Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/30/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Pavla

Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka na neverenom

zasadnutí konanom dňa 3. novembra 2010 v trestnej veci obvineného J. B. pre prípravu

na zločin lúpeţe podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prejednal dovolanie,

ktoré obvinený podal proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , zo dňa

20. mája 2008, a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , zo dňa

12. januára 2008, bol obvinený J. B. uznaný za vinného z prípravy na zločin lúpeţe podľa

§ 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe:

dňa 12. apríla 2007 v úmysle zorganizovať zmocnenie sa trţby spoločnosti C., a.s., L.

M., preváţanej v osobnom motorovom vozidle uvedenej firmy do pobočky V. v L., s pouţitím

násilia, resp. hrozby násilia, nakontaktoval sa na osobu vystupujúcu pod menom Ľ., s ktorou

sa stretol v ten istý deň v L., kde ju obţalovaný J. B. poţiadal o prepadnutie osobného

motorového vozidla preváţajúce trţbu spoločnosti C., a.s. L., uviedol typ vozidla, popísal

trasu jazdy tohto vozidla od predajne D. na K. ulici v L. aţ po pobočku V. v L., ako aj osádku

2

vozidla a s osobou menom Ľ. sa dohodol, ţe prepadnutie vozidla

sa uskutoční dňa 15. apríla 2007 v dopoludňajších hodinách, kedy by mala byť preváţaná

trţba vo výške minimálne 500 000 Sk a ţiadal po zmocnení trţby vyplatiť 33 % zo získanej

sumy a dňa 15. apríla 2007 pribliţne o 08.40 hod. obţalovaný J. B. telefonicky označil

vykonávateľovi Ľ. motorové vozidlo, ktoré odišlo od predajne D. na K. ulici v L. a ktoré

preváţalo hotovosť 510 348 Sk a odišiel svojím vozidlom na dohovorené miesto smerom

na R., ale v mestskej časti L. – P. bol zaistený príslušníkmi PZ, pričom Ľ., ktorý

bol nasadený ako agent polície, nevykonal ţiadne úkony vedúce k zastaveniu vozidla

preváţajúceho trţbu s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia.

Za to mu bol podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uloţený trest

odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol tieţ uloţený trest prepadnutia veci –

mobilného telefónu zn. N., výrobné číslo X. so SIM kartou E. číslo X. a batériou N.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený J. B., ktoré Krajský súd v Ţiline

podľa zamietol uznesením, sp. zn. , zo dňa 20. mája 2008.

Uloţený trest odňatia slobody obvinený J. B. vykonáva v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody v Dubnici nad Váhom od 16. júna 2008.

Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 11. augusta 2010 predloţil Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. Ľ. R. (zákonná podmienka podľa ), ktoré smeruje proti

spomínanému uzneseniu Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , zo dňa 20. mája 2008.

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 3. novembra 2009.

V písomných dôvodoch dovolateľ uviedol, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Ţiline je zaloţené jednak na nesprávnom pouţití hmotnoprávnych ustanovení, jednak

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím je daný dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/

3

K porušeniu došlo porušením v zmysle tohto

ustanovenia trestnosť prípravy na zločine zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustí od ďalšieho

konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstráni nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu

chránenému . Z dôkazov zabezpečených v priebehu trestného konania bolo

jednoznačne preukázané, ţe dvakrát konal tak, ako je uvedené v predpokladanom ustanovení.

Prvýkrát to bolo dňa 12. apríla 2007 v čase o 12. 57 hod., kedy sa uskutočnil prvý

telefonický hovor medzi ním a agentom – príslušníkom polície Ľ. Hneď na začiatku tohto

telefonického rozhovoru tomuto povedal, ţe do akcie nejde a s touto končí. Ten ho však

v priebehu ďalšieho rozhovoru prinútil k ďalšej činnosti tvrdením, ţe s uvedenou vecou

má uţ náklady, ţe je uţ na ceste do L., ţe tu uţ má ľudí a ţe mu bude musieť tieto náklady

uhradiť. Práve hrozba, ţe bude od neho vymáhať svoje náklady ho prinútila ďalej s ním

spolupracovať. Uţ tu je zaráţajúcim faktom, ţe príslušník polície ho navádzal na spáchanie

skutku a ešte ho aj k tomuto prinútil hrozbou zaplatenia mu vzniknutých nákladov, čo súd

vôbec nezohľadnil.

V tejto súvislosti dáva obvinený do pozornosti aj údajnú neexistenciu záznamu

z telefonického hovoru medzi ním a agentom dňa 12. apríla 2007 v čase o 12.57 hod.

a okolnosti s ním spojené, pričom okresný súd nereagoval na nezmyselnú odpoveď

príslušného orgánu, keď od neho poţadoval predmetný záznam.

Druhýkrát jeho konanie naplnilo podmienky uvedené v ustanovení § 13 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. dňa 15. apríla 2007 v čase okolo 08.30 hod. V tom čase čakal pred predajňou C.

a nadobudol presvedčenie, ţe ho Ľ. (agent) chce oklamať. Preto sa rozhodol nenahlásiť

odchod vozidla a tým zmariť spáchanie činu. Po viacerých úvahách zmenil toto rozhodnutie

tak, ţe ohlási odchod vozidla aţ v čase, keď vozidlo podľa jeho odhadu prejde úsekom, ktorý

agent označoval ako miesto skutku. Preto aj odchod vozidla nahlásil aţ neskôr. Potom

samozrejme, ţe chcel ísť na miesto, kde sa mal s Ľ. stretnúť, pretoţe jeho neprítomnosť

na stretnutí by naznačovala, ţe práve on zmaril spáchanie skutku.

Práve preto navrhoval, ako dôkaz vykonať výsluch policajta, ktorý velil akcii, počas

ktorej bol zadrţaný. Je zjavné, ţe pred zadrţaním musel byť sledovaný a monitorovaný, teda

policajt, ktorý ho sledoval musel zaregistrovať jeho odchod od predajne, prejazd bočnými

uličkami a následne odstavenie vozidla na inom mieste a to dokonca takom, odkiaľ ani nebol

výhľad na predajňu.

4

Súd neuznal takéto jeho tvrdenie s odôvodnením, ţe ak chcel upustiť od konania

mal to spraviť tak, aby to bolo zrejmé aj ostatným osobám podieľajúcim sa na skutku.

To ale nechcel z toho dôvodu, aby Ľ. nemohol skonštatovať, ţe skutok zmaril

on a následne od neho ţiadať náklady, ako mu to povedal pri prvom telefonickom rozhovore.

Takéto konštatovanie súdu však nemá ani oporu v zákone, nakoľko v ňom

nie je ţiadnym spôsobom ani len naznačené, aby jeho upustenie od ďalšieho konania

a odstránenie nebezpečenstva bolo zrejmé i iným osobám. Má za to, ţe súd mal vykonať

dôkazy k tejto významnej skutočnosti.

Odvolací súd aj nesprávne vyhodnotil časové súvislosti ohľadne prejazdu vozidla

a jeho telefonátu ohlasujúcom jeho odchod a tieţ nesprávne ustálil, ţe cesta od predajne

k banke trvá 9 aţ 11 minút, v skutočnosti toľko trvá celá cesta, t.j. od predajne k banke,

vyloţenie trţby a návrat do predajne.

V oboch prípadoch rozhodol o upustení od ďalšieho konania dobrovoľne a z vlastného

presvedčenia skutok nedokonať. V prvom prípade nebezpečenstvo ešte nevzniklo, v druhom

prípade odchod vozidla nahlásil oneskorene, odstránil nebezpečenstvo, ktoré by mohlo

potencionálne vzniknúť.

Ďalším porušením je právna kvalifikácia skutku, ako zločin lúpeţe podľa § 188

Tr. zák. V celom konaní ani jedným dôkazom nebola takáto právna kvalifikácia vo vzťahu

k jeho konaniu preukázaná. On sám nenavrhol spôsob spáchania skutku, ako mu je to kladené

za vinu. Ten postupne jemu predkladal agent Ľ., pričom je moţné pozorovať postupné

pridávanie kvalifikačných znakov lúpeţe, ako to uţ uviedol v časti II. pod bodom 3/ jeho

dovolania zo 6. augusta 2008.

Z jeho pôvodného úmyslu, ţe sa peniaze len zoberú z vozidla aţ policajti

namodelovali lúpeţ.

V ďalšom má za to, ţe v trestnom konaní sa vôbec neobjasnila úloha osoby menom

„M.“, pričom aj jeho návrh na vypočutie tejto osoby bol zamietnutý.

Dovolateľ tieţ má za to, ţe ak súd konštatoval, ţe ho treba odsúdiť, tak mal jeho

konanie právne posúdiť ako krádeţ podľa § 212 Tr. zák., v príslušnom vývojovom štádiu

a uloţiť mu trest v zmysle tohto ustanovenia.

Porušené bolo aj ustanovenie § 39 Tr. zák., pretoţe ak súd neuznal skutočnosti

uvádzané na hlavnom pojednávaní, ako aj odvolaní, mal vziať do úvahy okolnosti prípadu

a tieţ jeho pomery a uloţiť mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.

V závere svojho dovolania obvinený aj namieta, ţe bolo porušené jeho právo

na spravodlivý proces, pretoţe predmetná trestná činnosť bola vyprovokovaná, organizovaná

a riadená policajnými orgánmi, ktoré iniciatívne a vlastnou aktivitou vytvorili podmienky

a navodili situáciu skutku.

V tomto ohľade bol porušený aj čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, keď súdy odmietli vykonať dôkazy, ktoré by mohli svedčiť v jeho

prospech, konkrétne nevykonali výsluch V. Š., osoby menom „M.“, nezabezpečili

a neoboznámili spomínaný prepis z telefonického hovoru a ďalšie.

Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil rozsudkom,

ţe bol porušený zákon a zrušil uznesenie Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. ,

zo dňa 20. mája 2008 a tieţ predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp. zn. , z 22. januára 2008.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor v Liptovskom Mikuláši.

Podrobne v ňom zdôvodnil neopodstatnenosť jednotlivých námietok, vznesených v dovolaní

aţ nakoniec navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie, pretoţe

nie je splnený ţiadny dovolací dôvod uvedený v

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho ( ),

predovšetkým preskúmal procesné náleţitosti podaného dovolania.

Zistil, ţe dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno dovolanie

podať ( ). Splnené boli aj ďalšie náleţitosti dovolania ako ich ustanovuje

v a aţ ods. 3.

Zároveň však dovolací súd zistil, ţe podané dovolanie treba odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, pretoţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Podľa tohto ustanovenia dovolanie moţno podať, ak napadnuté rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

6

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Vo vzťahu k obvineným prezentovanému dovolaciemu dôvodu treba z hľadiska

procesného posúdenia dovolania v ňom uvedené námietky začleniť do štyroch skupín:

- v prvej skupine sú to tvrdenia o upustení od prípravy k predmetnému zločinu

lúpeţe a o organizovaní a vyprovokovaní skutku políciou, čo malo viesť k jeho

oslobodeniu spod obţaloby;

- v druhej skupine je námietka, ţe neboli vykonané všetky dôkazy potrebné

na objasnenie skutku a preverenie jeho obhajoby;

- v tretej je tvrdenie obvineného o tom, ţe mu mal byť uloţený trest odňatia slobody

pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.;

- v poslednej štvrtej skupine je námietka, ţe zistený skutok nemal byť posúdený

ako príprava k lúpeţi podľa § 13 ods. 1 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

ale ako prečin krádeţe podľa § 212 Tr. zák. v príslušnom vývojovom štádiu.

Ohľadne námietok uvedených v prvých dvoch skupinách treba podotknúť, ţe tieto

sú totoţné s obsahom odvolania, ktoré podal obvinený proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, sp. zn. , zo dňa 22. januára 2008, a o ktorom rozhodol

Krajský súd v Ţiline uznesením, sp. zn. , zo dňa 20. mája 2008 tak,

ţe ho zamietol podľa

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia týmito námietkami podrobne zaoberal

a presvedčivo ich vyhodnotil ako nedôvodné.

V tomto smere teda obvinený sa v dovolaní sústredil na opakovanie obhajoby

z doterajšieho konania a napáda skutkové zistenia súdu uvedené vo výrokovej časti, ktorá

tento skutok popisuje z hľadiska subjektívnej i objektívnej stránky predmetného zločinu.

Takto ním napadnuté skutkové zistenia vydáva za vady v hmotnoprávnom hodnotení

skutku a vzhliadol v nich dovolací dôvod podľa

Sformulované námietky uvedené v prvých dvoch skupinách preto dovolací súd

nemôţe podrobne preskúmať, pretoţe mu v tom bráni dovetok uvedený v ustanovení § 371

ods. 1 písm. i/ o nedotknuteľnosti skutkových zistení v dovolacom konaní.

7

Relevantnou nie je ani námietka, ţe mu mal byť uloţený trest odňatia slobody

za pouţitia § 39 ods. 1 Tr. zák. t.j. pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Takáto námietka nespadá pod dovolací dôvod podľa

V prípade, ţe by bol výrok o treste nezákonný z dôvodu, ţe mu bol uloţený trest

odňatia slobody mimo trestnej sadzby uvedenej v § 188 ods. 2 Tr. zák. by mohlo ísť

o dovolací dôvod uvedený v

V danom prípade však takáto situácia nenastala, pretoţe obvinenému bol uloţený

uvedený trest v rozpätí zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Jediným relevantným dôvodom, ktorý by spadal pod ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/ je úvaha obvineného o nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, ktorý

bol súdmi ustálený na základe vykonaných dôkazov.

Dovolací súd však takéto pochybenie nezisťuje.

Právna kvalifikácia ustáleného skutku musí korešpondovať s jeho znením na strane

jednej, na strane druhej tento skutok musí napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty toho

ktorého trestného činu.

V skutkovom znení, ako bolo sformulované uţ v obţalobe a prevzaté do rozsudku

súdu prvého stupňa, sa okrem iného uvádza „v úmysle zorganizovať zmocnenie sa trţby

spoločnosti C. a.s., L. M. preváţanej v osobnom motorovom vozidle uvedenej firmy

s pouţitím násilia, resp. hrozby násilia“. Úmysel obvineného „zmocniť sa cudzej veci

za pouţitia násilia, resp. hrozbou násilia“ je teda priamo uvedený v skutku, pričom plne

zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Z komunikácie, ako je táto zrejmá z obrazovo-zvukových záznamov z rozhovorov

medzi obvineným a agentom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe obvinený síce

ako prvý o pouţití násilia pri zmocňovaní sa trţby nehovoril, avšak súhlasil v konečnom

dôsledku s takouto verziou vykonania skutku navrhnutou agentom, pričom však nepochybne

uţ predtým sám rátal s dovtedy nahlas nevyslovenou moţnosťou pouţitia násilia, keď agenta

v rozhovore presviedčal, ţe muţa, ktorý bude preváţať peniaze sa nemusí báť, lebo

„je to asi 55 ročný muţ, nie obratný, je taký suchý a tenký“, čím naznačoval fyzické

nedostatočné jeho vybavenie pre prípadné prekonávanie fyzického odporu.

8

Po takýchto úvahách potom obvinený pokračoval v ďalšej spolupráci s agentom

na príprave skutku aţ do jeho zadrţania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe súdmi ustálená právna kvalifikácia skutku, pre ktorý

bol odsúdený plne zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Podľa dovolací súd dovolanie odmietne, ak zistí, ţe nie je daný

dovolací dôvod uvedený v

Dovolací súd na základe vyššie uvedených úvah nezistil dovolací dôvod,

ako to neúspešne a neodôvodnene prezentoval obvinený, a preto na neverejnom zasadnutí

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 3. novembra 2010

Vypracoval: JUDr. Marián Jarábek

JUDr. Pavol T o m a n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová