Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/62/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. P.

nar X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny , so

sídlom v Bratislave, Vazovova 7a, , dieťa rodičov matky A. V., bývajúcej v B., t. č. v B.,

otca J. P., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. Z. A., advokátom v B. o zníženie

výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní

otca maloletého proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. septembra 2009 sp. zn. 20

CoP 68/2009, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 27. mája 2009 č. k. – 126 návrh otca

na zníženie výživného voči maloletému L. zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania. Uviedol, že otec nepreukázal takú trvalú , resp. dlhodobú zmenu

pomerov na svojej strane, ktorá by odôvodňovala nemožnosť riadneho plnenia vyživovacej

povinnosti voči maloletému v určenej výške. Okolnosť , že v uplynulom období bol bez

príjmu , vyhodnotil v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, teda ako

vzdanie sa zárobku , nakoľko jeho spolupráca s firmou S. bola ukončená dohodou. Dôvodom

bola len skutočnosť, že vo firme to už nešlo tak, ako by malo, t. j. došlo k zníženiu zárobku

navýšením počtu pracovníkov. Pritom jeho pracovná aktivita nebola viazaná na jeden

konkrétny subjekt, keďže bol živnostníkom ( nemal trvalý pracovný pomer ) a živnosť mohol

vykonávať samostatne resp. v spolupráci s ďalšími fyzickými, či právnickými osobami.

Preto otcom proklamovanú stratu možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na trhu práce

vyhodnotil ako účelové tvrdenie , nie ako objektívny a zohľadniteľný dôvod pre zníženie

jeho vyživovacej povinnosti voči jedinému , ťažko zdravotne postihnutému maloletému

dieťaťu ( na sumu 33,19 € ) , ktorá nie je adekvátna ani potrebám novonarodeného zdravého

dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletého dieťaťa rozsudkom z

9. septembra 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so

skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a jeho právnym záverom o nedôvodnosti

návrhu na zníženie určeného výživného . Konštatoval, že je dôvodná námietka otca týkajúca

sa absencie poučenia o možnosti vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Táto má

ale za následok, že u neho počas celého konania existovala možnosť vzniesť námietku

zaujatosti , ktoré vznesenie nebolo časovo obmedzené v zmysle ustanovenia

Právo vzniesť námietku zaujatosti uplatnil v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Je

v nej ale uvedené, že mu ( ako aj právnemu zástupcovi ) nebola daná možnosť sa vyjadriť

o svojej zaujatosti voči zákonnej sudkyni a ak by tak urobil, vylúčil by ju z pojednávania vo

veci . Teda nespĺňa náležitosti námietky, nakoľko dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu

môže byť iba zákonom kvalifikovaná zaujatosť sudcu ( ) ,preto na ňu

neprihliadol. Ani námietku, podľa ktorej došlo k porušeniu jeho práv postupom súdu prvého

stupňa , ktorý pojednával bez prítomnosti právneho zástupcu, nepovažoval za dôvodnú.

O termíne pojednávania vedel a svoju neprítomnosť pred ním, ani dodatočne,

kvalifikovaným spôsobom neospravedlnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa.

Navrhol ,aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový

súd mu odňal možnosť konať pred súdom ( ) tým, že napriek

ospravedlneniu právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní z dôvodu závažnej prekážky ,

astmatickému záchvatu, pojednával v jeho neprítomnosti, tým mu zabránil vyjadriť sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom .Postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom tým , že nenariadil pojednávanie, na ktorom sa mohol osobne zúčastniť a

tým, že výrok jeho rozsudku , ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdzuje je nepreskúmateľný. Ako ďalší dovolací dôvod uviedol nesprávne právne

posúdenie veci z dôvodu, že nie je možné prinútiť niekoho pracovať a pokiaľ sa

v rozsudkoch súdov nižších stupňov uvádza pojem otec dieťaťa, tak ešte nie isté, či je

skutočne otcom dieťaťa, keďže bol podaný návrh na určenie otcovstva.

Matka maloletého sa k dovolaniu nevyjadrila a kolízny opatrovník považoval

odvolaním napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Uviedol, že otec na dieťa výživné

neplatí, matka je poberateľkou náhradného výživného. Určená výška výživného je primeraná

zárobkovým pomerom otca a nárokom ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa , ktoré si

vyžaduje celodennú starostlivosť matky .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods.

1 ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veci upravenej zákonom

o rodine ( vo veci zníženia výživného na maloleté dieťa ).

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, priznaní

rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, o určení rodičovstva , o zapretí otcovstva

alebo o osvojení.

Podľa citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej

zákonom o rodine.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ ( ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom ). Existenciu vád uvedených v až e/ , dovolateľ

nenamietal a neboli zistené ani dovolacím súdom.

Dovolateľ namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( )

postupom prvostupňového súdu tým, že napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní

právneho zástupcu z dôvodu závažnej prekážky ( astmatický záchvat ) pojednávanie

neodročil , tým mu znemožnil vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Odvolací súd

zase prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou

úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie , môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka , prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil v danej veci pojednávanie na

2. 2. 2009, ktoré bolo odročené na 25. 3. 2009 , kde neprítomnosť otca maloletého dieťaťa

ospravedlnil jeho právny zástupca ( JUDr. F. T. ) z dôvodu, že s ním nebol dlhšiu dobu

a nevie kde sa nachádza ( zápisnica o pojednávaní , čl. 110 spisu ). Toto pojednávanie bolo

odročené na 27. 5. 2009 , ktorý termín zobrali účastníci na vedomie s tým, že nebudú

písomne predvolávaní a právny zástupca zabezpečí účasť otca maloletého dieťaťa. Na

pojednávanie dňa 27. 5. 2009 sa dostavil otec maloletého dieťaťa , ale nie jeho právny

zástupca , ktorého neprítomnosť ospravedlnil starý otec maloletého zo strany otca z dôvodu

jeho pracovnej cesty mimo B. ( zápisnica o pojednávaní čl. 121 spisu ) . Súd pojednával aj

bez jeho účasti ( 101 ods. 2 ) a po výsluchu účastníkov konania ( otec, matka

maloletého, kolízny opatrovník ) vo veci rozhodol.

Pokiaľ za uvedenej situácie súd prvého stupňa vzal neprítomnosť právneho zástupcu

otca maloletého dieťaťa na vedomie a pokračoval v konaní aj bez jeho účasti , neporušil

ustanovenie a svojím postupom neodňal otcovi maloletého možnosť

konať pred súdom. Nebolo totiž preukázané tvrdenie uvedené v dovolaní ( predtým

v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa ) , že právny zástupca otca maloletého sa

súdneho pojednávania nezúčastnil z dôvodu závažnej prekážky , ( astmatického záchvatu ) ,

keď potvrdenie o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti preukazuje neschopnosť práce až od

3. 6. 2009 ( pojednávanie bolo 27. 5. 2009 ) . Z obsahu spisu tiež nevyplýva, že by zástupca

otca bol žiadal o odročenie pojednávania, ktorú žiadosť by súd mohol posudzovať

z hľadiska existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

Neopodstatnená je aj námietka ,že odvolací súd otcovi maloletého dieťaťa odňal možnosť

konať pred súdom, ak prejednal jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania.

, ktorým sa mení a dopĺňa ,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214

tým, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na

prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem,

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15, októbra 2008 ).

Podľa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú

predpisy účinné od 15. októbra 2008 , ak nie je ďalej ustanovené inak).

V prejednávanej veci otec maloletého dieťaťa podal odvolanie 6. júla 2009

a odvolacím súdom bolo rozhodnuté 9. septembra 2009 , teda už za účinnosti uvedenej novely

. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo

potrebné aplikovať ustanovenia v znení účinnom od

15. októbra 2008.

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa ( krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani

zopakovať , súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia pojednávania

a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ) , odvolací súd v súlade

s ustanovením rozhodol o odvolaní otca maloletého dieťaťa bez

nariadenia pojednávania . Postupom odvolacieho súdu , plne rešpektujúcim platnú úpravu

v znení účinnom od 15. októbra 2008 , sa otcovi maloletého

dieťaťa neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle

Otec maloletého dieťaťa namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu

konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v neurčitosti

a nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku vo veci samej .

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav .

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle pís. f/ a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne) použil správny právny predpis a či ho (ne ) správne interpretoval alebo či zo skutkových

záverov vyvodil (ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné , ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Pokiaľ ide o

nepreskúmateľnosť rozhodnutia táto je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej vady konania

v zmysle , ktorá je relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ) , sama osebe však nezakladá prípustnosť

dovolania ( a to ani podľa ).

Keďže ustanovenia , až 4 dovolanie otca maloletého

dieťaťa proti rozsudku krajského súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok

podľa v spojení s odmietnuť . Vzhľadom

na to Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5

v spojení s a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta