Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
124/365105.e5b6b0.pdf
PDF · 130.64 KB
No categories available
1So/22/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1So/22/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci
navrhovateľky: T., bytom P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta
č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Sd/96/2009-20 zo dňa 8.1.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu Krajského
súdu v Prešove č. k. 2Sd/96/2009-20 zo dňa 8.1.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie 2 č. X. zo dňa 13.8.2009, ktorým odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), čl. 11 a čl. 23 ods.
3, 6 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení v znení
Dohody zvýšila starobný dôchodok navrhovateľky od 1.7.2009 na sumu 119,10 € mesačne.
2
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že ich náhradu účastníkom konania
nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo mal za preukázané, že rozhodnutie odporkyne
bolo v súlade so zákonom. Uviedol, že navrhovateľka preukázala, že na území Slovenskej
republiky mala k 31.12.2001 trvalý pobyt a odporkyňa na základe žiadosti navrhovateľky
a v súlade s čl. 23 ods. 3 Zmluvy medzi SR a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení v znení
Dohody platnej od 1.7.2009 vykonala prepočet dôchodku navrhovateľky. Keďže prepočítaná
suma starobného dôchodku navrhovateľky nebola nižšia ako úhrnná suma vyplácaných
dôchodkov, od 1.7.2009 patril navrhovateľke starobný dôchodok v prepočítanej sume,
t. j. v sume 119,10 € mesačne.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla,
že 26.2.2007 jej bolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky a že nemôže za to,
že na Slovensko prišla po presídlení vo veku 50 rokov a už tu nemohla odrobiť veľa rokov.
Poukázala aj na svoj zdravotný stav a žiadala preskúmať aj vdovský dôchodok.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu dôvodov odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky
nemožno vyhovieť.
V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka bola presídlená z Ukrajiny
do Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 664/1991
v súvislosti s presídlením ukrajinských občanov z oblastí postihnutých černobyľskou
haváriou. Navrhovateľka mala teda trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a 26.2.2007
jej bolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky.
3
Vzájomné vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskou republikou
a Ukrajinou upravuje Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom
zabezpečení (ďalej len „Zmluva“) uverejnená v Zbierke zákonov ako oznámenie MZV SR
č. 53/2002 Z.z. a Dohoda medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o zmene Zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení, ktorá bola uverejnená
ako oznámenie MZV SR č. 211/2009 Z.z. (ďalej len „Dohoda“).
Podľa čl. 12 Zmluvy ak nárok na peňažnú dávku podľa článku 11 nevznikne, doby
zabezpečenia (poistenia), ktoré získal občan podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných
strán, sa na účely vzniku nároku na peňažnú dávku spočítajú, ak sa nekryjú. Ak sa doby
zabezpečenia (poistenia) získané podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán
navzájom kryjú, hodnotia sa len raz. Hodnotenie dôb zabezpečenia (poistenia) sa riadi
právnymi predpismi tej zmluvnej strany, v ktorej zabezpečení (poistení) sa získali (ods. 1).
Ak vznikol nárok na peňažnú dávku podľa odseku 1 tohto článku, jej výška sa určuje
takto:
a) nositeľ jednej zmluvnej strany vypočíta plnú teoretickú sumu peňažnej dávky hodnotením
dôb zabezpečenia (poistenia) získaných podľa právnych predpisov obidvoch zmluvných strán,
b) na základe takto stanovenej sumy peňažnej dávky prizná nositeľ peňažnú dávku v sume
zodpovedajúcej pomeru medzi dĺžkou doby zabezpečenia (poistenia) zhodnotenou podľa
vlastných právnych predpisov a celkovou dobou zabezpečenia (poistenia) získanou podľa
právnych predpisov obidvoch zmluvných strán (ods. 2).
Priemerný mesačný zárobok potrebný na určenie sumy peňažnej dávky podľa
právnych predpisov jednej zo zmluvných strán sa vypočíta zo zárobkov dosiahnutých
len na území tejto zmluvnej strany (ods. 3).
Celková suma peňažných dávok, ktorá patrí občanovi podľa právnych predpisov
obidvoch zmluvných strán, nesmie byť nižšia ako minimálna suma peňažnej dávky, ktorá
prislúcha podľa právnych predpisov zmluvnej strany, na ktorej území sa občan zdržiava.
Príslušný rozdiel k peňažnej dávke vyplatí nositeľ tej zmluvnej strany, na ktorej území sa
občan zdržiava (ods. 4).
4
Ak doby zabezpečenia (poistenia), na ktoré sa pri výpočte peňažnej dávky prihliada
podľa právnych predpisov jednej zmluvnej strany, nedosiahnu spolu 12 mesiacov, peňažná
dávka sa podľa tejto zmluvy neposkytne. To neplatí za predpokladu, že nárok na peňažnú
dávku vznikne aj za dobu zabezpečenia (poistenia) kratšiu ako 12 mesiacov. Ak nárok
na peňažnú dávku podľa druhej vety nevznikne, príslušný nositeľ druhej zmluvnej strany
prihliada na túto dobu zabezpečenia (poistenia) pri stanovení sumy peňažnej dávky (ods. 5).
Z administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľke bol
rozhodnutím zo dňa 18.7.2002 podľa § 21 zákona a čl. 12 Zmluvy priznaný od 5.1.2002
starobný dôchodok v sume 717 Sk (23,80 €) mesačne. Úhrnom patril navrhovateľke starobný
dôchodok zvýšený podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v sume 753 Sk (25 €) mesačne. Starobný
dôchodok bol vymeraný z obmedzeného priemerného mesačného zárobku (3 776 Sk) z rokov
2000, 2001, 1999, 1998.
Rozhodnutím zo dňa 3.6.2004 bol dôchodok upravený na 715 Sk (23,73 €) mesačne
z dôvodu dodatočného zhodnotenia doby zamestnania (12 518 dní oproti 12 486 dňom
v rozhodnutí zo dňa 18.7.2002). Takto patril navrhovateľke starobný dôchodok celkovo
v sume 751 Sk (24,93 €) mesačne.
Rozhodnutím č. 1 zo dňa 13.8.2009 bol dôchodok navrhovateľky podľa § 66 ods. 3,
§ 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov zvýšený na 54,30 € mesačne.
Na základe žiadosti navrhovateľky, ktorá preukázala, že na území Slovenskej
republiky mala k 31.12.2001 trvalý pobyt, doručenej odporkyni dňa 6.7.2009, vykonala
odporkyňa prepočet dôchodku podľa čl. 23 ods. 3 a 6 Zmluvy v znení Dohody platnej
od 1.7.2009, o čom vydala rozhodnutie č. 2. zo dňa 13.8.2009.
Podľa čl. 23 Zmluvy v znení Dohody doby zabezpečenia (poistenia) získané podľa
právnych predpisov zmluvných strán do 31. decembra 2001 sa považujú za doby
zabezpečenia (poistenia) tej zmluvnej strany, na ktorej území mal občan k tomuto dňu
trvalý pobyt (ods. 3).
5
Na žiadosť občana alebo oprávnenej osoby sa peňažné dávky prepočítajú podľa
odseku 3 tohto článku (ods. 4).
Prepočet peňažných dávok podľa odseku 4 tohto článku možno vykonať najviac
tri roky spätne, najskôr však odo dňa nadobudnutia platnosti tejto dohody (ods. 5).
Ak suma peňažných dávok prepočítaná podľa odseku 3 tohto článku bude nižšia
ako suma doteraz vyplácaných dávok ku dňu prepočítania, budú sa naďalej vyplácať
doteraz vyplácané peňažné dávky (ods. 6).
V zmysle vyššie citovaných ustanovení je teda zrejmé, že pokiaľ takto prepočítaná
suma nie je nižšia ako úhrnná suma dôchodkov vyplácaných Sociálnou poisťovňou
a Dôchodkovým fondom Ukrajiny k 1.7.2009, bude Sociálna poisťovňa od 1.7.2009 vyplácať
dôchodok v prepočítanej sume.
Odporkyňa pri tomto prepočte zvýšila sumu starobného dôchodku navrhovateľky
priznaného jej od 5.1.2002 o ďalších 10 968 dní doby poistenia, ktorú navrhovateľka získala
do 31.12.2001 podľa ukrajinských právnych predpisov a po pripočítaní tejto doby k dobe
poistenia získanej podľa slovenských právnych predpisov (1 550 dní), získala navrhovateľka
celkovo 12 518 dní poistenia podľa slovenských právnych predpisov, teda 34 rokov a 107 dní.
Pri určení sumy starobného dôchodku v rámci prepočtu podľa zákona vychádzala odporkyňa
z priemerného mesačného zárobku (PMZ) 3 776 Sk vypočítaného za roky 2000, 2001, 1999,
1998 a zo započítanej doby zabezpečenia 34 rokov (na dobu poistenia pred 18. rokom veku sa
neprihliada). Starobný dôchodok činil ku dňu vzniku nároku 59% PMZ, teda 2 228 Sk
mesačne. K takto určenej sume patria zvýšenia v zmysle právnych predpisov tak, že celková
suma starobného dôchodku, po prepočte na eurá, činí 119,10 € mesačne.
K 1.7.2009 bola úhrnná suma dôchodku 102,10 € mesačne a to dôchodok vyplácaný:
- Sociálnou poisťovňou ... 46,90 € mesačne
- Dôchodkovým fondom Ukrajiny ... 590,50 UAH, teda ... 55,10 € mesačne.
Porovnaním úhrnného dôchodku a prepočítaného dôchodku odporkyňa zistila,
že prepočítaná suma starobného dôchodku nie je nižšia ako úhrnná suma dôchodkov
6
vyplácaných k 1.7.2009 a preto s poukazom na čl. 23 ods. 6 Zmluvy v znení Dohody patrí
navrhovateľke od 1.7.3009 starobný dôchodok v sume 119,10 € mesačne.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala správne, keď po podaní
žiadosti navrhovateľky o prepočet jej starobného dôchodku postupovala v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami Zmluvy a Dohody. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol
námietky navrhovateľky o jej zhoršenom zdravotnom stave a vdovskom dôchodku zohľadniť,
pretože predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zvýšení
starobného dôchodku. Navrhovateľka v konaní nepredložila žiadne doklady svedčiace o inej
dobe poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku a vlastne v odvolaní neuviedla žiadne
vecné argumenty ani nenamietala spôsob výpočtu dávky odporkyňou, len nesúhlasila
s výškou dôchodku, ktorý však bol aj podľa názoru odvolacieho súdu vypočítaný správne.
Krajský súd dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu
navrhovateľky nevyhovel keďže o zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti
ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219
OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke
nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. novembra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová