Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3b0/365611.75bbdc.pdf
PDF · 148.72 KB
No categories available
9Sža/14/2010
Najvyšší súd 9Sža/14/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: K. S.S., bez dokladov
totoţnosti, evidenčné číslo: A., štátneho príslušníka Indickej republiky, podľa vlastného
udania v zahraničí bytom naposledy J., štát Pandţáb, India, aktuálne s miestom pobytu
Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková č. 6,
Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-380-16/PO-Ţ-2009
zo dňa 08.09.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/71/2009-28 zo dňa 7. apríla 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/71/2009-28 zo dňa 7. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/71/2009-28 zo dňa 07.04.2010 potvrdil
rozhodnutie č. ČAS: MU-380-16/PO-Ţ-2009 zo dňa 08.09.2009, ktorým odporca podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“), neudelil navrhovateľovi azyl na území
Slovenskej republiky a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol
o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Krajský súd dospel k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť
ako vecne správne a zákonné, pretoţe odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav
veci, a pretoţe navrhovateľ je z pohľadu azylového konania nedôveryhodnou osobou, pričom
ním opísané dôvody jeho odchodu z Indie nie sú dôvodmi pre udelenie azylu alebo pre
poskytnutie doplnkovej ochrany a navyše aj preto, ţe i v prípade pravdivosti jeho príbehu
navrhovateľ nevyuţil moţnosť ochrany, poskytovanej vnútroštátnymi orgánmi, resp. nevyuţil
moţnosť interného presídlenia sa.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové konanie, keďţe
odporca aj súd prvého stupňa dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a ich rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, ţe spĺňa podmienky
na udelenie azylu a doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a krajský súd sa
dopustil procesnej chyby, ktorá je dôvodom na zrušenie rozsudku.
Ako dôvod na zrušenie rozsudku uviedol, ţe výzvou zo dňa 14.12.2009 bol jeho
právny zástupca Mgr. J. H. vyzvaný, aby doloţil riadne procesné plnomocenstvo a aby sa
vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia, či súhlasí s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol
rozsudkom bez nariadenia pojednávania a ak trvá na ústnom prejednaní veci, aby
v tej istej lehote oznámil súdu, ktorý jazyk je materinským jazykom navrhovateľa, ktorému
inému úradnému jazyku rozumie, resp. či je moţné konať pred súdom v jazyku slovenskom.
Na uvedenú výzvu právny zástupca odpovedal v lehote a doloţil plnomocenstvo a vyjadrenie,
ţe nesúhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a ţiada o vytýčenie termínu
pojednávania, na ktorom chcel byť on aj navrhovateľ prítomný. Súčasne oznámil súdu, ţe
navrhovateľovým materinským jazykom je pandţábsky jazyk. Právny zástupca zaslal uvedené
dokumenty aj navrhovateľovi na vedomie. Navrhovateľ predpokladal, ţe súd uvedené
vyjadrenie a plnomocenstvo obdrţal, nakoľko aj naďalej konal s Mgr. H. ako s jeho právnym
zástupcom, keďţe rozsudok krajského súdu bol doručovaný jemu a nie navrhovateľovi. Dňa
26.4.2010 bol rozsudok krajského súdu doručený do Spoločnosti ľudí dobrej vôle, v ktorej bol
Mgr. H. zamestnaný. Mgr. H. si však v tom čase čerpal dovolenku pred ukončením
pracovného pomeru. Zásielku prevzala pracovníčka Spoločnosti ľudí dobrej vôle, no
neotvorila ju. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ dozvedel o tom, ţe súd uţ v jeho prípade
rozhodol, aţ dňa 18.05.2010, kedy prišli do tábora právničky Spoločnosti ľudí dobrej vôle a
priniesli mu ho. Na základe toho sa domnieva, ţe nemohli nastať účinky doručenia, nakoľko
rozsudok neprevzal ani on ani jeho právny zástupca.
Navrhovateľ sa domnieva, ţe krajský súd pochybil, keď aj napriek jeho vyjadreniu, ţe
trvá na tom, aby nariadil pojednávanie, pojednávanie nenariadil a konal bez navrhovateľovej
prítomnosti.
Okrem uvedeného sa navrhovateľ domnieva, ţe spĺňa podmienky na udelenie azylu
v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, keďţe v Indii bol prenasledovaný z dôvodu
zastávania určitých politických názorov, ktoré prezentoval ako člen strany Shiromani Akali
Dal. Prenasledovaný bol zo strany vládnucej strany Kongres a spôsob prenasledovania
náleţite opísal v konaní pred odporcom. Svoje členstvo preukázal straníckym preukazom a
informácie o svojich problémoch podloţil správami o situácii prívrţencov tejto strany v Indii.
Moţnosť vnútorného presídlenia v rámci Indie nevyuţil, pretoţe jeho problémy neboli
viazané na oblasť, v ktorej ţil.
Odporca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil, keďţe
navrhovateľ v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu
posudzovaného rozhodnutia a opätovne poukazoval na dôvody svojej ţiadosti, tak ako ich
uvádzal v priebehu azylového konania pred migračným úradom a neskôr na krajskom súde.
Ako hlavný dôvod opustenia krajiny uviedol prenasledovanie členmi strany Kongres, nakoľko
on bol členom strany Akali-Dal-A. V tejto súvislosti prišlo k jednému útoku na jeho osobu,
kedy ich mali napadnúť členovia strany Kongres pri príprave mítingu. Túto skutočnosť však
na polícii nehlásil. Keby mal navrhovateľ opodstatnené obavy o svoju bezpečnosť, opustil by
krajinu hneď po tomto incidente a neostal by ešte tri mesiace ţiť v krajine pôvodu. Pokiaľ sa
odmietal obrátiť so svojimi problémami na políciu, mohol vyuţiť moţnosť vnútroštátneho
presídlenia. Odporca uviedol, ţe v prípade navrhovateľa išlo uţ o jeho druhú ţiadosť
o udelenie azylu, pričom pôvodne uvádzal ako dôvody svojej ţiadosti spory so susedom
o pozemky. O udelenie azylu nepoţiadal z vlastnej iniciatívy, ale vţdy aţ potom, čo bol
kontrolovaný políciou a nevedel sa preukázať ţiadnym dokladom, ktorý by ho oprávňoval
k pobytu. Tak tomu bolo v roku 2006 na Slovensku a v roku 2009 v Belgicku.
To nasvedčovalo tomu, ţe nemal skutočný záujem o medzinárodnú ochranu, a inštitút azylu
vyuţíval účelovo, s cieľom dodatočne legalizovať svoj pobyt v krajinách Európskej únie.
Námietku navrhovateľa, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom, nakoľko nebolo nariadené pojednávanie, povaţoval odporca za neopodstatnenú,
nakoľko právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný, aby sa vyjadril, či súhlasí s vydaním
rozhodnutia bez nariadenia pojednávania, čo však neurobil. Súčasne bol poučený o tom, ţe
pokiaľ sa nevyjadrí, bude uplatnená prezumpcia, ţe s takýmto postupom súdu súhlasí.
Odporca sa nestotoţnil s tvrdením navrhovateľa, ţe bol v Indii prenasledovaný
z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a neboli zistené ani dôvody na udelenie
doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods.2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu
predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel k názoru, ţe pre vady
v postupe súdu prvého stupňa bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy,
orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (§ 244 ods. 2 O. s. p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť
V intenciách ustanovení tretej hlavy piatej časti O. s. p. "Rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov" sa postupuje v prípadoch, v ktorých
zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. l O. s. p.).
Podľa § 250i veta prvá O. s. p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe právny zástupca navrhovateľa
Mgr. J. H. bol prípisom zo dňa 14.12.2009 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia
predloţil krajskému súdu riadne procesné plnomocenstvo na konanie pred súdom a bol
poučený o moţnosti rozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania v prípade, ak s tým súhlasia
obaja účastníci konania a súčasne bol poučený, ţe v prípade, ak sa v lehote 15 dní od
doručenia výzvy v tejto veci nevyjadrí, súd bude predpokladať, ţe nemá námietky (§ 250f
O. s. p.).
Dňa 07.01.2010 bolo krajskému súdu doručené plnomocenstvo, odosielateľom ktorého
bol navrhovateľ.
Nakoľko sa krajskému súdu nevrátila ani doručenka, potvrdzujúca prevzatie výzvy
právnym zástupcom, ani neprevzatá obálka, súd sa obrátil s reklamáciou na Slovenskú poštu,
a. s., ktorá ako výsledok reklamačného konania uviedla, ţe zásielka bola dodaná dňa
21.12.2009.
Keďţe navrhovateľ ani jeho právny zástupca na výzvu v stanovenej lehote
nereagovali, krajský súd uplatnil zákonnú domnienku, ţe proti takémuto postupu súdu nemajú
námietky a za pouţitia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ako miestne a vecne
príslušný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a napadnuté rozhodnutie odporcu
potvrdil ako vecne správne.
Rozsudok krajského súdu bol doručený Mgr. H. na adresu Spoločnosti ľudí dobrej
vôle dňa 24.04.2010.
Na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v odvolaní, krajský súd poţiadal
prezidentku Spoločnosti ľudí dobrej vôle prípisom zo dňa 08.06.2010 o objasnenie situácie.
Prezidentka spoločnosti v odpovedi zo dňa 15.06.2010 uviedla, ţe Mgr. H. uţ nie je
zamestnancom spoločnosti – pracovný pomer bol skončený dňa 30.04.2010, pričom od
22.04.2010 si čerpal dovolenku.
Od Slovenskej pošty, a.s. bolo zistené, ţe zásielku s rozsudkom krajského sudu
prevzal dňa 26.04.2010 splnomocnenec Spoločnosti ľudí dobrej vôle.
Keďţe bolo zistené, ţe právnemu zástupcovi nebol rozsudok krajského súdu doručený,
bol mu opätovne doručovaný na adresu jeho trvalého bydliska, kde ho prevzal dňa
16.08.2010. Od tohto dátumu začala plynúť lehota 15 dní na podanie odvolania. Keď teda
navrhovateľ podal odvolanie uţ dňa 20.05.2010 (25.05.2010 bolo doručené súdu), nedošlo
k zmeškaniu uvedenej lehoty a odvolanie bolo podané včas (§ 204 O. s. p.) a spĺňalo všetky
potrebné náleţitosti (§ 205 v spojení s § 42 ods. 3 O. s. p.).
Odvolací súd pri preverovaní navrhovateľových tvrdení poţiadal prezidentku
Spoločnosti ľudí dobrej vôle o oznámenie, či sa v nimi vedenom spisovom materiáli
navrhovateľa K. S. nachádza vyjadrenie napísané Mgr. H., v ktorom nesúhlasí s tým, aby súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania, a ktoré údajne zaslal Krajskému súdu v Bratislave.
V odpovedi prezidentka spoločnosti uviedla, ţe v spisovom materiáli navrhovateľa sa
nachádza odpoveď Mgr. J. H. na výzvu krajského súdu, v ktorom vyjadruje nesúhlas s
rozhodovaním bez nariadenia pojednávania. Nakoľko výzva na vyjadrenie bola Mgr. H.
zaslaná spolu s výzvou na doplnenie riadneho plnomocenstva na zastupovanie v konaní o
opravnom prostriedku, Mgr. H. zaslal túto odpoveď spolu s novou plnou mocou na podpis
navrhovateľovi do Pobytového tábora Rohovce, kde sa v tom čase nachádzal. Vyššie uvedenú
odpoveď na výzvu mal teda krajskému súdu doručiť sám navrhovateľ, a to spolu s podpísanou
plnou mocou na zastupovanie v konaní. Fotokópiu potvrdenia o zaslaní ako aj fotokópie
samotnej odpovede na výzvu krajského súdu priloţila prezidentka spoločnosti k svojej
odpovedi.
Ţiadosť o oznámenie, či napísal a zaslal Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie,
v ktorom nesúhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, bola zaslaná aj
Mgr. H., ktorý odpovedal, ţe dňa 22.12.2009 napísal vyjadrenie, ţe nesúhlasí s tým, aby
krajský súd rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa bez nariadenia pojednávania,
zároveň vyjadril vôľu zúčastniť sa na pojednávaní spolu s klientom a ţiadal o vytýčenie
pojednávania, informoval súd, ţe materinským jazykom navrhovateľa je jazyk pandţábi.
V ten istý deň napísal aj plnomocenstvo, ktorým ho mal navrhovateľ splnomocniť na
zastupovanie v predmetnom konaní. Obe listiny - vyjadrenie aj plnomocenstvo - zaslal dňa
22.12.2009 navrhovateľovi do pobytového tábora v Rohovciach s tým, aby plnomocenstvo
podpísal a obe listiny adresoval krajskému súdu a telefonicky bol humanitným pracovníkom
pôsobiacim v tábore Rohovce ubezpečený, ţe listiny boli v lehote Krajskému súdu
v Bratislave zaslané.
Šetrením v spise však bolo zistené, ţe uvedené vyjadrenie sa v administratívnom spise
nenachádza, je tam iba plnomocenstvo zo dňa 23.12.2009, ktoré bolo krajskému súdu
doručené dňa 07.01.2010 a odosielateľom zásielky bol navrhovateľ (číslo listu 15).
V zmysle ustanovenia § 250f O. s. p. môţe súd rozhodnúť o ţalobe bez pojednávania
rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to
v rozpore s verejným záujmom. Súd môţe vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu
veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môţe k výzve pripojiť
doloţku, ţe ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, ţe nemá
námietky.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 223 O. s. p. odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení
rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
Keďţe vyjadrenia navrhovateľa, právneho zástupcu Mgr. H. a prezidentky Spoločnosti
ľudí dobrej vôle sa rôznia a nie je moţné si dodatočne overiť, či bolo Krajskému súdu
v Bratislave spolu s vyššie uvedeným plnomocenstvom zo dňa 23.12.2009 doručené aj
vyjadrenie nesúhlasu s rozhodovaním bez nariadenia pojednávania, bolo potrebné rozhodnúť,
tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
Námietkami v odvolaní, ktoré sa týkali neudelenia azylu a neposkytnutie doplnkovej
ochrany navrhovateľovi, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko bolo zistené, ţe konanie trpí
takou procesnou vadou, pre ktorú bolo potrebné zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že krajský súd mohol svojím postupom odňať
možnosť navrhovateľovi konať pred súdom, keď nemohol uplatniť procesné práva,
ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok, na ochranu práv vyplývajúcich
z hmotnoprávneho predpisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 9Saz/71/2009-28 zo dňa 07.04.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. f) v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p.).
V ďalšom konaní bude potrebné, aby krajský súd opätovne vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré v primeranom časovom predstihu predvolá účastníka konania a jeho
právneho zástupcu, ak ho bude mať.
Podľa ustanovenia § 226 O. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci. O trovách tohto odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.
v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O. s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého
stupňa.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. novembra 2010
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková