Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sža/14/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K. S.S., bez dokladov

totoţnosti, evidenčné číslo: A., štátneho príslušníka Indickej republiky, podľa vlastného

udania v zahraničí bytom naposledy J., štát Pandţáb, India, aktuálne s miestom pobytu

Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková č. 6,

Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-380-16/PO-Ţ-2009

zo dňa 08.09.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -28 zo dňa 7. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -28 zo dňa 7. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -28 zo dňa 07.04.2010 potvrdil

rozhodnutie č. ČAS: MU-380-16/PO-Ţ-2009 zo dňa 08.09.2009, ktorým odporca podľa

ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“), neudelil navrhovateľovi azyl na území

Slovenskej republiky a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol

o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť

ako vecne správne a zákonné, pretoţe odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav

veci, a pretoţe navrhovateľ je z pohľadu azylového konania nedôveryhodnou osobou, pričom

ním opísané dôvody jeho odchodu z Indie nie sú dôvodmi pre udelenie azylu alebo pre

poskytnutie doplnkovej ochrany a navyše aj preto, ţe i v prípade pravdivosti jeho príbehu

navrhovateľ nevyuţil moţnosť ochrany, poskytovanej vnútroštátnymi orgánmi, resp. nevyuţil

moţnosť interného presídlenia sa.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie, keďţe

odporca aj súd prvého stupňa dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a ich rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, ţe spĺňa podmienky

na udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a krajský súd sa

dopustil procesnej chyby, ktorá je dôvodom na zrušenie rozsudku.

Ako dôvod na zrušenie rozsudku uviedol, ţe výzvou zo dňa 14.12.2009 bol jeho

právny zástupca Mgr. J. H. vyzvaný, aby doloţil riadne procesné plnomocenstvo a aby sa

vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol

rozsudkom bez nariadenia pojednávania a ak trvá na ústnom prejednaní veci, aby

v tej istej lehote oznámil súdu, ktorý jazyk je materinským jazykom navrhovateľa, ktorému

inému úradnému jazyku rozumie, resp. či je moţné konať pred súdom v jazyku slovenskom.

Na uvedenú výzvu právny zástupca odpovedal v lehote a doloţil plnomocenstvo a vyjadrenie,

ţe nesúhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a ţiada o vytýčenie termínu

pojednávania, na ktorom chcel byť on aj navrhovateľ prítomný. Súčasne oznámil súdu, ţe

navrhovateľovým materinským jazykom je pandţábsky jazyk. Právny zástupca zaslal uvedené

dokumenty aj navrhovateľovi na vedomie. Navrhovateľ predpokladal, ţe súd uvedené

vyjadrenie a plnomocenstvo obdrţal, nakoľko aj naďalej konal s Mgr. H. ako s jeho právnym

zástupcom, keďţe rozsudok krajského súdu bol doručovaný jemu a nie navrhovateľovi. Dňa

26.4.2010 bol rozsudok krajského súdu doručený do Spoločnosti ľudí dobrej vôle, v ktorej bol

Mgr. H. zamestnaný. Mgr. H. si však v tom čase čerpal dovolenku pred ukončením

pracovného pomeru. Zásielku prevzala pracovníčka Spoločnosti ľudí dobrej vôle, no

neotvorila ju. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ dozvedel o tom, ţe súd uţ v jeho prípade

rozhodol, aţ dňa 18.05.2010, kedy prišli do tábora právničky Spoločnosti ľudí dobrej vôle a

priniesli mu ho. Na základe toho sa domnieva, ţe nemohli nastať účinky doručenia, nakoľko

rozsudok neprevzal ani on ani jeho právny zástupca.

Navrhovateľ sa domnieva, ţe krajský súd pochybil, keď aj napriek jeho vyjadreniu, ţe

trvá na tom, aby nariadil pojednávanie, pojednávanie nenariadil a konal bez navrhovateľovej

prítomnosti.

Okrem uvedeného sa navrhovateľ domnieva, ţe spĺňa podmienky na udelenie azylu

v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, keďţe v Indii bol prenasledovaný z dôvodu

zastávania určitých politických názorov, ktoré prezentoval ako člen strany Shiromani Akali

Dal. Prenasledovaný bol zo strany vládnucej strany Kongres a spôsob prenasledovania

náleţite opísal v konaní pred odporcom. Svoje členstvo preukázal straníckym preukazom a

informácie o svojich problémoch podloţil správami o situácii prívrţencov tejto strany v Indii.

Moţnosť vnútorného presídlenia v rámci Indie nevyuţil, pretoţe jeho problémy neboli

viazané na oblasť, v ktorej ţil.

Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, keďţe

navrhovateľ v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu

posudzovaného rozhodnutia a opätovne poukazoval na dôvody svojej ţiadosti, tak ako ich

uvádzal v priebehu azylového konania pred migračným úradom a neskôr na krajskom súde.

Ako hlavný dôvod opustenia krajiny uviedol prenasledovanie členmi strany Kongres, nakoľko

on bol členom strany Akali-Dal-A. V tejto súvislosti prišlo k jednému útoku na jeho osobu,

kedy ich mali napadnúť členovia strany Kongres pri príprave mítingu. Túto skutočnosť však

na polícii nehlásil. Keby mal navrhovateľ opodstatnené obavy o svoju bezpečnosť, opustil by

krajinu hneď po tomto incidente a neostal by ešte tri mesiace ţiť v krajine pôvodu. Pokiaľ sa

odmietal obrátiť so svojimi problémami na políciu, mohol vyuţiť moţnosť vnútroštátneho

presídlenia. Odporca uviedol, ţe v prípade navrhovateľa išlo uţ o jeho druhú ţiadosť

o udelenie azylu, pričom pôvodne uvádzal ako dôvody svojej ţiadosti spory so susedom

o pozemky. O udelenie azylu nepoţiadal z vlastnej iniciatívy, ale vţdy aţ potom, čo bol

kontrolovaný políciou a nevedel sa preukázať ţiadnym dokladom, ktorý by ho oprávňoval

k pobytu. Tak tomu bolo v roku 2006 na Slovensku a v roku 2009 v Belgicku.

To nasvedčovalo tomu, ţe nemal skutočný záujem o medzinárodnú ochranu, a inštitút azylu

vyuţíval účelovo, s cieľom dodatočne legalizovať svoj pobyt v krajinách Európskej únie.

Námietku navrhovateľa, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred

súdom, nakoľko nebolo nariadené pojednávanie, povaţoval odporca za neopodstatnenú,

nakoľko právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný, aby sa vyjadril, či súhlasí s vydaním

rozhodnutia bez nariadenia pojednávania, čo však neurobil. Súčasne bol poučený o tom, ţe

pokiaľ sa nevyjadrí, bude uplatnená prezumpcia, ţe s takýmto postupom súdu súhlasí.

Odporca sa nestotoţnil s tvrdením navrhovateľa, ţe bol v Indii prenasledovaný

z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a neboli zistené ani dôvody na udelenie

doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods.2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu

predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, ţe pre vady

v postupe súdu prvého stupňa bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy,

orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy ( ). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými

môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť

( ).

V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti "Rozhodovanie o opravných

prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých

zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným

rozhodnutiam správnych orgánov ( ods. l ).

Podľa veta prvá , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe právny zástupca navrhovateľa

Mgr. J. H. bol prípisom zo dňa 14.12.2009 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia

predloţil krajskému súdu riadne procesné plnomocenstvo na konanie pred súdom a bol

poučený o moţnosti rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia

obaja účastníci konania a súčasne bol poučený, ţe v prípade, ak sa v lehote 15 dní od

doručenia výzvy v tejto veci nevyjadrí, súd bude predpokladať, ţe nemá námietky (§ 250f

).

Dňa 07.01.2010 bolo krajskému súdu doručené plnomocenstvo, odosielateľom ktorého

bol navrhovateľ.

Nakoľko sa krajskému súdu nevrátila ani doručenka, potvrdzujúca prevzatie výzvy

právnym zástupcom, ani neprevzatá obálka, súd sa obrátil s reklamáciou na Slovenskú poštu,

a. s., ktorá ako výsledok reklamačného konania uviedla, ţe zásielka bola dodaná dňa

21.12.2009.

Keďţe navrhovateľ ani jeho právny zástupca na výzvu v stanovenej lehote

nereagovali, krajský súd uplatnil zákonnú domnienku, ţe proti takémuto postupu súdu nemajú

námietky a za pouţitia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne

príslušný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a napadnuté rozhodnutie odporcu

potvrdil ako vecne správne.

Rozsudok krajského súdu bol doručený Mgr. H. na adresu Spoločnosti ľudí dobrej

vôle dňa 24.04.2010.

Na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v odvolaní, krajský súd poţiadal

prezidentku Spoločnosti ľudí dobrej vôle prípisom zo dňa 08.06.2010 o objasnenie situácie.

Prezidentka spoločnosti v odpovedi zo dňa 15.06.2010 uviedla, ţe Mgr. H. uţ nie je

zamestnancom spoločnosti – pracovný pomer bol skončený dňa 30.04.2010, pričom od

22.04.2010 si čerpal dovolenku.

Od Slovenskej pošty, a.s. bolo zistené, ţe zásielku s rozsudkom krajského sudu

prevzal dňa 26.04.2010 splnomocnenec Spoločnosti ľudí dobrej vôle.

Keďţe bolo zistené, ţe právnemu zástupcovi nebol rozsudok krajského súdu doručený,

bol mu opätovne doručovaný na adresu jeho trvalého bydliska, kde ho prevzal dňa

16.08.2010. Od tohto dátumu začala plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania. Keď teda

navrhovateľ podal odvolanie uţ dňa 20.05.2010 (25.05.2010 bolo doručené súdu), nedošlo

k zmeškaniu uvedenej lehoty a odvolanie bolo podané včas ( ) a spĺňalo všetky

potrebné náleţitosti ( v spojení s ).

Odvolací súd pri preverovaní navrhovateľových tvrdení poţiadal prezidentku

Spoločnosti ľudí dobrej vôle o oznámenie, či sa v nimi vedenom spisovom materiáli

navrhovateľa K. S. nachádza vyjadrenie napísané Mgr. H., v ktorom nesúhlasí s tým, aby súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania, a ktoré údajne zaslal Krajskému súdu v Bratislave.

V odpovedi prezidentka spoločnosti uviedla, ţe v spisovom materiáli navrhovateľa sa

nachádza odpoveď Mgr. J. H. na výzvu krajského súdu, v ktorom vyjadruje nesúhlas s

rozhodovaním bez nariadenia pojednávania. Nakoľko výzva na vyjadrenie bola Mgr. H.

zaslaná spolu s výzvou na doplnenie riadneho plnomocenstva na zastupovanie v konaní o

opravnom prostriedku, Mgr. H. zaslal túto odpoveď spolu s novou plnou mocou na podpis

navrhovateľovi do Pobytového tábora Rohovce, kde sa v tom čase nachádzal. Vyššie uvedenú

odpoveď na výzvu mal teda krajskému súdu doručiť sám navrhovateľ, a to spolu s podpísanou

plnou mocou na zastupovanie v konaní. Fotokópiu potvrdenia o zaslaní ako aj fotokópie

samotnej odpovede na výzvu krajského súdu priloţila prezidentka spoločnosti k svojej

odpovedi.

Ţiadosť o oznámenie, či napísal a zaslal Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie,

v ktorom nesúhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bola zaslaná aj

Mgr. H., ktorý odpovedal, ţe dňa 22.12.2009 napísal vyjadrenie, ţe nesúhlasí s tým, aby

krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa bez nariadenia pojednávania,

zároveň vyjadril vôľu zúčastniť sa na pojednávaní spolu s klientom a ţiadal o vytýčenie

pojednávania, informoval súd, ţe materinským jazykom navrhovateľa je jazyk pandţábi.

V ten istý deň napísal aj plnomocenstvo, ktorým ho mal navrhovateľ splnomocniť na

zastupovanie v predmetnom konaní. Obe listiny - vyjadrenie aj plnomocenstvo - zaslal dňa

22.12.2009 navrhovateľovi do pobytového tábora v Rohovciach s tým, aby plnomocenstvo

podpísal a obe listiny adresoval krajskému súdu a telefonicky bol humanitným pracovníkom

pôsobiacim v tábore Rohovce ubezpečený, ţe listiny boli v lehote Krajskému súdu

v Bratislave zaslané.

Šetrením v spise však bolo zistené, ţe uvedené vyjadrenie sa v administratívnom spise

nenachádza, je tam iba plnomocenstvo zo dňa 23.12.2009, ktoré bolo krajskému súdu

doručené dňa 07.01.2010 a odosielateľom zásielky bol navrhovateľ (číslo listu 15).

V zmysle ustanovenia môţe súd rozhodnúť o ţalobe bez pojednávania

rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to

v rozpore s verejným záujmom. Súd môţe vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu

veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môţe k výzve pripojiť

doloţku, ţe ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, ţe nemá

námietky.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi

konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Podľa odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení

rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

Keďţe vyjadrenia navrhovateľa, právneho zástupcu Mgr. H. a prezidentky Spoločnosti

ľudí dobrej vôle sa rôznia a nie je moţné si dodatočne overiť, či bolo Krajskému súdu

v Bratislave spolu s vyššie uvedeným plnomocenstvom zo dňa 23.12.2009 doručené aj

vyjadrenie nesúhlasu s rozhodovaním bez nariadenia pojednávania, bolo potrebné rozhodnúť,

tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Námietkami v odvolaní, ktoré sa týkali neudelenia azylu a neposkytnutie doplnkovej

ochrany navrhovateľovi, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko bolo zistené, ţe konanie trpí

takou procesnou vadou, pre ktorú bolo potrebné zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že krajský súd mohol svojím postupom odňať

možnosť navrhovateľovi konať pred súdom, keď nemohol uplatniť procesné práva,

ktoré mu poskytuje , na ochranu práv vyplývajúcich

z hmotnoprávneho predpisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. -28 zo dňa 07.04.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( v spojení s ).

V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd opätovne vo veci nariadil

pojednávanie, na ktoré v primeranom časovom predstihu predvolá účastníka konania a jeho

právneho zástupcu, ak ho bude mať.

Podľa ustanovenia ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle

v spojení s a rozhodne v novom konaní súd prvého

stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. novembra 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková