Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/293/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. Ľ. H. bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v B., proti odporkyni JUDr. M. T. so sídlom v

B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Banská. Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. novembra

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica čiastočným rozsudkom z 20. decembra 2006 č. k.

– 224 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 33 900 Sk s 12,5 %

úrokom z omeškania od 30. 11. 2003 do zaplatenia , v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania

zo sumy 33 900 Sk návrh zamietol a v časti uplatnených úrokov 24 % ( titulom inflácie )

konanie zastavil. Dospel k záveru o dôvodnosti nároku na vrátenie kúpnej ceny predanej veci

– umývačky riadu, keď si navrhovateľka u odporkyne uplatnila právo z titulu zodpovednosti

za jej neodstrániteľné vady v zmysle . O úroku

z omeškania rozhodol podľa a o jeho výške podľa nariadenia

vlády č.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. apríla 2007 sp. zn.

čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej ( vyhovujúcej ) časti zmenil tak, že

uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 23 730 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania

od 30. 11. 2003 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ( po

zaplatenie sumy 33 900 Sk ) návrh zamietol. Vo výroku , ktorým súd prvého stupňa

v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol, čiastočný rozsudok potvrdil

a vyslovil, že v časti o zastavení konania zostáva rozsudok nedotknutý. Na rozdiel od súdu

prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ si navrhovateľka u odporkyne jednoznačne uplatnila

70 % zníženie z ceny predanej veci ( umývačky riadu ) v zmysle § 623 ods. 2 Občianskeho

zákonníka , uplatnila si zľavu z ceny predanej veci, ktorý prejav nemožno zamieňať s

odstúpením od zmluvy. Výšku uplatnenej zľavy z kúpnej ceny, ktorá predstavuje sumu

23 730 Sk, považoval za primeranú. Ako dôvodnú vyhodnotil námietku odporkyne

o synalagmatickej povahe uplatňovaného nároku.

Okresný súd Banská Bystrica ( v poradí druhým ) rozsudkom z 2. júla 2008 č. k.

– 318 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 242,40 Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania 503 Sk , na účet súdu súdny poplatok 1 438

Sk, právnemu zástupcovi navrhovateľky 4 028 Sk, štátu náhradu odmeny vyplatenej

ustanovenému advokátovi v sume 1 711,90 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti ohľadom sumy 1 510,20 Sk návrh zamietol, pretože ide o náklady na

montáž predanej veci ( umývačky riadu) vynaložené dôvodne , keďže navrhovateľka ju

prevzala a stále sa u nej nachádza. Nároky uplatnené titulom poštovného ( 40 Sk )

a nákladov za odoslané telegramy ( 202,40 Sk ) vyhodnotil ako dôvodný nárok na náhradu

potrebných nákladov vzniknutých v súvislosti s uplatnením zodpovednosti za vady predanej

veci ( umývačky riadu ) .Uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval dôvod

uvedený navrhovateľkou pre odročenie pojednávania 2. 7. 2008 , z neúčasti na ktorom sa

ospravedlnila , za dôležitý. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka od roku 1999 mala

možnosť produkovať všetky dôkazy na preukázanie dôvodnosti jej nároku a žiadne ďalšie

dôkazy ani vykonať nenavrhla. Upravil tiež učtáreň súdu, aby zástupcovi navrhovateľky

JUDr. M. vyplatila trovy právneho zastúpenia v sume 4 028 Sk do 15 dní.

Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým ) rozsudkom z 13. novembra 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorým

bol návrh na zaplatenie sumy 1 510,20 Sk zamietnutý a vo výroku o trovách prvostupňového

konania , potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého umývačka riadu

je vlastníctvom navrhovateľky, ( bola jej poskytnutá zľava z ceny tohto výrobku ) , z ktorého

dôvodu bola povinná zaplatiť jej montáž. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neprítomnosťou

navrhovateľky na pojednávaní 2. 7. 2008 ( ktoré žiadala odročiť z uvedených dôvodov )

nedošlo k odňatiu jej práv konať pred súdom. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Žiadala ho

( spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti ) zrušiť . Namietala

odňatie jej možnosti konať pred súdom ( ) postupom jednak súdu

prvého stupňa, ktorý napriek jej ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania ,

pojednával a rozhodol 2. 7. 2008 bez jej prítomnosti a jednak postupom odvolacieho súdu,

ktorý rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) , skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( §

236 a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu , vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( § 238 ods. 3

). Dovolanie je v zmysle prípustné aj v prípade, ak smeruje proti

takému rozhodnutiu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci.

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v §

238 ods. 1 a 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.

s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku

alebo uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka , prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že

v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/

možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon

bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod týmto pojmom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov,

priznaných mu na zabezpečenie jeho práv a oprávnených

záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľka odvodzuje z toho, že

prvostupňový súd napriek žiadosti jej právneho zástupcu o odročenie pojednávania 2. 7. 2008

z dôvodu jej zlého zdravotného stavu toto pojednávanie neodročil a vo veci meritórne

rozhodol a z toho, že odvolací súd rozhodol podľa bez nariadenia

pojednávania.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V danej veci súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie na deň 2. 7. 2008. Predvolanie na

toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľky doručené dňa 18. 6. 2008. Právny

zástupca navrhovateľky písomným podaním z 30. 6. 2008 , doručeným súdu 1. 7. 2008 ,

požiadal o ospravedlnenie neúčasti a odročenie pojednávania z dôvodu nutnosti fyzického

a psychického kľudu navrhovateľky predpokladaného po dobu jedného roka a potrebného

k regenerácii jej fyzických a psychických funkcií, poukazujúc na priloženú lekársku správu

z 12. 3. 2008 ! Podľa názoru dovolacieho súdu ( zhodného s názorom odvolacieho súdu )

uvádzaný dôvod nemožno považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, keď

navrhovateľke bol na ochranu jej práv a záujmov ( uznesenie z 14. 4. 2008 ) ustanovený

právny zástupca. Preto ak za takejto situácie prvostupňový súd vec meritórne prejednal bez

prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, neodňal navrhovateľke možnosť konať

pred súdom ( ).

Treba uviesť, že súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania

len z hľadiska dôležitých dôvodov , existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností , ktoré sú

mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie

pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej

účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle Žiadosť

o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo

všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe

spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu znemožňujú sa na

pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska

objektívneho, tak aj subjektívneho ( či mohla byť prekážka predvídaná , prípadne odvrátená).

Žiadosť navrhovateľky o odročenie pojednávania súdu prvého stupňa takýmto dôležitým

dôvodom podľa názoru dovolacieho súdu podložená nebola, pretože navrhovateľka

nepreukázala svoju chorobu lekársky uznanou práceneschopnosťou; iba tento doklad je totiž

spôsobilým podkladom pre záver o existencii dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania

( ).

K odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa názoru navrhovateľky dôjsť aj tým,

že odvolací súd rozhodol vo veci ( napadnutej na krajský súd 19. 9. 2008 ) bez nariadenia

pojednávania ( 13. 11. 2008 ) napriek tomu, že na výzvu súdu výslovne uviedla, že

s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania nesúhlasí.

Dňom 15. októbra 2008 nadobudol účinnosť , ktorý

novelizoval , a to aj jeho ustanovenie .

Podľa ( účinného od 15. 10. 2008 ) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa ( účinného od 15. 10. 2008 ) v ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15. 10. 2008 použijú predpisy

účinné od 15. 10. 2008 , ak nie je ďalej ustanovené inak. Keďže ďalej nie je o možnosti

odvolacieho súdu aplikovať ustanovenie v znení od 15. 10. 2008 aj na

konanie začaté do tohto dňa ustanovené inak, krajský súd postupoval správne, keď v danom

prípade aplikoval ustanovenie § 214 ods. 2 v znení po 15. 10. 2008.

Z dikcie ustanovenia až c/ vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť vo veci, ak a/ zistí, že je potrebné na účely

správneho skutkového stavu vykonať ( zopakovať ) dôkazy, b/ súd prvého stupňa rozhodol

bez pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a o veci

správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nejde tu ani o verejný

záujem, keďže nejde o vec týkajúcu sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr.

týkajúci sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vyvodiť, že

by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať vždy verejne. Ak teda

rozhodol súd prvého stupňa na pojednávaní odvolací súd v zásade nemusí nariaďovať

pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za

potrebné.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozsudku

súdu prvého stupňa vo veci samej dňa 13. 11. 2008 ( t. j. po 15. 10. 2008 ) bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, i keď navrhovateľka na výzvu súdu ( pred 15. 10. 2008 ) , či

súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania , reagovala nesúhlasom.

Postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie navrhovateľke možnosti konať pred

súdom v zmysle ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie jej

procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv

a právom chránených záujmov, pretože odvolací súd nepostupoval v rozpore s príslušnými

procesnými ustanoveniami.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danej veci prípustnosť dovolania nemožno

vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Potom riadiac sa úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni dovolací súd náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli ( v spojení s ods.

1 a ) .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2010

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta