Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/230/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Jany Cisárovej v právnej veci

navrhovateľky A. V., bývajúcej R., zastúpenej Mgr. J. M., advokátom v L., proti odporcovi

R. Š., bývajúcemu R., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej

na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 6. februára 2009 č. k.

– 150 vyslovil, že „zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania

k hodnote členského podielu na meno odporcu v S. tak, že výlučným vlastníkom hodnoty

členského podielu sa stáva odporca, ktorý je povinný zaplatiť navrhovateľke 4 979,08 €

v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Zároveň zamietol návrh v časti o zrušenie

podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu zn. Škoda Fabia EČ X a sedacej súprave

pozostávajúcej z gauča a dvoch kresiel a zaplatenie 2 655,51€. Odporcovi uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 306,72 € a tiež povinnosť zaplatiť na účet súdu

prvého stupňa náhradu trov konania 19,75 €, v oboch prípadoch do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Vyhovujúci výrok vo veci samej odôvodnil právnym názorom

o vzniku podielového spoluvlastníctva účastníkov k hodnote členského podielu v stavebnom

bytovom družstve, vychádzajúc zo zistenia, že účastníci konania žili ako druh a družka a za

prevod členských práv a povinností (v dôsledku ktorého sa stal odporca členom družstva a

nájomcom dvojizbového bytu s príslušenstvom na prízemí bytového domu číslo popisné X,

blok D v R.; navrhovateľka ako družka a P. F. - dcéra navrhovateľky boli evidované len ako

spolubývajúce osoby) zaplatili koncom roku 2003 predchádzajúcim členom a nájomcom

družstevného bytu 280 000 Sk (navrhovateľka 150 000 Sk a odporca 130 000 Sk);

spoluvlastnícky podiel u účastníkov ustálil v takom pomere, v akom sa podieľali na vyplatení

ceny členského podielu.

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie odporcu proti

vyhovujúcemu výroku vo veci samej rozsudkom z 30. apríla 2009 sp. zn. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov

k hodnote členského podielu na meno odporcu v S. a ktorým určil odporcu výlučným

vlastníkom hodnoty členského podielu s povinnosťou zaplatiť navrhovateľke 4 979,08 €, tak,

že návrh zamietol ( ). Zároveň zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa

povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa náhradu trov konania 19,75 €.

Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd uzavrel, že súd prvého

stupňa rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, keď hodnotu členského podielu

odporcu v stavebnom bytovom družstve považoval za vec, ktorá môže byť v spoluvlastníctve.

Spoluvlastníctvo k členskému podielu odporcu v stavebnom bytovom družstve žiadnym

spôsobom nevzniklo a vzniknúť nemohlo, pretože žiadny právny predpis vznik spoločného

vlastníctva neumožňuje; v tejto spojitosti poukázal aj na § 136 a § 833 Občianskeho

zákonníka a na práva, ktoré vyplývajú z uzavretia manželstva vo vzťahu k členstvu v družstve

a nájmu družstevného bytu. So zreteľom na výsledok sporu zrušil výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania štátu a odporcovi, hoci bol

v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich nevyčíslil.

Proti tomuto zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie

navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť podielové spoluvlastníctvo

účastníkov konania k hodnote členského podielu na meno odporcu v S. tak, že výlučným

vlastníkom hodnoty členského podielu sa stane odporca, ktorý je povinný zaplatiť

navrhovateľke 4 979,08 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dovolací dôvod

uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), pokiaľ ide o posúdenie spoluvlastníctva k členskému podielu v S.

S právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého tým, že navrhovateľka poskytla

odporcovi finančné prostriedky na zaplatenie odstupného za prevod členských práv

a povinností, nedošlo k vzniku spoluvlastníctva účastníkov k členskému podielu v S.,

nesúhlasila a stotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa. Zároveň tvrdila, že

odporca vyhral vďaka podplateniu súdu, čo vyvodzovala z toho, že o výsledku odvolacieho

súdu mal vedieť už dva týždne pred jeho samotným písomným doručením.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( druhá veta ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Dovolateľka z týchto vád namietala vadu podľa ( že rozhodoval

vylúčený sudca, resp. vylúčení sudcovia), keďže tvrdila, že odporca „vyhral vďaka

podplateniu súdu“. Pokiaľ navrhovateľka namietala tento dovolací dôvod - že rozhodol

vylúčený senát odvolacieho súdu, uvedúc v tejto spojitosti, že nemá síce priame dôkazy

o podplácaní, odporca mal však dva týždne pred písomným doručením rozhodnutia vedieť

o výsledku sporu, tak samotné takéto tvrdenie nedokladá žiadnu skutočnosť, že o veci

rozhodoval vylúčený sudca, resp. vylúčení sudcovia príslušného odvolacieho senátu. Rovnako

ani obsah spisu neposkytuje žiadne indície o naplnení tohto dovolacieho dôvodu. Dovolací

súd dáva ešte do pozornosti (poznamenáva), že z obsahu spisu vyplýva, že právna zástupkyňa

navrhovateľky - advokátka JUDr. S. M. písomným podaním z 27. apríla 2009 (č. l. 166 spisu)

ospravedlnila svoju neúčasť ako aj neúčasť navrhovateľky na pojednávaní odvolacieho súdu

30. apríla 2009 a súhlasila, aby pojednávanie prebehlo v ich neprítomnosti. Podľa obsahu

zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom 30. apríla 2009 na toto pojednávanie sa

navrhovateľka a jej zástupkyňa skutočne nedostavili, pojednávania sa však zúčastnil

odporca. Je preto zjavné, že odporca nadobudol bezprostrednú vedomosť o výsledku

odvolacieho konania už 30. apríla 2009 (z rozsudku vyhláseného a odôvodneného na tomto

pojednávaní) a tento výsledok sa teda nedozvedel iba dodatočne (neskôr) – ako tomu bolo

u navrhovateľky – až z doručeného písomného rovnopisu rozsudku odvolacieho súdu.

Podľa dovolacieho súdu navrhovateľka nedôvodne namietala dovolací dôvod v zmysle

, pričom ani existencia niektorej z ďalších vád uvedených v

nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Prípustnosť dovolania navrhovateľky, ktoré v danom prípade smeruje proti

zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vyplýva preto len z ustanovenia

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľka namietala, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ), pokiaľ ide o existenciu,

resp. vznik spoluvlastníctva k členskému podielu v S.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa , predmetom občianskoprávnych vzťahov

sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

Podľa , veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119

ods. 2 ).

Podľa , pri družstevnom byte môže spoločný

nájom vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa , ak vznikne len jednému z manželov za

trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so

spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto

členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy

o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva,

zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov,

ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch

spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na

návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva

ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa , ak zomrie nájomca družstevného bytu a

ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v

družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.

Podľa , ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou

jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt

nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí

členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol

právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v

družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide

o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.

Podľa , zánikom členstva osoby v bytovom družstve

zanikne jej nájom bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať,

dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže

člen domáhať až po vysťahovaní z bytu, a to v lehote danej stanovami družstva.

Pojem členský podiel, ktorý používa , vyjadruje členstvo

v bytovom družstve a práva a povinnosti člena v družstve vrátane práva nájmu ako aj

majetkový podiel.

Členský podiel je zakotvený aj v .

Podľa , členský podiel predstavuje mieru účasti

člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu

družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský

podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však

byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých

hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania

družstva.

Podľa , prevod práv a povinností spojených s členstvom

v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a

povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu

predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom

uvedeným v tejto zmluve. Tie isté účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva

nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné oznámenie doterajšieho člena o prevode

členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

Veci v právnom zmysle sú veci hnuteľné a nehnuteľné (porovnaj § 118 ods. 1, § 119

ods. 1, 2 ). Členský podiel je nesporne predmetnom právnych

vzťahov. Nejde tu však o vec, ale (berúc zreteľ na jeho majetkovú zložku) o majetok

nehmotnej povahy; v zmysle je členský podiel inou

majetkovou hodnotou. Členský podiel v podielovom spoluvlastníctve, keďže nie je vecou, ale

inou majetkovú hodnotu (kde vlastníctvo je pojmovo vylúčené), byť nemôže.

Právna úprava určuje, že s výnimkou spoločného členstva manželov v bytovom

družstve platí princíp individuálneho členstva v družstve. Nie je však vylúčené, že za určitých

okolností sa členský podiel v bytovom družstve stane spoločným majetkom viacerých osôb

(nepôjde tu však ani o spoločné členstvo v bytovom družstve a ani o spoločný nájom

družstevného bytu). Účastníci tohto konania však manželmi neboli a nešlo v tomto spore ani o

druhý spomenutý prípad (spoločný majetok). V tejto spojitosti dovolací súd poukazuje na

citované ustanovenie , podľa ktorého ak zomrie nájomca

družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu

jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak

zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva,

prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča,

ktorému pripadol členský podiel ( tretia veta ). Podľa

pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť

len medzi manželmi. Ak v konaní o dedičstve nedôjde medzi dedičmi k dohode o vyporiadaní

dedičstva ( ), predmetom ktorého je členský podiel v bytovom

družstve, a pokiaľ tento členský podiel nepatrí pozostalému manželovi (§ 707 ods. 2 druhá

veta ), súd potvrdí nadobudnutie členského podielu v bytovom

družstve podľa dedičských podielov všetkým dedičom, ktorých dedičské právo bolo

preukázané [ prvá veta a ]. Na

dedičov ale v takom prípade nemôže prejsť spoločné členstvo v bytovom družstve a ani

spoločný nájom družstevného bytu, lebo tomu bránia kogentné ustanovenia § 700 ods. 3,

a . Ak sa dedičia následne nedohodnú, na

koho z nich pripadne členský podiel v bytovom družstve a kto sa stane nájomcom

družstevného bytu, môže sa každý z nich žalobou domáhať, aby tento spor prejednal a

rozhodol súd (porovnaj napr. R 98/1998). Pri absencii výslovnej právnej úpravy dopadajúcej

na daný právny vzťah sa pri rozhodovaní o žalobe v takom prípade vychádza z analogického

( ) použitia najmä ustanovení a

ako ustanovení tohto právneho predpisu, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom najbližšie. O takýto prípad - ako už bolo zmienené - však v tejto veci

nešlo.

Predmet občianskoprávneho konania vymedzuje navrhovateľ, a to nielen určením

predmetu návrhu, teda tzv. žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností

uvedených v návrhu. Takto vymedzený predmet konania nie je súd v dôsledku uplatnenia

dispozičnej zásady oprávnený meniť. Navrhovateľ disponuje tak samotným konaním (je na

ňom, či návrh vôbec podá, prípadne, či ho nevezme späť), ako aj predmetom konania

(návrhom vymedzuje, o čom má súd rozhodnúť). Súd je návrhom viazaný a nemôže prisúdiť

viac alebo niečo iné, než bolo navrhovateľom navrhované. Výnimky z tejto zásady sú

uvedené v , v zmysle ktorého môže súd prekročiť návrhy účastníkov a

prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu

alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Vyhovieť návrhu uplatnenému navrhovateľkou i v dovolaní, ktorým žiadala o

zrušenie spoluvlastníckeho vzťahu k členskému podielu na meno odporcu v S. a vyporiadanie

tak, že výlučným vlastníkom hodnoty členského podielu sa stane odporca s povinnosťou

zaplatiť navrhovateľke 4 979,08 €, možné nebolo; takýto vzťah je totiž právne vylúčený

(nemohol vzniknúť, nejestvuje). Z obsahu spisu vyplýva, že členský podiel v stavebnom

bytovom družstve nadobudol výlučne odporca (individuálne členstvo). Vznik spoločného

členstva navrhovateľky a odporcu v bytovom družstve, keďže neboli manželmi, platná právna

úprava (porovnaj , ) ani nepripúšťa.

Z doposiaľ uvedeného je zároveň zrejmé, že nešlo tu o prípad, kedy z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Bol preto správny právny záver (posúdenie) odvolacieho súdu, ktorý zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti a návrh zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie navrhovateľky ako

nedôvodné podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods.

1 ). Dovolací súd však odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal keďže

nepodal návrh na uloženie povinnosti náhrady trov dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

Za správnosť: predsedníčka senátu

Hrčková Marta