa domáhali určenia vlastníckeho práva J. G., zomrelého X. (nie určenia, ţe
nehnuteľnosti patria do dedičstva po J. G.), 3/ z dôvodu, ţe ţalobcovia 1/ aţ 5/ v súdnom konaní
nepreukázali vydrţanie predmetných nehnuteľností ich právnym predchodcom J. G..
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcov 1/ aţ 5/ rozsudkom zo 7. mája 2008 sp.
zn. 5 Co 167/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania rozhodol tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe konštatovanie súdu prvého stupňa, ţe ţalobcovia 2/ aţ 4/
aj právom nebohého Š. G., syna tohto uţ nebohého ţalobcu 2/, nezmenili ţalobu na určenie vecí
patriacich do dedičstva po nebohom J. G., ale zotrvali na ţalobe o určenie vlastníckeho práva
nebohého J. G., nemá oporu v spise, lebo uţ v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa vo
veci č.k. 4 C 1043/1991-141 z 13. apríla 1995 bolo predmetom konania určenie vecí patriacich do
dedičstva, preto ţalobcovia 2/ aţ 4/ nemali čo meniť (ani nič nezmenili), preto súd prvého stupňa
nesprávne vychádzal z toho, ţe predmetom konania je určenie ich vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, ktorá vada konania nemala za následok vecnú nesprávnosť rozsudku súdu
prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe nehnuteľnosť
parc. KN X. patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch, ktorí ju nadobudli vydrţaním.
Rozsudok prvostupňového súdu odvolací súd ako vecne správny potvrdil, pretoţe ţalobcovia
v konaní nepreukázali splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním. Vo
vzťahu k ţalovanému 3/ bola ţaloba správne zamietnutá aj pre nedostatok jeho pasívnej vecnej
legitimácie. O trovách konania odvolací súd rozhodol tak, ţe ţalovaným 2/ aţ 6/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, lebo si právo na náhradu trov konania neuplatnili. Ţalovanému 1/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, ktoré odvolací súd videl v tom, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku nedávalo
ţalobcom dôvod na pochybnosti o nimi uplatnenom nároku.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním ţalobcovia 1/ a 5/ a ţiadali, aby dovolací
súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali,
ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) a je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď v konaní bolo preukázané, ţe právni
predchodcovia ţalobcov odkúpili predmetné nehnuteľnosti uţ počiatkom dvadsiatych rokov
minulého storočia a tieto nehnuteľnosti nerušene ako vlastníci uţívali.
Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobcovia v konaní neuniesli dôkazné
bremeno o kúpe predmetných nehnuteľností a o tejto skutočnosti nepredloţili ţiaden dôkaz.
Argument, ţe ţalobcovia platili pozemkovú daň za predmetné nehnuteľnosti, nie je dôkazom
o ich o vlastníctve, okrem iného aj preto, ţe pozemkovú daň boli povinní platiť nielen vlastníci
pôdy ale aj nájomcovia pôdy z titulu tzv. árendy.
Ţalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie nie je v zmysle § 236 a nasl.
O.s.p. procesne prípustné.
K dovolaniu sa vyjadril aj ţalovaný 5/, ktorý navrhol dovolanie ţalobcov 1/ a 5/
zamietnuť, pretoţe v danom prípade nie je daný ţiaden z dovolacích dôvodov a v konaní nedošlo
k ţiadnej vade, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozsudku.
Ţalovaný 6/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcov 1/ a 5/ uviedol, ţe v predchádzajúcich
konaniach nebolo preukázané nadobudnutie predmetných nehnuteľností na základe vydrţania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ
vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací
súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo
výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalobcami 1/ a 5/ napadnutý rozsudok nevykazuje znaky
ani jedného z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť nimi podaného dovolania preto z § 238
O.s.p. nevyplýva.
Dovolací súd vzhľadom na povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p. ďalej skúmal, či
procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa § 237 O.s.p. dovolanie je
prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p.
stanovuje tzv. vady zmätočnosti konania a nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte právoplatných
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo
k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie,
proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné.
Ţalobcovia 1/ a 5/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani z úradnej povinnosti
nezistil dovolací súd. Prípustnosť ich dovolania preto nevyplýva ani z ustanovení § 237 O.s.p.
Pokiaľ dovolatelia v dovolaní namietajú, ţe súdy rozhodli bez úplných skutkových
podkladov, prípadne ţe zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotili alebo ţe dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdili, ide o námietky, ktoré ani
v prípade, ţe by boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal) by
nenasvedčovali o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. zakladajúcej
prípustnosť ich dovolania podľa tohto ustanovenia. Osobitne k námietke dovolateľov, ţe
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia).
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/
a 5/ odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., lebo smerovalo
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní neboli ţalobcovia 1/ a 5/ úspešní a z toho dôvodu im ani nevzniklo
právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaným 2/ aţ 6/ ako účastníkom úspešným v dovolacom konaní,
dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si právo na náhradu trov
dovolacieho konania prostredníctvom príslušného návrhu neuplatnili (§ 151 O.s.p.). Ţalovanému
1/, ktorý bol v dovolacom konaní tieţ úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov dovolacieho
konania, dovolací súd náhradu trov konania nepriznal, pretoţe napriek výzve dovolacieho súdu
v určenej lehote trovy dovolacieho konania nevyčíslil (§ 151 ods. 1, 4 O.s.p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková