Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c69/365564.313a2f.pdf
PDF · 166.61 KB
No categories available
2Cdo/62/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 62/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. P.
nar X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny , so
sídlom v Bratislave, Vazovova 7a, , dieťa rodičov matky A. V., bývajúcej v B., t. č. v B.,
otca J. P., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Z. A., advokátom v B. o zníženie
výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 17 P 227/2008, o dovolaní
otca maloletého proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. septembra 2009 sp. zn. 20
CoP 68/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 27. mája 2009 č. k. 17P227/2008 – 126 návrh otca
na zníženie výživného voči maloletému L. zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Uviedol, že otec nepreukázal takú trvalú , resp. dlhodobú zmenu
pomerov na svojej strane, ktorá by odôvodňovala nemožnosť riadneho plnenia vyživovacej
povinnosti voči maloletému v určenej výške. Okolnosť , že v uplynulom období bol bez
príjmu , vyhodnotil v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, teda ako
vzdanie sa zárobku , nakoľko jeho spolupráca s firmou S. bola ukončená dohodou. Dôvodom
bola len skutočnosť, že vo firme to už nešlo tak, ako by malo, t. j. došlo k zníženiu zárobku
navýšením počtu pracovníkov. Pritom jeho pracovná aktivita nebola viazaná na jeden
konkrétny subjekt, keďže bol živnostníkom ( nemal trvalý pracovný pomer ) a živnosť mohol
vykonávať samostatne resp. v spolupráci s ďalšími fyzickými, či právnickými osobami.
Preto otcom proklamovanú stratu možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na trhu práce
vyhodnotil ako účelové tvrdenie , nie ako objektívny a zohľadniteľný dôvod pre zníženie
jeho vyživovacej povinnosti voči jedinému , ťažko zdravotne postihnutému maloletému
dieťaťu ( na sumu 33,19 € ) , ktorá nie je adekvátna ani potrebám novonarodeného zdravého
dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletého dieťaťa rozsudkom z
9. septembra 2009 sp. zn. 20 CoP 68/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a jeho právnym záverom o nedôvodnosti
návrhu na zníženie určeného výživného . Konštatoval, že je dôvodná námietka otca týkajúca
sa absencie poučenia o možnosti vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Táto má
ale za následok, že u neho počas celého konania existovala možnosť vzniesť námietku
zaujatosti , ktoré vznesenie nebolo časovo obmedzené v zmysle ustanovenia § 15a O. s. p.
Právo vzniesť námietku zaujatosti uplatnil v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Je
v nej ale uvedené, že mu ( ako aj právnemu zástupcovi ) nebola daná možnosť sa vyjadriť
o svojej zaujatosti voči zákonnej sudkyni a ak by tak urobil, vylúčil by ju z pojednávania vo
veci . Teda nespĺňa náležitosti námietky, nakoľko dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu
môže byť iba zákonom kvalifikovaná zaujatosť sudcu ( § 14 O. s. p. ) ,preto na ňu
neprihliadol. Ani námietku, podľa ktorej došlo k porušeniu jeho práv postupom súdu prvého
stupňa , ktorý pojednával bez prítomnosti právneho zástupcu, nepovažoval za dôvodnú.
O termíne pojednávania vedel a svoju neprítomnosť pred ním, ani dodatočne,
kvalifikovaným spôsobom neospravedlnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods.1 písm. a/ O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa.
Navrhol ,aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový
súd mu odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) tým, že napriek
ospravedlneniu právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní z dôvodu závažnej prekážky ,
astmatickému záchvatu, pojednával v jeho neprítomnosti, tým mu zabránil vyjadriť sa ku
všetkým vykonávaným dôkazom .Postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom tým , že nenariadil pojednávanie, na ktorom sa mohol osobne zúčastniť a
tým, že výrok jeho rozsudku , ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdzuje je nepreskúmateľný. Ako ďalší dovolací dôvod uviedol nesprávne právne
posúdenie veci z dôvodu, že nie je možné prinútiť niekoho pracovať a pokiaľ sa
v rozsudkoch súdov nižších stupňov uvádza pojem otec dieťaťa, tak ešte nie isté, či je
skutočne otcom dieťaťa, keďže bol podaný návrh na určenie otcovstva.
Matka maloletého sa k dovolaniu nevyjadrila a kolízny opatrovník považoval
odvolaním napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Uviedol, že otec na dieťa výživné
neplatí, matka je poberateľkou náhradného výživného. Určená výška výživného je primeraná
zárobkovým pomerom otca a nárokom ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa , ktoré si
vyžaduje celodennú starostlivosť matky .
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods.
1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veci upravenej zákonom
o rodine ( vo veci zníženia výživného na maloleté dieťa ).
Podľa § 238 ods. 4 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených
zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, priznaní
rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, o určení rodičovstva , o zapretí otcovstva
alebo o osvojení.
Podľa citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej
zákonom o rodine.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ,
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ O. s. p. ( ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom ). Existenciu vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ , g/ O. s. p. dovolateľ
nenamietal a neboli zistené ani dovolacím súdom.
Dovolateľ namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. )
postupom prvostupňového súdu tým, že napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní
právneho zástupcu z dôvodu závažnej prekážky ( astmatický záchvat ) pojednávanie
neodročil , tým mu znemožnil vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Odvolací súd
zase prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou
úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie , môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka , prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil v danej veci pojednávanie na
2. 2. 2009, ktoré bolo odročené na 25. 3. 2009 , kde neprítomnosť otca maloletého dieťaťa
ospravedlnil jeho právny zástupca ( JUDr. F. T. ) z dôvodu, že s ním nebol dlhšiu dobu
a nevie kde sa nachádza ( zápisnica o pojednávaní , čl. 110 spisu ). Toto pojednávanie bolo
odročené na 27. 5. 2009 , ktorý termín zobrali účastníci na vedomie s tým, že nebudú
písomne predvolávaní a právny zástupca zabezpečí účasť otca maloletého dieťaťa. Na
pojednávanie dňa 27. 5. 2009 sa dostavil otec maloletého dieťaťa , ale nie jeho právny
zástupca , ktorého neprítomnosť ospravedlnil starý otec maloletého zo strany otca z dôvodu
jeho pracovnej cesty mimo B. ( zápisnica o pojednávaní čl. 121 spisu ) . Súd pojednával aj
bez jeho účasti ( 101 ods. 2 O. s. p. ) a po výsluchu účastníkov konania ( otec, matka
maloletého, kolízny opatrovník ) vo veci rozhodol.
Pokiaľ za uvedenej situácie súd prvého stupňa vzal neprítomnosť právneho zástupcu
otca maloletého dieťaťa na vedomie a pokračoval v konaní aj bez jeho účasti , neporušil
ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. a svojím postupom neodňal otcovi maloletého možnosť
konať pred súdom. Nebolo totiž preukázané tvrdenie uvedené v dovolaní ( predtým
v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa ) , že právny zástupca otca maloletého sa
súdneho pojednávania nezúčastnil z dôvodu závažnej prekážky , ( astmatického záchvatu ) ,
keď potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje neschopnosť práce až od
3. 6. 2009 ( pojednávanie bolo 27. 5. 2009 ) . Z obsahu spisu tiež nevyplýva, že by zástupca
otca bol žiadal o odročenie pojednávania, ktorú žiadosť by súd mohol posudzovať
z hľadiska existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.
Neopodstatnená je aj námietka ,že odvolací súd otcovi maloletého dieťaťa odňal možnosť
konať pred súdom, ak prejednal jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania.
Zákon č. 384/2008 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214
O. s. p. tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na
prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný
záujem,
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15, októbra 2008 ).
Podľa § 372p ods. 1 O. s. p. na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú
predpisy účinné od 15. októbra 2008 , ak nie je ďalej ustanovené inak).
V prejednávanej veci otec maloletého dieťaťa podal odvolanie 6. júla 2009
a odvolacím súdom bolo rozhodnuté 9. septembra 2009 , teda už za účinnosti uvedenej novely
Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
15. októbra 2008.
Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O. s. p. ( krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani
zopakovať , súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania
a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ) , odvolací súd v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní otca maloletého dieťaťa bez
nariadenia pojednávania . Postupom odvolacieho súdu , plne rešpektujúcim platnú úpravu
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 , sa otcovi maloletého
dieťaťa neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Otec maloletého dieťaťa namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu
konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v neurčitosti
a nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku vo veci samej .
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav .
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 pís. f/ O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne) použil správny právny predpis a či ho (ne ) správne interpretoval alebo či zo skutkových
záverov vyvodil (ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie
bolo procesne prípustné , ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Pokiaľ ide o
nepreskúmateľnosť rozhodnutia táto je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej vady konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorá je relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ) , sama osebe však nezakladá prípustnosť
dovolania ( a to ani podľa § 237 O. s. p. ).
Keďže ustanovenia § 237 O. s. p., § 238 ods. 1 až 4 O. s. p. dovolanie otca maloletého
dieťaťa proti rozsudku krajského súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť . Vzhľadom
na to Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta