Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
435/364615.79a155.pdf
PDF · 160.67 KB
No categories available
1Tdo/30/2010
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo 30/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Pavla
Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na neverenom
zasadnutí konanom dňa 3. novembra 2010 v trestnej veci obvineného J. B. pre prípravu
na zločin lúpeţe podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prejednal dovolanie,
ktoré obvinený podal proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa
20. mája 2008, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2 T 97/2007, zo dňa
12. januára 2008, bol obvinený J. B. uznaný za vinného z prípravy na zločin lúpeţe podľa
§ 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe:
dňa 12. apríla 2007 v úmysle zorganizovať zmocnenie sa trţby spoločnosti C., a.s., L.
M., preváţanej v osobnom motorovom vozidle uvedenej firmy do pobočky V. v L., s pouţitím
násilia, resp. hrozby násilia, nakontaktoval sa na osobu vystupujúcu pod menom Ľ., s ktorou
sa stretol v ten istý deň v L., kde ju obţalovaný J. B. poţiadal o prepadnutie osobného
motorového vozidla preváţajúce trţbu spoločnosti C., a.s. L., uviedol typ vozidla, popísal
trasu jazdy tohto vozidla od predajne D. na K. ulici v L. aţ po pobočku V. v L., ako aj osádku
vozidla a s osobou menom Ľ. sa dohodol, ţe prepadnutie vozidla
sa uskutoční dňa 15. apríla 2007 v dopoludňajších hodinách, kedy by mala byť preváţaná
trţba vo výške minimálne 500 000 Sk a ţiadal po zmocnení trţby vyplatiť 33 % zo získanej
sumy a dňa 15. apríla 2007 pribliţne o 08.40 hod. obţalovaný J. B. telefonicky označil
vykonávateľovi Ľ. motorové vozidlo, ktoré odišlo od predajne D. na K. ulici v L. a ktoré
preváţalo hotovosť 510 348 Sk a odišiel svojím vozidlom na dohovorené miesto smerom
na R., ale v mestskej časti L. – P. bol zaistený príslušníkmi PZ, pričom Ľ., ktorý
bol nasadený ako agent polície, nevykonal ţiadne úkony vedúce k zastaveniu vozidla
preváţajúceho trţbu s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia.
Za to mu bol podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uloţený trest
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol tieţ uloţený trest prepadnutia veci –
mobilného telefónu zn. N., výrobné číslo X. so SIM kartou E. číslo X. a batériou N.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený J. B., ktoré Krajský súd v Ţiline
podľa § 319 Tr. por. zamietol uznesením, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa 20. mája 2008.
Uloţený trest odňatia slobody obvinený J. B. vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Dubnici nad Váhom od 16. júna 2008.
Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11. augusta 2010 predloţil Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. Ľ. R. (zákonná podmienka podľa § 373 ods. 1 Tr. por.), ktoré smeruje proti
spomínanému uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa 20. mája 2008.
Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 3. novembra 2009.
V písomných dôvodoch dovolateľ uviedol, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Ţiline je zaloţené jednak na nesprávnom pouţití hmotnoprávnych ustanovení, jednak
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.
K porušeniu Trestného zákona došlo porušením § 13 ods. 3 písm. a/ v zmysle tohto
ustanovenia trestnosť prípravy na zločine zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustí od ďalšieho
konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstráni nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu
chránenému Trestným zákonom. Z dôkazov zabezpečených v priebehu trestného konania bolo
jednoznačne preukázané, ţe dvakrát konal tak, ako je uvedené v predpokladanom ustanovení.
Prvýkrát to bolo dňa 12. apríla 2007 v čase o 12. 57 hod., kedy sa uskutočnil prvý
telefonický hovor medzi ním a agentom – príslušníkom polície Ľ. Hneď na začiatku tohto
telefonického rozhovoru tomuto povedal, ţe do akcie nejde a s touto končí. Ten ho však
v priebehu ďalšieho rozhovoru prinútil k ďalšej činnosti tvrdením, ţe s uvedenou vecou
má uţ náklady, ţe je uţ na ceste do L., ţe tu uţ má ľudí a ţe mu bude musieť tieto náklady
uhradiť. Práve hrozba, ţe bude od neho vymáhať svoje náklady ho prinútila ďalej s ním
spolupracovať. Uţ tu je zaráţajúcim faktom, ţe príslušník polície ho navádzal na spáchanie
skutku a ešte ho aj k tomuto prinútil hrozbou zaplatenia mu vzniknutých nákladov, čo súd
vôbec nezohľadnil.
V tejto súvislosti dáva obvinený do pozornosti aj údajnú neexistenciu záznamu
z telefonického hovoru medzi ním a agentom dňa 12. apríla 2007 v čase o 12.57 hod.
a okolnosti s ním spojené, pričom okresný súd nereagoval na nezmyselnú odpoveď
príslušného orgánu, keď od neho poţadoval predmetný záznam.
Druhýkrát jeho konanie naplnilo podmienky uvedené v ustanovení § 13 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. dňa 15. apríla 2007 v čase okolo 08.30 hod. V tom čase čakal pred predajňou C.
a nadobudol presvedčenie, ţe ho Ľ. (agent) chce oklamať. Preto sa rozhodol nenahlásiť
odchod vozidla a tým zmariť spáchanie činu. Po viacerých úvahách zmenil toto rozhodnutie
tak, ţe ohlási odchod vozidla aţ v čase, keď vozidlo podľa jeho odhadu prejde úsekom, ktorý
agent označoval ako miesto skutku. Preto aj odchod vozidla nahlásil aţ neskôr. Potom
samozrejme, ţe chcel ísť na miesto, kde sa mal s Ľ. stretnúť, pretoţe jeho neprítomnosť
na stretnutí by naznačovala, ţe práve on zmaril spáchanie skutku.
Práve preto navrhoval, ako dôkaz vykonať výsluch policajta, ktorý velil akcii, počas
ktorej bol zadrţaný. Je zjavné, ţe pred zadrţaním musel byť sledovaný a monitorovaný, teda
policajt, ktorý ho sledoval musel zaregistrovať jeho odchod od predajne, prejazd bočnými
uličkami a následne odstavenie vozidla na inom mieste a to dokonca takom, odkiaľ ani nebol
výhľad na predajňu.
Súd neuznal takéto jeho tvrdenie s odôvodnením, ţe ak chcel upustiť od konania
mal to spraviť tak, aby to bolo zrejmé aj ostatným osobám podieľajúcim sa na skutku.
To ale nechcel z toho dôvodu, aby Ľ. nemohol skonštatovať, ţe skutok zmaril
on a následne od neho ţiadať náklady, ako mu to povedal pri prvom telefonickom rozhovore.
Takéto konštatovanie súdu však nemá ani oporu v zákone, nakoľko v ňom
nie je ţiadnym spôsobom ani len naznačené, aby jeho upustenie od ďalšieho konania
a odstránenie nebezpečenstva bolo zrejmé i iným osobám. Má za to, ţe súd mal vykonať
dôkazy k tejto významnej skutočnosti.
Odvolací súd aj nesprávne vyhodnotil časové súvislosti ohľadne prejazdu vozidla
a jeho telefonátu ohlasujúcom jeho odchod a tieţ nesprávne ustálil, ţe cesta od predajne
k banke trvá 9 aţ 11 minút, v skutočnosti toľko trvá celá cesta, t.j. od predajne k banke,
vyloţenie trţby a návrat do predajne.
V oboch prípadoch rozhodol o upustení od ďalšieho konania dobrovoľne a z vlastného
presvedčenia skutok nedokonať. V prvom prípade nebezpečenstvo ešte nevzniklo, v druhom
prípade odchod vozidla nahlásil oneskorene, odstránil nebezpečenstvo, ktoré by mohlo
potencionálne vzniknúť.
Ďalším porušením je právna kvalifikácia skutku, ako zločin lúpeţe podľa § 188
Tr. zák. V celom konaní ani jedným dôkazom nebola takáto právna kvalifikácia vo vzťahu
k jeho konaniu preukázaná. On sám nenavrhol spôsob spáchania skutku, ako mu je to kladené
za vinu. Ten postupne jemu predkladal agent Ľ., pričom je moţné pozorovať postupné
pridávanie kvalifikačných znakov lúpeţe, ako to uţ uviedol v časti II. pod bodom 3/ jeho
dovolania zo 6. augusta 2008.
Z jeho pôvodného úmyslu, ţe sa peniaze len zoberú z vozidla aţ policajti
namodelovali lúpeţ.
V ďalšom má za to, ţe v trestnom konaní sa vôbec neobjasnila úloha osoby menom
„M.“, pričom aj jeho návrh na vypočutie tejto osoby bol zamietnutý.
Dovolateľ tieţ má za to, ţe ak súd konštatoval, ţe ho treba odsúdiť, tak mal jeho
konanie právne posúdiť ako krádeţ podľa § 212 Tr. zák., v príslušnom vývojovom štádiu
a uloţiť mu trest v zmysle tohto ustanovenia.
Porušené bolo aj ustanovenie § 39 Tr. zák., pretoţe ak súd neuznal skutočnosti
uvádzané na hlavnom pojednávaní, ako aj odvolaní, mal vziať do úvahy okolnosti prípadu
a tieţ jeho pomery a uloţiť mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.
V závere svojho dovolania obvinený aj namieta, ţe bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces, pretoţe predmetná trestná činnosť bola vyprovokovaná, organizovaná
a riadená policajnými orgánmi, ktoré iniciatívne a vlastnou aktivitou vytvorili podmienky
a navodili situáciu skutku.
V tomto ohľade bol porušený aj čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, keď súdy odmietli vykonať dôkazy, ktoré by mohli svedčiť v jeho
prospech, konkrétne nevykonali výsluch V. Š., osoby menom „M.“, nezabezpečili
a neoboznámili spomínaný prepis z telefonického hovoru a ďalšie.
Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom,
ţe bol porušený zákon a zrušil uznesenie Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 1 To 41/2008,
zo dňa 20. mája 2008 a tieţ predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 2 T 97/2007, z 22. januára 2008.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši.
Podrobne v ňom zdôvodnil neopodstatnenosť jednotlivých námietok, vznesených v dovolaní
aţ nakoniec navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie, pretoţe
nie je splnený ţiadny dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Tr. por.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho (§ 377 Tr. por.),
predovšetkým preskúmal procesné náleţitosti podaného dovolania.
Zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno dovolanie
podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Splnené boli aj ďalšie náleţitosti dovolania ako ich ustanovuje
Trestný poriadok v § 372 a § 374 ods. 1 aţ ods. 3.
Zároveň však dovolací súd zistil, ţe podané dovolanie treba odmietnuť na neverejnom
zasadnutí, pretoţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie moţno podať, ak napadnuté rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať a meniť.
Vo vzťahu k obvineným prezentovanému dovolaciemu dôvodu treba z hľadiska
procesného posúdenia dovolania v ňom uvedené námietky začleniť do štyroch skupín:
- v prvej skupine sú to tvrdenia o upustení od prípravy k predmetnému zločinu
lúpeţe a o organizovaní a vyprovokovaní skutku políciou, čo malo viesť k jeho
oslobodeniu spod obţaloby;
- v druhej skupine je námietka, ţe neboli vykonané všetky dôkazy potrebné
na objasnenie skutku a preverenie jeho obhajoby;
- v tretej je tvrdenie obvineného o tom, ţe mu mal byť uloţený trest odňatia slobody
pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.;
- v poslednej štvrtej skupine je námietka, ţe zistený skutok nemal byť posúdený
ako príprava k lúpeţi podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
ale ako prečin krádeţe podľa § 212 Tr. zák. v príslušnom vývojovom štádiu.
Ohľadne námietok uvedených v prvých dvoch skupinách treba podotknúť, ţe tieto
sú totoţné s obsahom odvolania, ktoré podal obvinený proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2 T 97/2007, zo dňa 22. januára 2008, a o ktorom rozhodol
Krajský súd v Ţiline uznesením, sp. zn. 1 To 41/2008, zo dňa 20. mája 2008 tak,
ţe ho zamietol podľa § 319 Tr. por.
Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia týmito námietkami podrobne zaoberal
a presvedčivo ich vyhodnotil ako nedôvodné.
V tomto smere teda obvinený sa v dovolaní sústredil na opakovanie obhajoby
z doterajšieho konania a napáda skutkové zistenia súdu uvedené vo výrokovej časti, ktorá
tento skutok popisuje z hľadiska subjektívnej i objektívnej stránky predmetného zločinu.
Takto ním napadnuté skutkové zistenia vydáva za vady v hmotnoprávnom hodnotení
skutku a vzhliadol v nich dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Sformulované námietky uvedené v prvých dvoch skupinách preto dovolací súd
nemôţe podrobne preskúmať, pretoţe mu v tom bráni dovetok uvedený v ustanovení § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. o nedotknuteľnosti skutkových zistení v dovolacom konaní.
Relevantnou nie je ani námietka, ţe mu mal byť uloţený trest odňatia slobody
za pouţitia § 39 ods. 1 Tr. zák. t.j. pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.
Takáto námietka nespadá pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V prípade, ţe by bol výrok o treste nezákonný z dôvodu, ţe mu bol uloţený trest
odňatia slobody mimo trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zák. by mohlo ísť
o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
V danom prípade však takáto situácia nenastala, pretoţe obvinenému bol uloţený
uvedený trest v rozpätí zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Jediným relevantným dôvodom, ktorý by spadal pod ustanovenie § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. je úvaha obvineného o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, ktorý
bol súdmi ustálený na základe vykonaných dôkazov.
Dovolací súd však takéto pochybenie nezisťuje.
Právna kvalifikácia ustáleného skutku musí korešpondovať s jeho znením na strane
jednej, na strane druhej tento skutok musí napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty toho
ktorého trestného činu.
V skutkovom znení, ako bolo sformulované uţ v obţalobe a prevzaté do rozsudku
súdu prvého stupňa, sa okrem iného uvádza „v úmysle zorganizovať zmocnenie sa trţby
spoločnosti C. a.s., L. M. preváţanej v osobnom motorovom vozidle uvedenej firmy
s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia“. Úmysel obvineného „zmocniť sa cudzej veci
za pouţitia násilia, resp. hrozbou násilia“ je teda priamo uvedený v skutku, pričom plne
zodpovedá vykonanému dokazovaniu.
Z komunikácie, ako je táto zrejmá z obrazovo-zvukových záznamov z rozhovorov
medzi obvineným a agentom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe obvinený síce
ako prvý o pouţití násilia pri zmocňovaní sa trţby nehovoril, avšak súhlasil v konečnom
dôsledku s takouto verziou vykonania skutku navrhnutou agentom, pričom však nepochybne
uţ predtým sám rátal s dovtedy nahlas nevyslovenou moţnosťou pouţitia násilia, keď agenta
v rozhovore presviedčal, ţe muţa, ktorý bude preváţať peniaze sa nemusí báť, lebo
„je to asi 55 ročný muţ, nie obratný, je taký suchý a tenký“, čím naznačoval fyzické
nedostatočné jeho vybavenie pre prípadné prekonávanie fyzického odporu.
Po takýchto úvahách potom obvinený pokračoval v ďalšej spolupráci s agentom
na príprave skutku aţ do jeho zadrţania.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe súdmi ustálená právna kvalifikácia skutku, pre ktorý
bol odsúdený plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd dovolanie odmietne, ak zistí, ţe nie je daný
dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Tr. por.
Dovolací súd na základe vyššie uvedených úvah nezistil dovolací dôvod,
ako to neúspešne a neodôvodnene prezentoval obvinený, a preto na neverejnom zasadnutí
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 3. novembra 2010
Vypracoval: JUDr. Marián Jarábek
JUDr. Pavol T o m a n , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová