Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/36/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. U., L., IČO: X.,

zastúpený: JUDr. P. K., advokát N., proti ţalovanému: B.B., s. r. o., F., IČO: X., zastúpený:

JUDr. P. M., advokát, Č., o určenie, že vyhlásenie fyzickej osoby o majetkovom vklade

do obchodnej spoločnosti V-X./2006 zo 16. 06. 2006, je voči žalobcovi neúčinné, vedenej

na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.: , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júna 2010, č. k.: -241, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške

74,61 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu č.: X., vedený v peňaţnom ústave Č., a. s.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca rozsudkom z 8. decembra 2009, č. k.: -207, určil, ţe

vyhlásenie fyzickej osoby o majetkovom vklade do obchodnej spoločnosti zo 16. 06. 2006,

ktorého predmetom je vklad nehnuteľností, a to pozemok parcela č. KN X., druh zastavané

plochy a nádvoria o výmere 114 m², pozemok parcela č. KN X., druh zastavané plochy

a nádvoria o výmere 564 m², pozemok parcela č. KN X., druh zastavané plochy a nádvoria

o výmere 5.011 m², sklad PHM bez súpisného čísla postavený na parcele č. KN X. a hala č. 3

bez súpisného čísla postavená na parcele č. KN X., ktoré sú zapísané na LV č. X. pre obec

a katastrálne územie R., na S.R., je voči ţalobcovi neúčinné a zaviazal ţalovaného nahradiť

ţalobcovi trovy konania v sume 775,27 Eur.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou

2

z 06. 11. 2007 domáhal určenia, ţe vyhlásenie fyzickej osoby o majetkovom vklade

do obchodnej spoločnosti V-X./2006 zo 16. 06. 2006, je voči nemu neúčinné. Odporovať

moţno úkonom dlţníka a dlţníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. V danom prípade mal súd prvého stupňa za to, ţe v čase, keď dlţníčka ţalobcu M. B. urobila vyhlásenie o majetkovom vklade do obchodnej spoločnosti, existovali na strane veriteľa - ţalobcu voči dlţníčke M. B. vymáhateľné pohľadávky, ktorými boli jednotlivé ţalované nároky ţalobcu voči M. B. na zaplatenie celkovej sumy 1.199.974,25 Sk (39.831,85 Eur) titulom neuhradeného prepravného. Išlo o pohľadávku, ktorú bolo moţné úspešne vymáhať pred súdom, a ktorá sa na súde aj uplatnila. Túto skutočnosť potvrdzuje obsah spisu Okresného súdu v Rimavskej Sobote pod sp. zn. . Súd v predmetnej veci konal a rozhodol, pričom rozsudkom zaviazal M. B., aby ako dlţníčka ţalobcu zaplatila ţalobcovi peňaţné plnenie. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, ţe odporovať moţno úkonom dlţníka a dlţníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojenie pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Musí sa preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlţníka, nestačí, ţe sa majetok dlţníka zmenšil, musí sa preukázať, ţe sa zmenšil do takej miery, ţe to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Skutočnosť, ţe sa zmenšil majetok dlţníka (M. B.) do takej miery, ţe to ohrozilo uspokojenie nárokov veriteľa, sa v konaní preukázalo. M. B. sama uviedla v konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.: , ako aj v konaní vedenom pod sp. zn.: , ţe nie je vlastníčkou hnuteľného, ani nehnuteľného majetku. Preukázalo sa, ţe nie je vlastníčkou, ani drţiteľkou ţiadneho motorového vozidla. M. B. je vedená len uţ ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v kat. úz.: F., nie je zamestnaná, jej príjem tvorí iba starobný dôchodok vo výške 7.218,-- Sk (239,59 Eur) a okrem toho z tohto dôchodku sa jej vykonávajú aj exekučné zráţky, po ktorých jej zostane suma iba okolo 5.542,-- Sk (183,96 Eur). Z uvedeného mal súd prvého stupňa za to, ţe došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlţníka, ktoré bezpochyby ohrozuje uspokojenie veriteľovho nároku.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe predpokladom úspešnosti v súdnom konaní je ďalej

okolnosť, ţe k právnemu úkonu, ktorý sa odporuje, došlo v posledných troch rokoch (ide o prekluzívnu lehotu). Daná skutočnosť bola preukázaná, pretoţe k vyhláseniu o majetkovom vklade došlo dňa 24. 04. 2006 a ţaloba bola na súd podaná dňa 07. 11. 2007. Ďalším predpokladom úspešnosti v súdnom konaní je okolnosť, ţe právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy, pričom úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlţníka ukrátení, a ku ktorým došlo

3

medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej je blízka osoba dlţníka štatutárnym orgánom, alebo ktoré dlţník urobil v prospech týchto osôb. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlţníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náleţitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náleţitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlţníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne diferencovane a špecificky v kaţdom jednotlivom prípade. V tomto smere dôkazné bremeno podľa ods. l (ďalej len „“) spočíva na osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V priebehu konania bolo preukázané, ţe odporovaný právny úkon bol urobený v prospech ţalovaného, ktorého štatutárnym orgánom je J. B. - manţel dlţníčky M. B.. Súd prvého stupňa mal z toho dôvodu za preukázané, ţe právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa - ţalobcu, keďţe tento úmysel ukrátiť veriteľa sa zo zákona predpokladá.

Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalovaný tvrdil, ţe dlţníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri

náleţitej starostlivosti, nemohol rozpoznať. Podľa názoru súdu prvého stupňa kaţdý z účastníkov konania má procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ţalovaného z toho dôvodu zaťaţuje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ţe úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náleţitej starostlivosti nemohol rozpoznať. Uviedol, ţe ţalovaný jednak poukázal na skutočnosť, ţe dlţníčka pri tomto svojom úkone vôbec nemala úmysel veriteľa ukrátiť. M. B. mala na predmetnej nehnuteľnosti, okrem dlhu voči ţalobcovi, úver zo strany S.. Nakoľko nemala peniaze na splácanie úveru, bola nútená previesť nehnuteľnosti na ţalovaného. Jediným dôvodom majetkového vkladu bolo, aby si banka neuplatnila svoje záloţné právo. Keďţe dlţníčka nemala úmysel veriteľa ukrátiť, nemohol on takýto úmysel rozpoznať. Skutočnosť, ţe ţalovaný vedel o úmysle dlţníčky vyhnúť sa uplatneniu záloţného práva zo strany S., ešte nepreukazuje to, ţe dlţníčka nemala úmysel ukrátiť ţalobcu. Ţalovaný nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe nemohol rozpoznať úmysel dlţníčky ukrátiť veriteľa ţalobcu. Podľa názoru súdu prvého stupňa bolo preukázané, ţe manţel dlţníčky poznal majetkové pomery dlţníčky, ako aj jej pohľadávky, súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou a vedel, ţe právny úkon robí, aby neprišla o svoj majetok. Ţalovaný tvrdil, ţe si nebol vedomý ţiadneho dlhu zo strany M. B. voči ţalobcovi, a preto nemohol si byť vedomý úmyslu krátiť veriteľa. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, či ţalovaný vedel o konkrétnej pohľadávke veriteľa a o úmysle dlţníčky krátiť veriteľa, ale či túto neznalosť nemohol pri náleţitej starostlivosti odstrániť. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe by vykonal akékoľvek úkony na zistenie pohľadávok a úmyslu dlţníčky, a to napriek tomu, ţe poznal podnikateľskú činnosť obchodných partnerov dlţníčky. Ţalovaný vedel, ţe M. B. nemá prostriedky na plnenie peňaţných pohľadávok a ţe z tohto dôvodu uskutočnila daný právny úkon, nepreukázal však, ţe by vynaloţil náleţitú

4

starostlivosť a zisťoval, či daným právnym úkonom nedôjde k ukráteniu iných veriteľov dlţníčky.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalovaný, na ktorom leţalo dôkazné bremeno

preukázať súdu, ţe ani pri náleţitej starostlivosti nemohol poznať úmysel M. B. ukrátiť svojho veriteľa, toto bremeno neuniesol a z toho dôvodu ţalobe vyhovel a určil, ţe vyhlásenie fyzickej osoby o majetkovom vklade do obchodnej spoločnosti zo dňa 16. 06. 2006, ktorého predmetom bol vklad predmetných nehnuteľností, je voči ţalobcovi neúčinné.

Na odvolanie ţalovaného, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 74,61 Eur. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého

stupňa v tom, ţe sú splnené zákonné predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti právneho

úkonu zo dňa 16. 06. 2006, a to vyhlásenie fyzickej osoby o majetkovom vklade do obchodnej

spoločnosti B.B., s. r. o., R., ktoré sú zakotvené v a nasl. .

Odvolací súd uviedol, ţe v danom prípade došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku

dlţníčky (M. B.), pretoţe v konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, ţe

sa zmenšil do takej miery, ţe ohrozil uspokojenie nároku veriteľa. Dlţníčka v súčasnosti nevlastní

ţiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, je vedená len ako podielová spoluvlastníčka

nehnuteľnosti v kat. úz.: F.. Bolo preukázané, ţe je poberateľkou starobného dôchodku

vo výške 239,59 Eur, pričom z tohto dôchodku sa jej vykonávajú exekučné zráţky a po zráţkach

jej zostane len suma okolo 183,96 Eur.

K takto zistenému majetku odvolací súd uviedol, ţe je preukázané jeho kvalifikované

zmenšenie do tej miery, ţe ohrozuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

Splnený je aj ďalší predpoklad úspešnej odporovateľnosti, a to ţe k právnemu úkonu došlo

v posledných troch rokoch, pretoţe k vyhláseniu o majetkovom vklade M. B. došlo dňa

24. 04. 2006, vklad príslušnou Správou katastra bol povolený dňa 16. 06. 2006 pod V-X./2006 a

ţaloba bola podaná na súde dňa 07. 11. 2007.

Podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená aj ďalšia podmienka úspešnej

odporovateľnosti, a to okolnosť, ţe právny úkon bol urobený dlţníčkou s úmyslom ukrátiť

veriteľa a bol tento úmysel druhej strane (ţalovanému) známy. Podľa odvolacieho súdu

ţalovaný, ktorého v konaní pred súdom prvého stupňa zaťaţuje dôkazné bremeno,

5

nepreukázal, ţe ani pri náleţitej starostlivosti nemohol rozpoznať dlţníčkin úmysel ukrátiť

ţalobcu. V danej veci si ţalobca uplatnil ţalobou zo dňa 15. 08. 2005 na Okresnom súde

Revúca, zaplatenie sumy 39.831,85 Eur. Vec je vedená pod č. k. , v ktorej bolo

rozhodnuté rozsudkom zo dňa 09. 05. 2007. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

26. 06. 2007. Z uvedeného je zrejmé, ţe o tomto právnom úkone mal vedomosť ţalovaný,

pretoţe konateľ spoločnosti B.B., s. r. o., je manţelom dlţníčky M. B. a bol urobený po

podaní ţaloby ţalobcom o zaplatenie 39.831,85 Eur.

Odvolací súd uviedol, ţe na dôvod uvádzaný ţalovaným, ţe v čase vyhlásenia

dlţníčky (M. B.) nemala ţiadny dlh voči ţalobcovi, nebral zreteľ, pretoţe

táto skutočnosť nebola jednoznačne preukázaná v konaní pred súdom prvého stupňa

v právoplatne skončenej veci , v ktorej Okresný súd Rimavská Sobota nemal

za jednoznačne preukázanú túto skutočnosť a zaviazal ţalovanú k úhrade sumy 39.831,85 Eur

s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 26. 06. 2007.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa podal

ţalovaný v zákonom stanovenej lehote dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle

Dovolateľ v dovolaní uviedol, ţe jediným dôvodom vkladu do spoločnosti B.B., s. r.

o., bola snaha, aby si banka neuplatnila svoje záloţné právo. Túto skutočnosť preukazujú aj

výpisy z účtov M. B.. Nakoľko S. chcela uplatniť svoje záloţné právo, nemala M. B. inú

moţnosť, ako vloţiť majetkovým vkladom predmetné nehnuteľnosti do majetku ţalovaného.

Dovolateľ poukázal na tú skutočnosť, ţe ţalovaný nemohol ani pri náleţitej starostlivosti

poznať úmysel M. B. ukrátiť svojho veriteľa. Dlţnú časť úveru splatil v časti ţalovaný, a to

najskôr spoločnosť B., s. r. o., potom spoločnosť B.B., s. r. o., a v súčasnosti spláca úver

spoločnosť D., s. r. o. V súčasnosti ţalovaný prenajíma svoje nehnuteľnosti spoločnosti D., s.

r. o. Dovolateľ poukazuje na to, ţe v tomto prípade ide o vedomosť ţalovaného o dlhu M. B.

voči ţalobcovi a o jej úmysle ukrátiť veriteľa. Svedecké výpovede svedkov J. F., S. M. a J. A.

6

a oboznámenie sa s trestným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.:

, môţu zásadným spôsobom vyvrátiť prípadný úmysel dlţníčky ukrátiť svojho

veriteľa a tieto dôkazy môţu preukázať, ţe ţalovaný nemohol vedieť o prípadnom moţnom

úmysle dlţníčky ukrátiť veriteľa, nakoľko podľa ţalovaného mala M. B. všetky dlhy voči

ţalobcovi uhradené. Ţalovaný chcel navrhovanými dôkazmi preukázať, ţe M. B. nemala

v čase majetkového vkladu do ţalovaného voči ţalobcovi ţiadne dlhy a ţalovaný ani pri

náleţitej starostlivosti nemohol poznať prípadný úmysel dlţníčky ukrátiť veriteľa. Súd prvého

stupňa navrhované dôkazy nevykonal. Odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pretoţe

nešlo o odporovateľný právny úkon s úmyslom ukrátiť veriteľa a nevykonal navrhnuté

dôkazy.

Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe ţalovaný v dovolaní

uviedol, ţe dôvodom majetkového vkladu do spoločnosti B.B., s. r. o. bola snaha, aby si

banka neuplatnila záloţné právo a nie úmysel dlţníčky ukrátiť veriteľa. Z konania dlţníčky

M. B. vyplýva, ţe uskutočňovala právne úkony, medzi nimi aj majetkový vklad

do spoločnosti ţalovaného, v úmysle aby zmenšila svoj majetok, a tak ukrátila veriteľa –

ţalobcu. Ţalovaný vedel, ţe dlţníčka M. B. má voči navrhovateľovi dlh, nakoľko konateľ

ţalovaného je jej manţel – blízka osoba dlţníčky a zo zákona sa vedomosť a úmysel

predpokladá. Ţalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, ţe o dlhu dlţníčky

nemal vedomosť. Navyše konateľ ţalovaného J. B. zastupoval M. B. v podnikateľskej

činnosti a dojednával aj obchody s navrhovateľom, z ktorých vznikol dlh. Ţalovaný v konaní

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, ţe pri náleţitej starostlivosti nemohol

rozpoznať úmysel dlţníčky M. B. ukrátiť svojho veriteľa. Návrh ţalovaného na výsluch

svedkov a na oboznámenie sa s trestným spisom nemali podstatný význam pre rozhodnutie vo

veci samej a boli len účelové na oddialenie vynesenia rozsudku. V trestnom konaní sa rieši

iná otázka a existencia dlhu bola uţ preukázaná v pôvodnom konaní na Okresnom súde

Rimavská Sobota, sp. zn.: , v ktorom navrhovaní svedkovia nepreukázali

tvrdenia ţalovaného o splatení dlhu. Ţalobca súhlasí s právnym názorom súdu, ţe skutočnosť,

ţe ţalovaný vedel o úmysle dlţníčky vyhnúť sa uplatneniu záloţného práva zo strany S. ešte

nepreukazuje to, ţe dlţníčka nemala úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Z vykonaného

dokazovania je preukázané, ţe u dlţníčky došlo k zmenšeniu majetku, dlţníčka nevlastní

ţiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého

sú jej strhávané ešte exekučné zráţky, z čoho vyplýva, ţe jej majetok sa zmenšil, ţe je

7

ohrozené uspokojenie súdom priznanej pohľadávky ţalobcu. Boli splnené všetky zákonné

podmienky na úspešnú odporovateľnosť a dovolanie odporcu je neodôvodnené.

Ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol a ţalovaného zaviazal nahradiť

ţalobcovi trovy dovolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon

právnej sluţby v zmysle vyhlášky č : vyjadrenie k dovolaniu 55,49 Eur, reţijný

paušál 7,21 Eur, + DPH zo sumy 62,70 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 74,61 Eur,

na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Č., č. ú.: X..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, a preto prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

V zmysle (druhá veta), ktoré dovolaciemu súdu ukladá povinnosť

prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to účastník

namieta alebo nie), sa dovolací súd neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal sa aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné aj podľa aţ g/ Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

8

odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených vád.

Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní pre riadne zistenie skutkového stavu

ţiadal, aby boli vypočutí ako svedkovia J. F., S. M. a J. A., a aby sa súd oboznámil sa

s trestným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.: . Dovolateľ

neuviedol, ţe by napadnutý rozsudok odvolacieho súdu trpel niektorou z vád uvedených v §

237 Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nie je postupom, ktorým súd

odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo

svojho subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie

o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie

účastníkovi konania ( ). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz,

ktorý by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať

tento jeho postup za následok neúplné zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu

nesprávneho rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ ).

Správnosť skutkových a právnych záverov zaloţených na dokazovaní, bez vykonania

navrhnutých dôkazov, by bolo moţné v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ak by bolo

dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však

jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva,

ţe posúdenie, či konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

To platí i vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa 241 ods. 2 písm. c/

Dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou taxatívne

uvedenou v

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b

ods. 5 v spojení s O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5,

a , t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Úspešnému ţalobcovi dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia, a to za 1 úkon právnej sluţby 55,49 Eur, 1 x reţijný paušál

7,21 Eur + 19% DPH podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 16 ods. 3 Vyhlášky

MS SR č. , spolu trovy dovolacieho konania ţalobcu sú 74,61 Eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková